Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
eae/368186.8f29fb.pdf
PDF · 107.4 KB
No categories available
4Cdo/32/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 32/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke E.
T., rodenej B., naposledy bytom V., zomretej X., so zanechaním závetu, vedenej na
Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. D 994/1990, o dovolaní závetných dedičov
MUDr. J. B., bývajúceho v R., RNDr. J. B., bývajúceho v K., a Ing. P. B., bývajúceho vo V.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. augusta 2006, sp. zn. 10 CoD 9/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie uznesením z 22. mája 2000 č.k. D 994/1990-201 odkázal
A. T. rod. J., bytom V., JUDr. D. T., bytom Š., Ing. Z. S. rod. T., bytom B., aby podali na
príslušný okresný súd žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou
rukou dňa 20. júna 1984, v lehote do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení dedičov s tým, že poručiteľka prejavila
svoju poslednú vôľu vo forme závetu, do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia dediča zo
zákona (M. T. – manžela poručiteľky) namietali jeho platnosť. Keďže rozhodnutie
o dedičskom práve záviselo od zistenia spornej skutočnosti, odkázal týchto dedičov, ktorých
právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby v stanovenej lehote svoje právo uplatnili žalobou
na príslušnom súde (§ 175k ods. 2 O.s.p.).
Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. augusta 2006 sp. zn. 10 CoD 9/2006
odvolanie závetných dedičov odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právni
nástupcovia zákonného dediča podali v súlade s uznesením okresného súdu žalobu o určenie
neplatnosti závetu. Toto konanie bolo medzičasom právoplatne skončené. Keďže právoplatný
rozsudok v sporovom konaní znamená aj to, že účinky uznesenia vydaného podľa § 175k
ods. 2 O.s.p. dňom právoplatnosti rozsudku v konaní o neplatnosť závetu zanikli, postupoval
podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie závetní dedičia. Navrhli
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní
namietali predovšetkým to, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca a že v dôsledku
nesprávneho postupu súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. K prvému dôvodu
uviedli, že tie isté sudkyne na tom istom stupni (JUDr. Iveta Puškášová sudkyňa Okresného
súdu Košice – okolie a JUDr. Andrea Mazáková predsedníčka senátu Krajského súdu
v Košiciach) rozhodovali v dedičskom konaní a následne aj v konaní o určenie neplatnosti
závetu. Podľa ich názoru samotná táto skutočnosť zakladá pochybnosti o ich nezaujatom
prístupe. Okrem toho sa obe sudkyne dopustili v konaní viacerých procesných pochybení.
V dovolaní podrobne vymenovali jednotlivé pochybenia sudkyne JUDr. Puškášovej, ktoré
urobila nielen v konaní o dedičstve, ale aj v sporovom konaní o neplatnosť závetu.
Predsedníčke odvolacieho senátu JUDr. Mazákovej vytýkali predovšetkým to, že ich
odvolanie nesprávne odmietla z dôvodu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zaniklo inak.
Za svojvoľné považovali aj jej potvrdzujúce rozhodnutie z 20. apríla 2007, ktorým nebolo
vyhovené ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pre absenciu náležitého
odôvodnenia. Vzhľadom na predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí sudkýň
a vzhľadom na závažnosť týchto pochybení, ktoré ich ako účastníkov poškodzujú, dospeli
k presvedčeniu, že to vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti týchto sudkýň. Odňatie možnosti
konať pred súdom odôvodnili tým, že neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom okresný súd
rozhodol o odkázaní právnych nástupcov zákonného dediča na podanie žaloby o neplatnosť
závetu. Toto uznesenie okresného súdu im bolo doručené až 14. júna 2006. Nemali tak
možnosť včas sa vyjadriť k procesnému postupu súdu a včas argumentovať. Rovnako, nemali
možnosť so znalosťou veci vyjadriť sa a argumentovať v konaní o neplatnosť závetu. Celé
sporové konanie totiž chápali tak, že sa jedná o konanie na základe určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p., ktoré priamo nesúvisí s dedičským konaním a v ktorom preto sú
žalobcovia povinní preukázať naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Okrem
toho namietali, že odvolací súd nesprávne odmietol ich odvolanie, lebo rozhodnutie
okresného súdu nestratilo účinnosť a teda nezaniklo inak. Sporové konanie totiž nebolo
právoplatne skončené (rozsudok odvolacieho súdu nebol doručený žalovanému 2/). Dovolanie
odôvodnili tiež tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas (napadnuté uznesenie krajského súdu bolo doručené Ing. P. B. až
26. januára 2009) účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpení (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Dovolanie je
tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
O.s.p.).
V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie
závetných dedičov, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa zaoberal
námietkou dovolateľov, že nesprávnym odmietnutím odvolania im súd odňal možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia (§ 237
písm. g/ O.s.p.).
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd
nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad môže ísť aj
vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté odvolaním
zaniklo inak (§ 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci však o takýto prípad nejde.
Podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie
napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Citované zákonné ustanovenie upravuje procesný postup odvolacieho súdu
v prípadoch, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak a teda rozhodovanie
o odvolaní sa z tohto dôvodu stáva bezpredmetným. Takáto situácia môže nastať napr. vtedy,
ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie a navrhovateľ
v súdom určenej lehote nepodal návrh na začatie konania vo veci samej. Obdobne je tomu
v prípade, ak odvolaním je napadnuté uznesenie, ktorým súd odkáže dediča v zmysle § 175k
ods. 2 O.s.p., aby uplatnil svoje právo žalobou a dedič v určenej lehote žalobu nepodá.
Uvedené rozhodnutie sa stáva neúčinné aj vtedy, ak už súd právoplatne rozhodol o žalobe
dediča podanej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Aj v takomto prípade sa
potom stáva rozhodovanie o odvolaní účastníka bezpredmetným.
V prejednávanej veci okresný súd uznesením z 22. mája 2000 odkázal v zmysle
§ 175k ods. 2 O.s.p. právnych nástupcov zákonného dediča, aby podali na príslušný okresný
súd žalobu o určenie neplatnosti závetu v lehote 30 dní. Z obsahu spisu vyplýva, že títo
dedičia uvedenú žalobu na okresnom súde v určenej lehote podali a že o nej bolo aj
právoplatne rozhodnuté (rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 20. apríla 2004 č.k.
15 C 5/2000-116 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2005
sp. zn. 8 CoD 45/2005). Účinky uznesenia okresného súdu z 22. mája 2000 teda zanikli.
Rozhodovanie o odvolaní závetných dedičov smerujúce proti tomuto uzneseniu sa stalo
bezpredmetným. Odvolací súd preto správne rozhodol, keď odvolanie závetných dedičov
podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. odmietol. Závetní dedičia teda neopodstatnene namietali, že
týmto postupom im odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Pokiaľ závetní dedičia namietali, že neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom
okresný súd rozhodol o odkázaní právnych nástupcov zákonného dediča na podanie žaloby
o neplatnosť závetu a že nemali možnosť sa vyjadriť k procesnému postupu súdu, treba
uviesť, že z ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. nevyplýva, že by v súvislosti s vydaním tam
uvedeného uznesenia bolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Ak súd dospeje k záveru, že
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností (ako tomu bolo
v danej veci), nemá inú možnosť, len zachovať procesný postup upravený v ustanovení
§ 175k ods. 2 O.s.p. Neopodstatnená je preto námietka dovolateľov o odňatí možnosti konať
pred súdom z dôvodu, že neboli prítomní na pojednávaní a že nemali možnosť vyjadriť sa
k procesnému postupu súdu. Ani ich námietka spočívajúca v tom, že im rozhodnutie
o odkázaní dedičov, aby svoje právo uplatnili na súde, bolo doručené so značným časovým
odstupom od jeho vydania, v dôsledku čoho nemohli včas argumentovať, nezakladá vadu
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O odňatie možnosti konať pred súdom totiž nejde v prípade, ak
účastník je vylúčený z realizácie procesných práv len pre časť konania v nepatrnej miere,
avšak v ďalšom priebehu konania mal možnosť tieto práva riadne uplatniť. Keďže právni
nástupcovia zákonného dediča odkázaní na podanie žaloby, svoje právo včas na súde uplatnili
formou žaloby o určenie neplatnosti závetu, dovolatelia mohli plne realizovať procesné práva,
ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva v tomto konaní, čo dovolatelia nepochybne aj
urobili.
Vzhľadom na obsah dovolacích námietok dovolací súd ďalej skúmal, či konanie
v danej veci nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa dovolacieho súdu existencia dôvodu, ktorý by vylučoval sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., zo spisu nevyplýva.
Pokiaľ dovolatelia vyvodzujú pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcich sudkýň
z ich procesného postupu v konaní alebo z nimi vykonaného vyhodnotenia dokazovania
a právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, treba uviesť, že dôvodom na
vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci (viď § 14 ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ dovolatelia argumentovali tým, že
menované sudkyne rozhodovali aj v dedičskom konaní, ktoré predchádzalo konaniu o určenie
neplatnosti závetu, dovolací súd uvádza, že táto okolnosť nemôže založiť pochybnosti
o nezaujatosti týchto sudkýň.
Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť ani
skutočnosť, že výsledok niektorého súdneho konania nezodpovedá predstavám účastníka.
Subjektívny názor účastníka, že súd nekonal alebo nerozhodol správne, nie je spôsobilý
objektívne spochybniť nezaujatosť sudcu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd
k záveru, že v posudzovanej veci nerozhodovali vylúčené sudkyne a že teda nedošlo
k namietanej procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci
preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolatelia existenciu
vád uvedených v týchto zákonných ustanoveniach ani netvrdili.
Pokiaľ dovolatelia namietali, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že odvolací súd
nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú existenciu
vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu
tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami osebe prípustnosť dovolania nezakladajú.
Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne
aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania
za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie dovolateľov
smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 239 O.s.p. prípustné nie
je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová