Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/32/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke E.

T., rodenej B., naposledy bytom V., zomretej X., so zanechaním závetu, vedenej na

Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. D 994/1990, o dovolaní závetných dedičov

MUDr. J. B., bývajúceho v R., RNDr. J. B., bývajúceho v K., a Ing. P. B., bývajúceho vo V.,

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. augusta 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 22. mája 2000 č.k. D 994/1990-201 odkázal

A. T. rod. J., bytom V., JUDr. D. T., bytom Š., Ing. Z. S. rod. T., bytom B., aby podali na

príslušný okresný súd žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou

rukou dňa 20. júna 1984, v lehote do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení dedičov s tým, že poručiteľka prejavila

svoju poslednú vôľu vo forme závetu, do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia dediča zo

zákona (M. T. – manžela poručiteľky) namietali jeho platnosť. Keďže rozhodnutie

o dedičskom práve záviselo od zistenia spornej skutočnosti, odkázal týchto dedičov, ktorých

právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby v stanovenej lehote svoje právo uplatnili žalobou

na príslušnom súde ( ).

Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. augusta 2006 sp. zn.

odvolanie závetných dedičov odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právni

nástupcovia zákonného dediča podali v súlade s uznesením okresného súdu žalobu o určenie

neplatnosti závetu. Toto konanie bolo medzičasom právoplatne skončené. Keďže právoplatný

rozsudok v sporovom konaní znamená aj to, že účinky uznesenia vydaného podľa § 175k

ods. 2 dňom právoplatnosti rozsudku v konaní o neplatnosť závetu zanikli, postupoval

podľa

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie závetní dedičia. Navrhli

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní

namietali predovšetkým to, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca a že v dôsledku

nesprávneho postupu súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. K prvému dôvodu

uviedli, že tie isté sudkyne na tom istom stupni (JUDr. Iveta Puškášová sudkyňa Okresného

súdu Košice – okolie a JUDr. Andrea Mazáková predsedníčka senátu Krajského súdu

v Košiciach) rozhodovali v dedičskom konaní a následne aj v konaní o určenie neplatnosti

závetu. Podľa ich názoru samotná táto skutočnosť zakladá pochybnosti o ich nezaujatom

prístupe. Okrem toho sa obe sudkyne dopustili v konaní viacerých procesných pochybení.

V dovolaní podrobne vymenovali jednotlivé pochybenia sudkyne JUDr. Puškášovej, ktoré

urobila nielen v konaní o dedičstve, ale aj v sporovom konaní o neplatnosť závetu.

Predsedníčke odvolacieho senátu JUDr. Mazákovej vytýkali predovšetkým to, že ich

odvolanie nesprávne odmietla z dôvodu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zaniklo inak.

Za svojvoľné považovali aj jej potvrdzujúce rozhodnutie z 20. apríla 2007, ktorým nebolo

vyhovené ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pre absenciu náležitého

odôvodnenia. Vzhľadom na predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí sudkýň

a vzhľadom na závažnosť týchto pochybení, ktoré ich ako účastníkov poškodzujú, dospeli

k presvedčeniu, že to vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti týchto sudkýň. Odňatie možnosti

konať pred súdom odôvodnili tým, že neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom okresný súd

rozhodol o odkázaní právnych nástupcov zákonného dediča na podanie žaloby o neplatnosť

závetu. Toto uznesenie okresného súdu im bolo doručené až 14. júna 2006. Nemali tak

možnosť včas sa vyjadriť k procesnému postupu súdu a včas argumentovať. Rovnako, nemali

možnosť so znalosťou veci vyjadriť sa a argumentovať v konaní o neplatnosť závetu. Celé

sporové konanie totiž chápali tak, že sa jedná o konanie na základe určovacej žaloby v zmysle

, ktoré priamo nesúvisí s dedičským konaním a v ktorom preto sú

žalobcovia povinní preukázať naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Okrem

toho namietali, že odvolací súd nesprávne odmietol ich odvolanie, lebo rozhodnutie

okresného súdu nestratilo účinnosť a teda nezaniklo inak. Sporové konanie totiž nebolo

právoplatne skončené (rozsudok odvolacieho súdu nebol doručený žalovanému 2/). Dovolanie

odôvodnili tiež tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas (napadnuté uznesenie krajského súdu bolo doručené Ing. P. B. až

26. januára 2009) účastníci konania ( ) riadne zastúpení (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa ( v znení do 15. októbra 2008). Dovolanie je

tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie

závetných dedičov, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

podľa a preto prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa zaoberal

námietkou dovolateľov, že nesprávnym odmietnutím odvolania im súd odňal možnosť konať

pred súdom ( ) a že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia (

písm. g/ ).

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd

nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad môže ísť aj

vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté odvolaním

zaniklo inak ( ), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné

podmienky.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci však o takýto prípad nejde.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie

napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Citované zákonné ustanovenie upravuje procesný postup odvolacieho súdu

v prípadoch, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak a teda rozhodovanie

o odvolaní sa z tohto dôvodu stáva bezpredmetným. Takáto situácia môže nastať napr. vtedy,

ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie a navrhovateľ

v súdom určenej lehote nepodal návrh na začatie konania vo veci samej. Obdobne je tomu

v prípade, ak odvolaním je napadnuté uznesenie, ktorým súd odkáže dediča v zmysle § 175k

ods. 2 , aby uplatnil svoje právo žalobou a dedič v určenej lehote žalobu nepodá.

Uvedené rozhodnutie sa stáva neúčinné aj vtedy, ak už súd právoplatne rozhodol o žalobe

dediča podanej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Aj v takomto prípade sa

potom stáva rozhodovanie o odvolaní účastníka bezpredmetným.

V prejednávanej veci okresný súd uznesením z 22. mája 2000 odkázal v zmysle

právnych nástupcov zákonného dediča, aby podali na príslušný okresný

súd žalobu o určenie neplatnosti závetu v lehote 30 dní. Z obsahu spisu vyplýva, že títo

dedičia uvedenú žalobu na okresnom súde v určenej lehote podali a že o nej bolo aj

právoplatne rozhodnuté (rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 20. apríla 2004 č.k.

-116 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2005

sp. zn. ). Účinky uznesenia okresného súdu z 22. mája 2000 teda zanikli.

Rozhodovanie o odvolaní závetných dedičov smerujúce proti tomuto uzneseniu sa stalo

bezpredmetným. Odvolací súd preto správne rozhodol, keď odvolanie závetných dedičov

podľa odmietol. Závetní dedičia teda neopodstatnene namietali, že

týmto postupom im odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Pokiaľ závetní dedičia namietali, že neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom

okresný súd rozhodol o odkázaní právnych nástupcov zákonného dediča na podanie žaloby

o neplatnosť závetu a že nemali možnosť sa vyjadriť k procesnému postupu súdu, treba

uviesť, že z ustanovenia nevyplýva, že by v súvislosti s vydaním tam

uvedeného uznesenia bolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Ak súd dospeje k záveru, že

rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností (ako tomu bolo

v danej veci), nemá inú možnosť, len zachovať procesný postup upravený v ustanovení

Neopodstatnená je preto námietka dovolateľov o odňatí možnosti konať

pred súdom z dôvodu, že neboli prítomní na pojednávaní a že nemali možnosť vyjadriť sa

k procesnému postupu súdu. Ani ich námietka spočívajúca v tom, že im rozhodnutie

o odkázaní dedičov, aby svoje právo uplatnili na súde, bolo doručené so značným časovým

odstupom od jeho vydania, v dôsledku čoho nemohli včas argumentovať, nezakladá vadu

v zmysle O odňatie možnosti konať pred súdom totiž nejde v prípade, ak

účastník je vylúčený z realizácie procesných práv len pre časť konania v nepatrnej miere,

avšak v ďalšom priebehu konania mal možnosť tieto práva riadne uplatniť. Keďže právni

nástupcovia zákonného dediča odkázaní na podanie žaloby, svoje právo včas na súde uplatnili

formou žaloby o určenie neplatnosti závetu, dovolatelia mohli plne realizovať procesné práva,

ktoré im priznáva v tomto konaní, čo dovolatelia nepochybne aj

urobili.

Vzhľadom na obsah dovolacích námietok dovolací súd ďalej skúmal, či konanie

v danej veci nebolo postihnuté vadou uvedenou v Vychádzal pritom

z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dovolacieho súdu existencia dôvodu, ktorý by vylučoval sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci v zmysle , zo spisu nevyplýva.

Pokiaľ dovolatelia vyvodzujú pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcich sudkýň

z ich procesného postupu v konaní alebo z nimi vykonaného vyhodnotenia dokazovania

a právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, treba uviesť, že dôvodom na

vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci (viď ). Pokiaľ dovolatelia argumentovali tým, že

menované sudkyne rozhodovali aj v dedičskom konaní, ktoré predchádzalo konaniu o určenie

neplatnosti závetu, dovolací súd uvádza, že táto okolnosť nemôže založiť pochybnosti

o nezaujatosti týchto sudkýň.

Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť ani

skutočnosť, že výsledok niektorého súdneho konania nezodpovedá predstavám účastníka.

Subjektívny názor účastníka, že súd nekonal alebo nerozhodol správne, nie je spôsobilý

objektívne spochybniť nezaujatosť sudcu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd

k záveru, že v posudzovanej veci nerozhodovali vylúčené sudkyne a že teda nedošlo

k namietanej procesnej vade v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ Dovolanie v tejto veci

preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolatelia existenciu

vád uvedených v týchto zákonných ustanoveniach ani netvrdili.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú existenciu

vady v zmysle Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu

tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , ktoré však sami osebe prípustnosť dovolania nezakladajú.

Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne

aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania

za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie dovolateľov

smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie

je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ).

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s ustanoveniami a veta prvá , lebo ide o konanie,

ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová