Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/163/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. I. R., zastúpená advokátom JUDr. J. F., proti žalovanému: 1/ Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí bývalého Krajského úradu v Bratislave číslo: OSU-144/9/2007 a číslo: OSU-144/8/2007 zo dňa 14. augusta 2007, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -47, zo dňa 11. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -47, zo dňa 11. februára 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. -47, zo dňa

11. februára 2009 Krajský súd v Bratislave podľa zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného v prvom rade ako právneho nástupcu správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutia vydal, a to preskúmania rozhodnutí

služobného úradu bývalého Krajského úradu v Bratislave číslo: OSU-144/9/2007 a číslo: OSU-144/8/2007 zo dňa 14. augusta 2007. Rozhodnutím číslo: OSU-144/9/2007 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Bratislave číslo: 71068/BAHS999/2007 zo dňa 31. mája 2007 o odvolaní žalobkyne z funkcie predstaveného vydané podľa v nadväznosti na o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a rozhodnutím číslo: OSU-144/8/2007 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Bratislave číslo: 71068/BAHS999- 1/2007 zo dňa 31. mája 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne odvolaním podľa v spojení s .

Žalobkyňa v žalobe ako žalovaného v druhom rade označila Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 23 571 Sk od 1. júna 2007, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Voči žalovanému v druhom rade a v časti žaloby o zaplatenie náhrady

funkčného platu žalobkyne vo výške 23 571 Sk súd konanie zastavil. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd sa pri posudzovaní veci najskôr

zaoberal otázkou prechodu práv a povinností zrušeného krajského úradu v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého vzťahu žalobkyne a s poukazom na ustanovenie § a 3 o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých konštatoval, že právnym nástupcom zrušeného Krajského úradu v Bratislave, ktorého rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, sa stal žalovaný v prvom rade, ktorého služobný úrad je oprávnený vo veci konať. S ohľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v druhom rade, ktorý z vyššie uvedených dôvodov nebol v konaní pasívne legitimovaný, súd konanie zastavil ( v spojení s ). Rovnako súd postupoval v tej časti predmetu konania, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady funkčného platu vo vyčíslenej sume 23 571 Sk.

Pokiaľ ide o vecnú stránku napadnutých rozhodnutí, je súd toho názoru,

že odvolanie žalobkyne z funkcie predstavenej – vedúcej oddelenia odvetvových činností na odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky Krajského úradu

v Bratislave prebehlo v súlade so zákonom, nakoľko z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že dňom 1. júna 2007 sa na Krajskom úrade v Bratislave právne bezchybným spôsobom uskutočnila organizačná zmena spočívajúca v zrušení oddelenia odvetvových činností a oddelenia vnútornej prevádzky, v dôsledku čoho zaniklo funkčné štátnozamestnanecké miesto zastávané žalobkyňou. Z pohľadu zákonnosti teda boli splnené všetky podmienky pre odvolanie žalobkyne z funkcie predstavenej podľa , nakoľko sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadila. Skutočnosť, že po odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej nemal služobný úrad k dispozícii pre žalobkyňu iné štátnozamestnanecké miesto odborného radcu na danom odbore štátnej služby, nebola v konaní spornou, a preto sa jej súd osobitne nevenoval.

Ako ďalej uviedol krajský súd, z pohovoru vykonaného dňa 31. mája 2007

so žalobkyňou vyplynulo, že medzi žalobkyňou a služobným úradom nedošlo k inej dohode, ktorej výsledkom by bolo zotrvanie žalobkyne v štátnozamestnaneckom vzťahu s Krajským úradom v Bratislave. Je treba poznamenať, že zákon služobnému úradu neukladá, v súvislosti s umiestnením odvolaného štátneho zamestnanca na základe inej dohody, žiadne špecifické povinnosti a nehovorí ani o tom, ktorá zo strán má iniciovať takúto dohodu alebo predkladať návrh. Pre splnenie podmienok vyžadovaných zákonom postačuje záver, že pre inú dohodu zúčastnených bol vytvorený adekvátny priestor, no k jej uzavretiu nedošlo. Tak tomu bolo aj v danom prípade, a preto v postupe služobného úradu nie je možné vytknúť žiadnu nezákonnosť. Preto súd konštatoval, že nakoľko po odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej nedošlo k jej zaradeniu na štátnozamestnanecké miesto odborného radcu v odbore financie a nedošlo ani k uzavretiu inej dohody, boli splnené zákonné podmienky aj pre rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu pokiaľ ide o načasovanie

rozhodnutí o odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej a skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru pred nadobudnutím účinnosti organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej boli tieto opatrenia prijaté, sa súd v podstate stotožnil s argumentáciou služobného úradu a ani tu nenašiel dôvod zakladajúci nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Je nepochybné, že v čase odvolania žalobkyne z funkcie predstavenej už bolo o organizačnej zmene rozhodnuté, a z toho faktu vychádzali napadnuté personálne opatrenia. Skutočnosť, že organizačná zmena nadobudla účinnosť až nasledujúci deň po vydaní rozhodnutí o odvolaní žalobkyne a skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, nemá podľa názoru súdu zásadný právny význam.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom

právneho zástupcu a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutia žalovaného, alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu s poukazom na ustanovenie , , , v spojení s ustanovením .

Zopakovala tvrdenia zo žaloby.

Uviedla, že vedúci služobného úradu pri odôvodnení svojho rozhodnutia

jednoducho použil citáciu zákonného ustanovenia, na ktorý sa odvolával , pričom len skonštatoval, bez uskutočnenia konkrétnych krokov, že služobný úrad nemá k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesta s funkciou a odborom akú mala žalobkyňa. Tiež skutočnosť, že sa so žalobkyňou nedohodol inak žiadnym spôsobom nedeklaroval. Návrh ani žiadna dohoda so žalobkyňou nebola uzavretá.

Rovnako poukázala na skutočnosť, že nová organizačná štruktúra bola podľa

potvrdenia služobného úradu uskutočnená s účinnosťou od 1. júna 2007, avšak jej odvolanie sa uskutočnilo ešte pred touto organizačnou zmenou. Nebolo teda možné aplikovať na danú situáciu vyššie uvedené právne predpisy.

Podľa jej názoru, ak vedúci služobného úradu odvolal z funkcie prestaveného

žalobkyňu podľa , v ktorom sa hovorí o zrušení útvaru, potom mal mať na mysli organizačnú zmenu celého organizačného útvaru, ktorým bol obvodný úrad. V takomto prípade by mohol skonštatovať, že nie je žiadne voľné miesto, nakoľko organizačný útvar bol zrušený. Ale nešlo o takéto zrušenie. Takže nie je možné konštatovať, že nebolo žiadne voľné miesto. V štvrtom mesiaci roku 2007 bol prijatý do služobného pomeru na oddelenie odvetvových činností obvodného úradu p. Ing. V. Š. Súčasne p. prednosta G. v tom istom mesiaci žiadal MV SR o zníženie nákladov krajského úradu a obvodného úradu z dôvodu zníženia počtu zamestnancov odvolaním, konkrétne JUDr. R. – žalobkyne. Taktiež žalobkyňa má vedomosť o ďalších dvoch miestach na Odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky, a to vedúci odboru a druhé voľné miesto – odborný radca. Naviac so vzdelaním žalobkyne bolo možné jej ponúknuť i iné ďalšie voľné miesta.

V doplnení odvolania, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

doručené dňa 11. júna 2009 žalobkyňa poukázala na to, že v čase od 1. januára 2007 sa prijalo 10 samostatných a odborných radcov, z ktorých na miesto každého mala žalobkyňa kvalifikáciu. Podľa funkcií a titulov je vidieť, že každé miesto mohlo byť

ponúknuté žalobkyni v máji roku 2007, keď sa jej oznámilo, že nie je žiadne miesto voľné na Krajskom rade v Bratislave.

Žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že vedúci odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky ukončil štátnozamestnanecký pomer 31. marca 2007 z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku. Od 3. apríla 2007 bol poverený zastupovaním predstaveného odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky vedúci kancelárie prednostu na obdobie do ukončenia výberového konania. Výberové konanie na uvedené miesto predstaveného odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky bolo vypísané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky VK2007/11/261.

Na ďalšie voľné štátnozamestnanecké miesto bol 16. apríla 2007 prijatý

Rozhodnutím o prijatí do dočasnej štátnej služby na dobu určitú do ukončenia výberového konania do funkcie odborný radca Ing. V. Š. (Rozhodnutie o dočasnej štátnej službe č. 71176/BAHS907/2007 z 13. apríla 2007 v zmysle ).

Žalovaný v druhom rade odvolanie nepodal. K podanému odvolaniu žalobkyne

sa vyjadril len vtom smere, že žalobkyňa akceptovala ako žalovaného a pasívne legitimovaného vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalovaného - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. februára 2010 ( a v spojení s veta prvá ).

Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním žalobkyne,

a to posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky odvolania žalobkyne z funkcie predstaveného podľa a skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa .

Podľa žaloba sa musí podať

do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho

rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa ( ).

Rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu znamená

nielen rozšírenie žaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu.

Podľa pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa vedúci úradu odvolá

predstaveného, ak sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi.

Podľa § 40 ods.2 písm. b/ citovaného zákona v stálej štátnej službe alebo

v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2 sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že organizačná zmena

na Krajskom úrade v Bratislave, ktorej výsledkom boli napadnuté rozhodnutia, bola súčasťou rozsiahlych racionalizačných opatrení v štátnej správe, ktorých účelom bolo znížiť počet štátnozamestnaneckých miest a dosiahnuť tak úsporu nákladov na výkon správy.

Zmenou organizačnej štruktúry Obvodného úradu v Bratislave, ktorá sa týkala

odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky a spočívala v tom, že odbor s účinnosťou od 1. júna 2007 sa nečlení na dve oddelenia, a to oddelenie odvetvových činností a oddelenie vnútornej prevádzky, došlo k uvedenému termínu

k zníženiu o jedno funkčné štátnozamestnanecké miesto, a tým aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca – predstavenej JUDr. I. R., vedúcej oddelenia odvetvových činností odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky Obvodného úradu v Bratislave.

Po vydaní rozhodnutia o odvolaní predstavenej JUDr. I. R. dňom 31. mája

2007 riešil služobný úrad otázku štátnozamestnaneckého pomeru odvolanej predstavenej v spojení s psím. b/ . Služobný úrad vzhľadom na vykonanú organizačnú zmenu nemal štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby 2.02 Financie, a v tej istej funkcii – odborný radca a s JUDr. I. R. sa nedohodol inak. Musel skončiť štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa .

Z obsahu záznamu z pohovoru zo dňa 31. mája 2005, ktorý sa uskutočnil

s JUDr. I. R. (ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala) vyplýva, že menovaná bola vedúcim služobného úradu oboznámená s Dodatkom č. 4/2007 k Organizačnému poriadku Obvodného úradu v Bratislave a s Rozhodnutím prednostu – vedúceho služobného úradu číslo OSU – /ALI zo dňa 28. mája 2007, v zmysle ktorého sa dňom 1. júna 2007 vykonala organizačná zmena v štruktúre Obvodného úradu v Bratislave pri odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky. V štruktúre Obvodného úradu v Bratislave sa v členení odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky zrušili oddelenia – oddelenie odvetvových činností a oddelenie vnútornej prevádzky odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky. Tiež bola oboznámená, že organizačná zmena sa vykonala v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z bodu C.15 uznesenia vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006, ktorého súčasťou sú opatrenia na zníženie nákladov verejných prostriedkov a racionalizačné opatrenia zníženia plánovaného počtu zamestnancov.

Z predloženého záznamu nevyplýva, že by JUDr. I. R. navrhla konkrétne

riešenie situácie služobného úradu. Odborová organizácia vyjadrila súhlas s postupom služobného úradu, ktorý bol v súlade so .

So všetkými relevantnými námietkami žalobkyne sa vyporiadal už žalovaný

správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje ( v znení , účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom

odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.

Pokiaľ žalobkyňa namietala v odvolaní ďalšie skutočnosti, tieto odvolací súd

nezohľadnil s poukazom na ustanovenia .

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1, § 224

ods. 1 v spojení s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. februára 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová