Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9e9/362270.e99821.pdf
PDF · 101.76 KB
No categories available
3Tdo/19/2009
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 19/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského, sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave dňa 24. februára 2010 v trestnej veci obvineného
K. M. pre trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3 písm. c/
a iné zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej Trestný zákon) vedenej
na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 3T 155/2005, o dovolaní, ktoré podal v prospech
obvineného minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo dňa 4. apríla 2008, sp. zn. 2To/42/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 23. októbra 2007, sp. zn. 3T 155/2005, bol
obvinený K. M. uznaný za vinného zo spáchania dvojnásobného trestného činu kupliarstva
podľa § 204 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
1. v presne nezistenom čase v mesiaci október v roku 2004 v K., v prenajatom byte č. X.
zjednal k vykonávaniu prostitúcie Á. E. a K. N. a v presne nezistenom čase v novembri
roku 2004 v K., v prenajatom byte č. X., zjednal k vykonávaniu prostitúcie B. G., o ktorej
vedel, že má menej ako 18 rokov, A. N. a tiež Z. L., pričom tieto osoby vykonávali
prostitúciu takmer denne, a to Á. E. do 1. novembra 2004, K. N. počas troch dní, B. G.,
A. N. a Z. L. do 15. decembra 2005 spôsobom, že zákazníci sprostredkovaní cez teletext
alebo mobilný telefón, alebo priamo obvineným prichádzali za týmito ženami
do prenajatého bytu, kde vykonávali s nimi súlož a vopred určenú časť z finančnej
odmeny následne odovzdali obvinenému;
2. B. G., A. N. a Z. L. vykonávali v prenajatom byte obvineného č. X. v K. prostitúciu
takmer denne aj po 15. decembri 2004, a to B. G. do 22. decembra 2004,
A. N. a Z. L. do 4. januára 2005 spôsobom, že zákazníci sprostredkovaní cez teletext,
alebo mobilný telefón, alebo priamo obvineným prichádzali za týmito ženami
do prenajatého bytu, kde vykonali s nimi súlož a vopred určenú časť z finančnej odmeny
následne jemu odovzdali.
Uložil mu za to podľa § 204 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a pre výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 2
písm. a/ Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň obvineného K. M. podľa § 226 písm. a/ zákona č. 141/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej Trestný poriadok) oslobodil spod obžaloby Okresného
prokurátora v Komárne pre skutok právne posudzovaný ako trestný čin vydierania podľa
§ 235 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že v presne nezistených dňoch v mesiaci
november 2004 sa najmenej šesťkrát telefonicky vyhrážal K. N. tým spôsobom, že ak ho udá
na polícii, že ju nútil k prostitúcii, tak s ňou bude veľmi zle, že podpáli dom jej rodičov a že ju
vezme do zahraničia, kde ju prinúti vykonávať prostitúciu, nebolo dokázané, že sa skutok stal.
Proti uvedenému rozsudku do odsudzujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
okresný prokurátor v Komárne.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 4. apríla 2008, sp. zn. 2To 42/2007, podľa
§ 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej
časti a na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. a pri nezmenenom skutkovom stave uznal K. M.
vinného zo spáchania dvojnásobného trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák.
Uložil mu za to podľa § 204 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., úhrnný
trest odňatia slobody na 6 rokov a 4 mesiace a zaradil ho na výkon trestu podľa § 39a ods. 2
písm. a/ Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal minister spravodlivosti Slovenskej
republiky dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V písomných dôvodoch dovolania poukazoval na to, že odvolanie okrem prokurátorky
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. októbra 2007, sp. zn. 3T 155/2005,
nebolo doručené obvinenému K. M., ale len jeho obhajkyni, JUDr. G., Má za to,
že okresný súd bolo porušil ustanovenie § 314 Tr. por. Uvedený nedostatok následne
neodstránil ani krajský súd. Je toho názoru, že týmto konaním súdov bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu obvineného. Odvoláva sa pritom
na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obvinený má právo od začiatku konania
proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky. Keďže obvinenému nebol doručený opis odvolania okresného
prokurátora, nemohol náležite uplatňovať svoje práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a aby rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 4. apríla 2008, sp. zn. 2To 42/2007, zrušil a vec vrátil tomuto
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry
Komárno a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Zhodne uviedli, že rozsudok
krajského súdu je založený na správnom posúdení skutku a správnom aplikovaní
hmotnoprávnych ustanovení. Skutočnosť, že odvolanie nebolo doručené obvinenému
nezakladá dôvodnosť ani opodstatnenosť dovolania, nakoľko nedošlo k zásadnému porušeniu
práva na obhajobu u obvineného. Odvolanie bolo doručené obhajkyni obvineného. Vzhľadom
na uvedené navrhujú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra
spravodlivosti podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatuje, že dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 1
Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.);
dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V dovolaní minister spravodlivosti predovšetkým namietal, že v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu krajského súdu došlo zásadným spôsobom k porušeniu práva
obvineného na obhajobu.
Právo na obhajobu každého proti komu sa vedie trestné stíhanie je v Trestnom
poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005. Vyjadruje
jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom
je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie,
ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.
Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 33 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31. decembra 2005), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 33 ods. 1, § 35
Tr. por. účinného do 31. decembra 2005), ako aj právo na nutnú obhajobu (§ 36, § 36a
Tr. por. účinného do 31. decembra 2005). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle
sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku.
Najvyšší súd preskúmal rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že námietku ministra spravodlivosti, že v konaní bolo
zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, nemôže dovolací súd
akceptovať, nakoľko nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva
na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o nutnej
obhajobe podľa § 36 Tr. por. účinného do 31. decembra s2005 alebo iné, ktoré mohlo mať
konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu
rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo
meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné
vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený sa na verejnom zasadnutí
krajského súdu konanom dňa 4. apríla 2008 vyjadril k odvolaniu okresnej prokurátorky,
z čoho súd vyvodil záver, že obsah odvolania mu bol známy. V uvedenom konaní obvinený
nenamietal tú skutočnosť, že odvolanie prokurátorky mu nebolo doručené, tento nedostatok
vytýkal až v dovolacom konaní.
Pasivita obvineného ako osoby oprávnenej podať odvolanie, nemôže zakladať dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Takýto dôvod dovolania nemôže zakladať
ani prípadne nekvalitne poskytnutá právna pomoc splnomocneného obhajcu. Obhajca
je povinný obvinenému poskytnúť odbornú právnu pomoc pri prejednávaní jeho trestnej veci,
avšak táto skutočnosť nezbavuje obvineného povinnosti byť aktívny v konaní pri realizácií
jeho práv a povinností určených zákonom.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád. Má byť len skutočne výnimočným prielomom
do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej
istoty .Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením
tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených ministrom
spravodlivosti, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová