Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)dff/375995.823b8d.pdf
PDF · 112.65 KB
No categories available
1ObdoV/49/2008
Najvyšší súd 1 Obdo V 49/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., IČO: X., zast. JUDr. M.
proti žalovaným: 1/ Ing. M. a 2/ Ž., IČO: X., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
J. o zaplatenie 46 471,48 Eur (1 480 000,-- Sk) s prísl., ktorá sa viedla na Krajskom súde
v Žiline pod sp . zn. 15 Cb 8/2005 na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6 Obo 279/2006-375 a č. k. 6 Obo 93/2007-375 zo dňa
28. februára 2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému v 2/ rade nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom č .k. 15 Cb 8/2005-205 z 23. augusta 2006 v znení
opravného uznesenia č. k. 15 Cb 8/2005-222 voči žalovanému 2/ zrušil zmenkový platobný
rozkaz vydaný dňa 7. februára 2005 pod č. k. 15 Zm 55/2004-18. Súčasne uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 74 245,-- Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zákonnej lehote žalovaný v 2. rade podal
námietky, ktoré súd prejednal v zmysle ust. § 175 ods. 3 O. s .p. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že námietka žalovaného v 2. rade ohľadne neúčinnosti podpisu – ručiteľa
pre rozpor s ust. 196a Obchodného zákonníka je dôvodná. Ide o podpis, ktorý trpí materiálnou
vadou, a teda z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade nemôže byť zmenkovo zaviazaný. Táto
materiálna vada podpisu však nemá za následok neplatnosť celej listiny. Vylučuje
z podpísaného okruhu osôb zmenkou žalovaného v 2. rade ako osobu zaviazaného. Vzhľadom
na túto skutočnosť zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 2. rade zrušil.
21 Obdo V 49/2008
Krajský súd v Žiline opravným uznesením z 29. septembra 2006 č. k.
15 Cb 8/2005–222 opravil v záhlaví svojho rozsudku z 23. augusta 2006 č. k.
15 Cb 8/2005-205 označenie žalobcu v zmysle § 164 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal, že v konaní došlo
k vadám v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p., a preto navrhuje, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako odvolací súd, zmenkový platobný rozkaz 15 Zm 55/2004, vydaný
Krajským súdom v Žiline dňa 07. 02. 2005, sa ponechal v platnosti v celom rozsahu.
Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1
O. s. p. ).
V odôvodnení konštatoval, že proti opravnému uzneseniu podal žalobca faxom
25. októbra 2006 odvolanie. Podľa doručenky doporučene podanej zásielky do vlastných rúk
nachádzajúcej sa v spise (č. l. 224), odvolaním napadnuté obidve rozhodnutia súdu prvého
stupňa boli žalobcovi doručované do vlastných rúk na adresu uvedenú v žalobe, ako aj
v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, ako sídlo žalobcu – B.. Zásielky boli neúspešne
doručované poštovým úradom M. 1 dňa 4. októbra 2006. Opätovné neúspešné doručenie
poštový úrad vykonal 5. októbra 2006, kedy zásielky boli uložené na pošte. Je nepochybné, že
adresát o uložení bol upovedomený, pretože zásielku prevzal 10. októbra 2006. Ak si adresát
zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel (.§ 47 O. s. p. ) To znamená, že zásielka sa
považuje za doručenú tretí deň od jej uloženia bez zreteľa na to, kedy zásielku adresát
skutočne po tejto lehote prevzal.
V danom prípade tretí deň od uloženia zásielky bola nedeľa. Za doručenú zásielku
treba považovať pondelok 9. októbra 2006. Týmto dňom začala plynúť pätnásťdňová lehota
na podanie odvolania, ktorá skončila v utorok 24. októbra 2006.
Žalobca podal odvolania faxom 25. októbra 2006 (č. l. 205 a č. l. 238), ktoré doplnil
písomným podaním, doručeným súdu 27. októbra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty.
Odvolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané.
31 Obdo V 49/2008
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením z 20. marca 2007, č. k. 14 Cb 8/2005-335
žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie pre nesplnenie podmienok
stanovených v ust.§ 138 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s . p.)
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že oslobodenie nie je možné priznať, ak ide
o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci žalobca podal
oneskorene odvolanie proti rozhodnutiu prvého stupňa, ktoré je podkladom pre poplatkovú
povinnosť. Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 O. s. p. bolo odmietnuté. Z uvedeného
vyplýva, že u žalobcu ide o zrejme neúspešné bránenie práva, kedy oslobodenie od súdnych
poplatkov za odvolanie nie je možné priznať.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 28. februára 2006, č. k . 4 Cb 1304/02-64 z toho dôvodu potvrdil ako vecne správne (§ 219
O. s. p. ).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 28. 02. 2008, sp. zn. 6 Obo 279/2006,
6Obo 93/2007 podal žalobca dovolanie.
Poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval podanie odvolania
podľa § 47 ods. 2 O s. p., ktoré sa týka doručovania písomnosti účastníkom konania, ktoré nie
sú právnickými osobami.
Doručovanie písomnosti právnickým osobám ustanovuje § 48 ods. 2 O. s. p. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za doručenú zásielku rozsudku Krajského
súdu v Žiline považoval deň 09. 10. 2006 (§ 47 ods.2 O. s. p.). Pre prípad, že by zásielka bola
Krajským súdom v Žiline doručovaná podľa § 48 ods. 2 O. s p., bola by považovaná zásielka
za doručenú tri dni po jej doručení na súd, t. j. 13. 10. 2006. Po tomto dni by začala plynúť
15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá by mala skončiť 28. 10. 2006.
Zároveň uvádza, že na základe listu odvolacieho súdu zo dňa 17. 01. 2007, podal
odôvodnenie neúčasti v sídle spoločnosti žalobcu –A. za obdobie od 04.10. do 09. 10. 2007.
Najvyšší súd pri vydaní uznesenia z 28. 02. 2008 sa týmito predloženými skutočnosťami
nezaoberal.
41 Obdo V 49/2008
V súvislosti s doručovaním písomnosti právnickým osobám, fikcia doručovania podľa
§ 46 a § 47 O. s. p. neprichádza do úvahy, podľa ktorej posudzoval odvolací súd doručovanie
súdnej zásielky.
Odvolací súd danú vec nesprávne právne posúdil, čím sa naplnili dovolacie dôvody
v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s p., t. j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Ďalej namieta, že nedoručením uznesenia Krajského súdu v Žiline z 19. 04. 2006 sp.
zn. 15 Cb/8/2005-123 ako žalobcovi, mu bolo odopreté právo podať odvolanie voči tomuto
uzneseniu, a to z dôvodu, že námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu boli podané
dňa 18. 02. 2005 neoprávnenou osobou, ktorá nemala spôsobilosť byť účastníkom konania
pri podaní námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Prvostupňový súd podanú
námietku JUDr. B. mal zamietnuť, keďže ku dňu podania námietky sa nepreukázala platným
splnomocnením, ktoré by ju oprávňovalo k podaniu námietky za žalovaného v 2/ rade .
V doplňujúcom dovolaní zo dňa 05. 05. 2008 uviedol, že je daný dovolací dôvod podľa § 237
písm. b/ O. s. p. Poukazuje na predložené dôkazy a žiada, aby dovolací súd sa vysporiadal
s týmito skutočnosťami a zaujal k nim stanovisko z hľadiska formálno-právneho
i meritórneho.
Navrhuje napadnuté uznesenie odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 237 písm. f/
O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný v 2/ rade podal písomné vyjadrenie k podanému dovolaniu. Je toho názoru,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní žalobcu po dôkladnom právnom
posúdení veci a v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že odvolanie žalobcu ako
oneskorene podané odmietol. S takýmto rozhodnutím sa v plnom rozsahu stotožňuje
a považuje ho za právne správne .
Žalobca voči rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 15 Cb 8/2005-205 podal
odvolanie dňa 25. 10. 2006 okolo 22.00 hod. faxovým podaním, ktoré doplnil do podateľne
Krajského súdu dňa 27. 10. 2006, a teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie
odvolania, ktorá uplynula 24. 10. 2006. To znamená, že odvolanie podal po uplynutí
15–dňovej lehoty.
Z rovnakých, ako sú vyššie uvedené dôvody, Najvyšší súd Slovenskej republiky
za oneskorene podané považoval aj odvolanie žalobcu voči Opravnému uzneseniu č. k.
15 Cb 8/2005-222 zo dňa 29. 09. 2006, a teda, že zákonná 15-dňová lehota na podanie
51 Obdo V 49/2008
odvolania aj voči uvedenému opravnému uzneseniu žalobcovi uplynula márne, s čím sa
rovnako v plnom rozsahu stotožňuje a považuje takéto rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky za právne správne.
Názor žalobcu ohľadne použitia ust. § 48 ods. 2, 3 O. s. p. je jednoznačne nesprávny.
Doklady, ktorými sa dovolateľ snaží preukázať dôvody svojej neprítomnosti v sídle
spoločnosti v dňoch 04. 10. 2006 až 09. 10. 2006, sú absolútne nedôveryhodné, irelevantné
a navyše tieto považujeme za lživé a ich predloženie považujeme za zavádzanie súdu.
Cestovný príkaz na dni 05. 10. 2006 až 09. 10. 2006 (štvrtok až pondelok), ktorý si
vystavil a podpísal sám sebe žalobca na pracovnú cestu O. a N. J., je ako dôkaz
nedôveryhodný a účelový. Žalobca je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri,
vedenom na Okresnom súde Žilina, adresa žalobcu je teda súdu známa. Táto skutočnosť je
nespochybniteľná, zrejmá, správna a túto žalobca ani nenamieta. Na základe týchto
skutočností neprichádza do úvahy pri počítaní lehôt pri doručovaní zásielok žalobcovi
aplikácia ust. § 48 ods. 2 O. s. p.
Dovolanie a doplnenie dovolania žalobcu je zmätočné a nezrozumiteľné so sústavným,
niekoľkonásobným opakovaním tých istých tvrdení a údajov.
Výhrady žalobcu, vznesené v dovolaní ohľadne splnomocnenia udeleného JUDr. B.
a v časnosti podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, sú absolútne
bezpredmetné, a to predovšetkým s prihliadnutím na stupeň konania, a teda na skutočnosť, že
daná právna vec je v štádiu dovolacieho konania a samozrejme tiež s prihliadnutím na ich
neopodstatnenosť. Žalobcovi nie je zrejmý rozdiel medzí účastníkom konania a právnym
zastúpením účastníka konania. V súdnom spise je doložené úradne overené splnomocnenie
JUDr. B., udelené predsedom predstavenstva spoločnosti Ž., dňa 18. 02. 2005, ktoré ju
oprávňovalo na podanie námietok voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu .
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či opravný prostriedok smeruje proti
takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že dovolanie nie je
prípustné .
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
61 Obdo V 49/2008
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
odmietol odvolanie žalobcu proti rozsudku č. k. 15 Cb 8/2005-205 zo dňa 23. 08. 2006
v znení opravného uznesenia č. k.15 Cb 8/2005-222 dňa 29. 09. 2006 ako oneskorene podané
(§ 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), ako aj voči uzneseniu, ktorým mu súd prvého stupňa
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov z podané odvolanie.
Proti každému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Žalobca sa dovoláva prípustnosti
dovolania s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O .s. p., t. j. prípustnosť dovolania zakladá aj
postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím
možnosti konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný žalobcovi
prostredníctvom poštového úradu do vlastných rúk (§ 47 ods. 1 O. s. p. ). V zmysle § 47
ods. 2 O. s. p. v znení platnom v čase doručovania napadnutého rozhodnutia (v znení
do 15. októbra 2008), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní
od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel. Fikcia doručenia nastáva, len ak adresát mal reálnu možnosť
písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd rozsudok č. k. 15 Cb 8/2005-205 zo dňa
23. 08. 2006 doručoval do sídla žalobcu – E.. Na uvedenej adrese zásielku žalobca neprevzal.
Opravným uznesením Krajský súd v Žiline č. k. 15 Cb 8/2005-222 dňa 29. 09. 2006
podľa ust. § 164 O. s. p. vykonal opravu sídla žalobcu v súlade so zápisom v Obchodnom
registri OS Žilina Oddiel:X. Vložka číslo: X. - B..
Prvostupňový súd opätovne rozsudok, ako aj opravné uznesenie doručoval žalobcovi
do vlastných rúk do sídla právnickej osoby, v súlade so zápisom v registri, t. j. B..
71 Obdo V 49/2008
Nakoľko adresát zásielky -žalobca nebol zastihnutý dňa 04. 10. 2006 (streda), zásielka
bola poštovým doručovateľom opakovane doručovaná dňa 05. 10. 2006 (štvrtok). Keďže aj
nový pokus o doručenie bol bezvýsledný, doručovateľ zásielku uložil na pošte, kde si ju
adresát vyzdvihol 10. 10. 2006 (viď. návratka doručenky založená na č. l. 224).
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň
tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel (§ 47 ods. 2 O s. p.
posledná veta).
Náhradné doručenie podľa § 47 ods. 2 O. s. p. predpokladá splnenie podmienky, že
adresát sa v mieste doručenia zdržuje. Dovolateľ uviedol v písomnom podaní zo dňa
07. 02. 2007, že z dôvodu finančných problémov, do ktorých sa dostal vinou žalovaných
v 1. a 2. rade, nemohla byť zabezpečená stála pracovná sila v sídle spoločnosti. V dňoch
05. 10. 2006 až 09. 10. 2006 bola prevedená služobná cesta do ČR. Ako dôkaz doložil
cestovný príkaz ( č. l. 287). Tento cestovný príkaz je vystavený na konateľa spoločnosti– Ing.
J., ktorý ho vystavil aj podpísal za rozhodné obdobie. Jedná sa o totožnú osobu. Doložený
dôkaz je nedôveryhodný, spochybniteľný a uvedené dôvody o nezabezpečení osoby
na preberanie listových zásielok sú irelevantné.
V spornom prípade boli splnené predpoklady ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku pre náhradné doručenie.
V zmysle ust. § 57 ods. 2 O. s. p. je potrebné za deň doručenia rozsudku v znení
opraného uznesenia považovať 09. 10. 2006 (pondelok, najbližší pracovný deň). Zákonná
15-dňová lehota v zmysle § 204 ods. 1 O. s .p. na podanie odvolania začala plynúť
10. 10. 2006 a uplynula dňa 24. 10. 2006 (utorok). Fyzické prevzatie zásielky žalobcom dňa
10. 10. 2006 nemá právnu relevanciu na plynutie zákonom stanovenej 15–dňovej lehoty
na podanie odvolania. To znamená, že pri dodatočnom prevzatí zásielky – rozsudku nezačala
žalobcovi plynúť nová lehota na odvolanie.
Je nesporné, že žalobca podal odvolanie faxovým, podaním až dňa 25. 10. 2006,
doplnené originálom dňa 27. 10. 2006, t. j. zjavne oneskorene s poukazom na ust. § 204
ods. 1 O. s. p.
81 Obdo V 49/2008
Zásielka súdu bola doručovaná na adresu sídla žalobcu, uvedenú v Obchodnom
registri, čo žalobca ani nespochybnil. Zásielka sa nevrátila súdu ako nedoručená, kde platí
fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 O. s. p., ale v spornom prípade žalobca si zásielku len
nevyzdvihol do troch dní od uloženia na pošte, fyzicky si ju však prebral (návratka
doručenky), a preto platí fikcia doručenia podľa § 47 ods. 2 O. s. p. v znení platnom
do 15. 10. 2008.
Z uvedeného vyplýva, že nebol naplnený dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania
podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Taktiež dovolací súd nevzhliadol dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. b/ O. s. p. ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné
práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva. Jedná sa o procesnú subjektivitu (§ 19
O. s. p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ). ). Ak
po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu
upravuje § 107 O. s. p. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom má za následok zastavenie
konania a súd nemôže meritórne rozhodnúť vo veci. Žalovaný v 2. rade je účastníkom
konania v zmysle ust. § 90 O. s. p., ktorý má v zmysle ust. § 19 O. s. p. právnu subjektivitu,
t. j. má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Dôvody, ktoré dovolateľ
uvádza v dovolaní ohľadne právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý však nie je
účastníkom konania a zastupuje žalovaného v zmysle § 25 ods. 1 O. s. p., nezakladajú
prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 písm. b/ O .s. p. a uznesenie č. k. 15 Cb 8/2005-123
dňa 19. 04. 2006 nie je predmetom tohto dovolacieho konania, a preto dovolací súd ho
nemôže preskúmavať (§ 242 ods. 1 O. s. p.).
Dovolateľ dovolaním napadol aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline z 20. marca 2007 č .k. 15 Cb 8/2005-335 potvrdil, ako vecne správne
(§ 219 O. s. p.). Prvostupňový súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, pretože neboli splnené podmienky pre postup podľa ust. § 138 O. s. p.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených
prípadoch upravených v § 237 až § 239 O. s. p. Voči potvrdzujúcemu uzneseniu dovolanie
v zmysle cit ustanovení nie je prípustné. Keďže dovolací súd nezistil ani iný dôvod, ktorý by
91 Obdo V 49/2008
zakladal prípustnosť dovolania (§ 242 ods. 1 O. s. p.), dovolanie žalobcu ako neprípustné
podľa § 218 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu