Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/19/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górazsa a JUDr. Ivana Machyniaka, v právnej veci žalobcu

J., bývajúceho v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou J., s.r.o., so sídlom v B., v mene

ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát J., proti žalovanej S., s.r.o., so sídlom v B.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V zo 16. januára 2008 č.k. -47 v spojení s uznesením

Okresného súdu Bratislava V z 20. februára 2008 č.k. -49 a proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2009 sp. zn. a

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. marca

2009 sp. zn. a , okrem zmeňujúceho výroku vo veci samej,

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 6.2.2007 sa žalobca domáhal voči

žalovanej ochrany svojich osobnostných práv, do ktorých malo byť zasiahnuté nepravdivým

tvrdením o ňom v článku uverejnenom v denníku vydávanom žalovanou. Ochranu žiadal

priznať vo forme ospravedlnenia a vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 Sk

(33 193,92 EUR).

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 16. januára 2008 č.k. -47 žalobu

zamietol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že

k zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo. Vyslovil názor, že išlo len o nepresnú

informáciu, opravy ktorej bolo možné sa domáhať postupom podľa

o periodickej tlači. Osobitným uznesením z 20. februára 2008 č.k. -49 rozhodol

o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 64 900 Sk (2 154,29 EUR) na

účet jej zástupcu JUDr. R. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudkom

z 18. marca 2009 sp. zn. a uvedený rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi požadovaným

spôsobom. Vo zvyšku, t.j. v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa z 20. februára 2008 č.k. -49 tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov prvostupňového konania a rozhodol, že žiaden z nich nemá právo ani

na náhradu trov odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že

k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok v časti

o uloženie morálneho zadosťučinenia, t.j. ospravedlnenia, zmeniť a žalobe v tejto časti

vyhovieť. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba

o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, odôvodnil tým, že žalobca v konaní pred súdom

prvého stupňa až do skončenia dokazovania nenavrhol žiadne relevantné dôkazy na

preukázanie svojho tvrdenia, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej

miere.

Na základe podnetu žalobcu podal proti uvedenému rozsudku krajského súdu vo

výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v časti

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, ako aj

proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy a proti uzneseniu okresného súdu o trovách konania mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia

oboch súdov v napadnutej časti zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na

ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci v dôsledku

nedostatočného zistenia skutkového stavu veci nevykonaním žalobcom navrhovaného dôkazu.

Vyčítal odvolaciemu súdu, že nepostupoval podľa (t.j. že nezrušil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie

náhrady nemajetkovej ujmy, a nevrátil mu vec v tejto časti na ďalšie konanie), hoci pre to boli

splnené podmienky.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje

s argumentáciou a s návrhom generálneho prokurátora.

Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal rozhodnutia oboch súdov v napadnutej časti,

ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora je čiastočne dôvodné, aj keď z iného, než v dovolaní označeného

dovolacieho dôvodu.

V zmysle veta druhá , ktorý v spojitosti s platí

aj pre konanie o mimoriadnom dovolaní, dovolací súd z úradnej povinnosti prihliada na vady

konania uvedené v a na tzv. iné vady konania, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Skúma teda existenciu týchto vád bez ohľadu na to, či boli v dovolaní

namietané.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté tzv.

inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie. Táto vada spočíva v zjavnom

rozpore medzi odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu a obsahom spisu. Ide o rozpor daný

konštatovaním odvolacieho súdu, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa až do

skončenia dokazovania nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o znížení

jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred

súdom prvého stupňa zo 16.1.2008 je zrejmé, že ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení

dokazovania zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz výsluchom brata žalobcu, a to na

tvrdenie, že uverejnený článok spôsobil traumu v rodine žalobcu. Prvostupňový súd

uznesením vykonanie tohto dôkazu nepripustil a v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že

jeho vykonanie nebolo pre rozhodnutie vo veci významné. Zástupca žalobcu uvedený

dôkazný návrh výslovne potvrdil aj na pojednávaní pred odvolacím súdom. Pokiaľ odvolací

súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo záveru, že základ žaloby je daný (t.j. že

došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu), mal sa vyporiadať s návrhom

žalobcu na vykonanie dôkazu na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, ktorá by mohla byť

dôležitá pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Mal teda buď

doplniť dokazovanie vykonaním navrhnutého dôkazu, a to sám alebo prostredníctvom súdu

prvého stupňa, prípadne dožiadaného súdu, alebo mal nevykonanie dôkazu riadne odôvodniť

v písomnom vyhotovení rozsudku. Tým, že odvolací súd pre uvedenú vadu takto

nepostupoval, je jeho rozhodnutie v dovolaním napadnutom potvrdzujúcom výroku vo veci

samej a v súvisiacich výrokoch o trovách konania predčasné a teda nesprávne. Dovolací súd

preto z tohto dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolanie však nebolo opodstatnené v časti, v ktorej smerovalo aj proti

rozsudku a uzneseniu súdu prvého stupňa. Ak totiž prvostupňový súd dospel k záveru, že

k zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo (teda, že základ žaloby nie je daný), správne

dôkaz navrhovaný žalobcom nevykonal. Jeho vykonanie by za tejto situácie bolo neefektívne

(nehospodárne). Keďže nevykonanie navrhnutého dôkazu v dôvodoch svojho rozsudku aj

riadne odôvodnil, nebolo mu možné z hľadiska správnosti procesného postupu nič vyčítať.

Dovolací súd preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vo zvyšku, t.j. pokiaľ

smerovalo aj proti rozsudku a uzneseniu súdu prvého stupňa, zamietol.

V súvislosti s námietkou generálneho prokurátora, že odvolací súd mal v zmysle § 221

ods. 1 písm. h) rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby o nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dovolací súd

poznamenáva, že v preskúmavanej veci postup podľa uvedeného ustanovenia nebol možný.

Ustanovenie v ods. 1 písm. a) až j) taxatívne vymenúva prípady,

v ktorých odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší. Pod písm. h) ide o prípad, keď

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uplatnením logického výkladového

pravidla a contrario možno dôvodiť, že zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa

uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy, ak nesprávne právne posúdenie veci nie je

dôsledkom použitia nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ale dôsledkom nesprávnej

interpretácie inak správne použitého ustanovenia právneho predpisu alebo dôsledkom jeho

nesprávnej aplikácie na daný prípad. Aj podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho

súdneho poriadku vykonanej za nesprávne právne posúdenie veci

na účely ustanovenia sa nepovažuje stav, keď súd prvého stupňa

síce použil správny právny predpis (správne ustanovenie), ale ho nesprávne interpretoval,

alebo súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho interpretoval, ale ho

nesprávne aplikoval. Ak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v takýchto

prípadoch súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, t.j. nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, potom pri nemožnosti zrušenia jeho

rozhodnutia podľa uvedeného ustanovenia, rešpektujúc základné právo účastníka konania na

spravodlivý proces, sa možnosť odvolacieho súdu doplniť dokazovanie vykonaním dôkazov

navrhnutých účastníkom, vyplývajúca z , mení na jeho povinnosť takto

postupovať. Samotné dokazovanie môže odvolací súd v zmysle vykonať

buď sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu. Takýto výklad

rešpektuje dôsledné uplatňovanie prvkov apelačného princípu v odvolacom konaní

umožňujúceho skrátenie dĺžky konania a dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia v primeranej

lehote.

Pretože v prejednávanej veci prvostupňový súd, vychádzajúc zo skutkových okolností

prípadu, použil správne ustanovenia Obč. zákonníka o ochrane osobnosti, správne ich

interpretoval, ale nesprávne ich aplikoval, neboli splnené podmienky pre zrušenie jeho

rozsudku podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Pokiaľ

z dôvodu takéhoto nesprávneho právneho posúdenia veci zároveň neúplne zistil skutkový stav

(nevykonaním navrhnutého dôkazu), bolo povinnosťou odvolacieho súdu postupovať už

uvedeným spôsobom, t.j. doplniť dokazovanie, prípadne nevykonanie navrhnutého dôkazu

riadne odôvodniť. V súvislosti s tým dovolací súd ešte dodáva, že i keď súd rozhoduje o tom,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nevykonanie dôkazu označeného účastníkom na

preukázanie ním tvrdených rozhodujúcich skutočností môže znamenať odňatie možnosti

účastníkovi riadne konať pred súdom.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného ako

i dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková