Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/36/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci navrhovateľa M. Z., zastúpeného JUDr. R. G., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku úrazovej renty, o odvolaní odporkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.novembra 2008, č.k. 21Sd/206/2008-

34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12.novembra 2008, č.k. -34, p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 102,44 Eura na účet advokáta JUDr. R. G., do pätnástich dní od právoplatnosti

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12.novembra 2008, č.k. 21Sd/206/2008-

34, zrušil rozhodnutie odporkyne číslo 222-5937/2006 zo 17.januára 2007, ktorým podľa

o sociálnom poistení od 1.augusta 2006 priznala

navrhovateľovi úrazovú rentu v sume 591 Sk mesačne. Súčasne zrušil rozhodnutie odporkyne

číslo 222-1449/2008 z 5.marca 2008, ktorým rozhodla, že navrhovateľ má od 1.januára 2004

do 31.decembra 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 940 Sk, od 1.januára 2005 v sume

1 011 Sk mesačne a že od 25.októbra 2004 mu nárok na úrazovú rentu zanikol, keď

v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že od 1.novembra 2004 mala byť výplata úrazovej renty

zastavená z dôvodu priznania starobného dôchodku a len v dôsledku chyby informačného

systému mu bola renta poukazovaná naďalej a bolo mu zaslané aj rozhodnutie z 11.júla 2005

o valorizácii úrazovej renty. Krajský súd vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie a zaviazal ju

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15 228,70 Sk do rúk právneho zástupcu

navrhovateľa.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ

bol bývalým zamestnávateľom odškodňovaný z titulu náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti (ďalej len „náhrada“) a v súvislosti s priznaným

čiastočným invalidným dôchodkom, keď náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti bola k 31. decembra 2003 vyplácaná vo výške 5 598 Sk mesačne, v ktorej výške

mala odporkyňa dňom 1. januára 2004 podľa

od zamestnávateľa prebrať a vypláca ako úrazovú rentu. Krajský súd poukázal na to, že

zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva právomoc odporkyne

rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku za obdobie do 31.decembra 2003. Pokiaľ

odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi na základe rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp.zn.

zo 14.augusta 1989 (ktorým mu bola náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti priznaná pôvodne sumou 940 Kčs mesačne) od 1.januára 2004 patrí

úrazová renta len v sume 940 Sk mesačne, tento jej záver krajský súd považoval

za odporujúci zákonu. Za neoprávnenú považoval požiadavku odporkyne na vedenie súdnych

sporov za situácie, keď zamestnávateľ dobrovoľne plnil nároky navrhovateľa, vrátane

zvýšenia náhrady v zmysle jednotlivých právnych úprav. Z uvedeného dôvodu krajský súd

zrušil obe rozhodnutia odporkyne a v ďalšom konaní jej uložil od 1.januára 2004

od zamestnávateľa navrhovateľa prebrať výplatu náhrady za stratu na zárobku v sume, ktorá

bola navrhovateľovi vyplácaná k 31.decembru 2003 a od toho odvíjať svoj ďalší postup pri

posudzovaní nároku na úrazovú rentu za obdobie od 1.januára 2004 do 25.októbra 2004, t.j.

ku dňu priznania starobného dôchodku a od 1.augusta 2006 podľa § 293o ods.2 zákona

č. Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní krajský súd priznal

navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15 228,70 Sk, vrátane dane

z pridanej hodnoty.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Namietla, že v rozsudku je

nesprávne označená ako Sociálna poisťovňa, ústredie, ktoré ako jedna z organizačných

zložiek Sociálnej poisťovne nemá právnu subjektivitu. Správne by mala byť označená len ako

Sociálna poisťovňa.

Namietla, že z ustanovenia jednoznačne vyplýva

povinnosť odporkyne posúdiť nároky a prepočítať jednotlivé výplaty plnení, prebraté

od zamestnávateľov podľa § 272 ods.1 tohto zákona a bolo by proti zásadám právneho štátu,

keby rešpektovala výplatu plnení nad rámec zákona. Navrhovateľovi bola suma náhrady

940 Sk určená rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. ako rozdiel medzi

priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody a invalidným dôchodkom priznaným

právnym predchodcom odporkyne rozhodnutím z 2.decembra 1987. Sumu náhrady, určenú

právoplatným rozhodnutím súdu na 940 Sk, odporkyňa nie je oprávnená svojvoľne meniť ani

pri existencii právnych predpisov upravujúcich valorizáciu priemerného mesačného zárobku

rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na zárobku. Podľa odporkyne valorizácia

priemerného mesačného zárobku podľa o úprave náhrady za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania, podľa o úprave náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania a podľa následných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

o príslušné percentá je takou zmenou pomerov, na základe ktorej by súd na návrh

poškodeného zmenil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu v Lučenci. Vzhľadom na to, že

navrhovateľ zmenu okolností, rozhodujúcich pre výšku náhrady neuplatnil, patrila mu

k 31.decembru 2003 v sume určenej Okresným súdom v Lučenci, teda vo výške 940 Sk.

Odporkyňa poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 27.septembra 2007 (ako aj jeho rozsudok sp.zn. z 30.júna 2007

a uznesenie sp.zn. z 23.januára 2007), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak

odporkyňa dospela k inému výpočtu náhrady za stratu na zárobku, patriacej navrhovateľovi

k 31.decembru 2003, mala vydať rozhodnutie o tom, v akej výške preberá plnenie a tak dať

možnosť navrhovateľovi domáhať sa preskúmania jej rozhodnutia. Odporkyňa však sumu

náhrady za stratu na zárobku neprepočítavala, od 1.januára 2004 začala navrhovateľovi

vyplácať úrazovú rentu v sume, určenej Okresným súdom v Lučenci.

Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil, obe rozhodnutia odporkyne potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietol, že nemal dôvod a ani

zákonný podklad na podanie žaloby proti bývalému zamestnávateľovi, lebo ten jeho nárok

na zvýšenie náhrady za stratu na zárobku v roku 1997 uznal a následne mu túto náhradu

prepočítaval podľa platných právnych predpisov, takže prípadná každoročná žaloba by bola

zamietnutá ako nedôvodná. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil

a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 102,26 Eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odporkyňa namietala jej nesprávne označenie v rozsudku krajského súdu.

Podľa § 172 ods.2 zákona o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho

poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho

poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu

upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia

a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú

vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa bodu 1 do pôsobnosti ústredia

patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej

úrazovej rente.

Podľa ústredie vystupuje v mene Sociálnej

poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi

verejnej moci.

Okruh účastníkov konania podľa tretej hlavy piatej časti je rigorózne daný

ustanovením , v zmysle ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú

v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Pravidlá určenia vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti správneho orgánu

v správnom súdnictve majú kogentný charakter, čo znamená, že sa od nich nemožno odchýliť.

V danom prípade sa preskúmava rozhodnutie správneho orgánu – ústredia Sociálnej

poisťovne, ktoré je podľa § 179 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení správnym

orgánom vecne príslušným okrem iného aj na konanie a rozhodovanie o úrazovej rente.

Z uvedeného je teda zjavné, že sa preskúmava rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne,

do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovanie o úrazovej rente .

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o výške

úrazovej renty navrhovateľa.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bola z titulu pracovného úrazu,

utrpeného 18.novembra 1986 rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. -10

zo 14.augusta 1989 voči bývalému zamestnávateľovi (Stredoslovenský mäsový priemysel,

š.p. Zvolen) priznaná náhrada za stratu na zárobku vo výške 940 Sk mesačne, ktorú bývalý

zamestnávateľ k 31.decembru 2003 vyplácal vo výške 5 598 Sk mesačne.

V zmysle a Sociálna poisťovňa od 1. januára

2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred

26. novembrom 1993. Nároky na výplatu týchto plnení sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri

2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003, a nárok na jej

výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,

v akej patrila do 31. decembra 2003 ( ).

Kým ustanovenie sa týka prevzatia výplaty

všetkých plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze a chorobe z povolania, vrátane náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej

neschopnosti, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ustanovenie § 272

ods.3 tohto zákona sa vzťahuje na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti a náhradu za stratu na dôchodku, ktoré sa po 31.decembri 2003 považujú

za úrazovú rentu.

Spornou medzi účastníkmi je otázka výkladu spojenia „v sume, v akej patrila

do 31.decembra 2003“ v ustanovení § 272 ods.3.

Pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej patrila do 31.decembra 2003“, v zásade je potrebné

za túto sumu považovať sumu, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška

náhrady k 31.decembru 2003 nebola medzi navrhovateľom a jeho bývalým zamestnávateľom

sporná.

Odporkyňa preto mala prevziať výplatu náhrady za stratu na zárobku a túto naďalej

vyplácať ako úrazovú rentu vo výške, v ktorej bola náhrada vyplácaná k 31.decembru 2003.

Zmeniť výšku úrazovej renty by mohla len v prípade zmeny pomerov, ktorá by

u navrhovateľa nastala po 31.decembri 2003.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie

prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku, vyplácanú k 31.decembru 2003. Záväzným

podkladom pre odporkyňu pri prevzatí výplaty náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti je právoplatný rozsudok súdu o výške náhrady alebo dohoda medzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá môže byť písomná, ústna, alebo urobená mlčky.

Výrok právoplatného rozsudku súdu je pre odporkyňu záväzný. Rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok má však aj dohoda účastníkov.

V danej veci bolo o nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. -10

zo 14.augusta 1989. Ako vyplýva zo spisu odporkyne, zamestnávateľ tento rozsudok súdu

rešpektoval, súdom určenú sumu náhrady vyplácal a následne, v súlade s neskoršími

právnymi predpismi, túto náhradu vyplácal v sume, zodpovedajúcej jej valorizácii podľa

neskorších právnych predpisov.

Je zrejmé, že po vydaní rozsudku č.k. -10 zo 14.augusta 1989 už medzi

navrhovateľom a jeho bývalým zamestnávateľom v ďalšom období nedošlo k sporu o výšku

vyplácanej náhrady, vyplácaná suma náhrady bola navrhovateľom akceptovaná ako správna,

teda medzi navrhovateľom a jeho bývalým zamestnávateľom došlo k dohode o výške

vyplácanej náhrady za stratu na zárobku a preto navrhovateľ nemal dôvod obrátiť sa na súd

so žalobou o určenie jej výšky. Je preto dôvodná námietka navrhovateľa, že v prípade

existencie dohody by podanie určovacej žaloby podľa bolo neúspešné

vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení.

Z uvedeného vyplýva, že ak by medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo

k dohode o sume náhrady vyplácanej k 31.decembru 2003, potom by pre odporkyňu bol

záväzný iba rozsudok súdu, ktorým by výška tejto náhrady bola určená k 31.decembru 2003.

Ak je však výška vyplácanej náhrady k 31.decembru 2003 určená dohodou zamestnanca

a zamestnávateľa bez potreby súdneho sporu, potom je pre odporkyňu rozhodujúca výška

náhrady, vyplácaná na základe takej dohody k 31.decembru 2003 vo vyššej, valorizovanej

sume bez ohľadu na to, že v minulosti muselo dôjsť k určeniu jej výšky súdom.

Odporkyňa nemôže prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku k 31.decembru

2003. Ak by mala za to, že navrhovateľovi patrila náhrada k 31.decembru 2003 v nižšej ako

vyplácanej sume, má sama možnosť obrátiť sa na príslušný okresný súd so žalobou o určenie

výšky náhrady za stratu na zárobku k 31.decembru 2003.

Keďže odporkyňa vychádzala z rozsudku súdu z roku 1989, upravujúceho pomery

navrhovateľa v roku 1989 a nerešpektovala dohodu medzi navrhovateľom a zamestnávateľom

o výške náhrady za stratu na zárobku, vyplácanej k 31.decembru 2003 (pričom sama uviedla,

že výšku náhrady k 31.decembru 2003 neprepočítavala) vzhľadom na vyššie uvedené sa

odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu o nezákonnosti jej rozhodnutí zo 17.januára

2007 a z 5.marca 2008 a preto rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní.

Navrhovateľovi v tomto konaní vznikli trovy v celkovej výške 102,44 Eura, spojené

s poskytnutím právnej služby, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie

zo 4.2.2009 k odvolaniu odporkyne) v hodnote 80,24 Eura + 15,25 Eura ako 19% daň

z pridanej hodnoty + režijný paušál 6,95 Eura podľa § 11 ods.1 v spojení s § 13 ods.4, § 18

ods.3 a vyhl.č. v znení účinnom do 31.mája 2009.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24.februára 2010

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová