Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., U. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, AK so sídlom 040 01 Košice, Rooseveltova 6, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom 812 67 Bratislava, Špitálska 8, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom 043 32 Košice, Zádielska 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2020, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2059, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14. 01. 2020 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2059, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 29. 10. 2019 č.: KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2019/144791-4 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2020, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2020/2059 žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba ÚPSVaR) Košice, zo dňa 29. 10. 2019, č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2019/144791-4, ktorým podľa , a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu) nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne, podanej dňa 18. 09. 2019 a nebol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby L. L., nar. XX. XX. XXXX.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol lekársky posudok posudkového lekára ÚPSVaR Košice zo dňa 16. 10. 2019 číslo: KEO/RPČ/SOC/2019/144983, ktorým bola miera funkčnej poruchy posudzovaného L. L. stanovená na 30 % podľa časti IV.l.b.) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v dôsledku čoho sa menovaný nepovažuje za fyzickú osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Po preskúmaní zdravotnej dokumentácie vedenej na úrade (vrátane lekárskych nálezov doložených k odvolaniu) posudkový lekár ústredia vydal lekársky posudok číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/ S0C/2020/2514 zo dňa 03. 01. 2020, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovaného bola stanovená na 40 % podľa časti IV.l.b) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), v dôsledku čoho sa posudzovaný nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ústredia mieru funkčnej poruchy stanovil v rámci rozpätia 30 % - 40 % na hornej hranici

rozpätia na základe zhodnotenia doložených odborných nálezov a tiež vzhľadom na to, že prvé vyšetrenie pedopsychiatrom bolo až v roku 2019 a stav je v diagnostickom sledovaní. Posudkový lekár konštatoval, že posudzovaný vyžaduje naďalej sledovanie a starostlivosť detského psychológa a pedopsychiatra. Neurologický nález bol primeraný, bez lateralizácie, bez topického nálezu. Chôdza bola primeraná k veku, cerebellárne príznaky - negat. Aspergerov syndróm. Išlo o posudzovaného s čistým a spontánnym verbálnym prejavom, s dobrou slovnou zásobou a s bezprostrednou komunikáciou, motorickým nepokojom, impulzivitou, emočnou stabilitou. EEG bolo bez ložiskových nálezov, bez špecifických grafoelementov, bolo zistené zaostávanie vo vývoji lektogenézy. Doložená a dostupná zdravotná odborná dokumentácia, ako aj nálezy - príloha č. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu od všeobecného lekára, považoval za dostatočné a pre jednoznačnosť nálezov nebola osobná konzultácia a vyšetrenie posudzovaného posudkovým lekárom na ústredí nutné. Odporučenia lekárov v závere správ z odborných nálezov majú pre posudkového lekára len odporúčací charakter, nie záväzný. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu posudzovaného sa riadil kritériami podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

3. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 3, § 15 ods. 4 a § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žalovaný konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom a keďže posudzovaný sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

4. Včas elektronicky na správnom súde dňa 10. 04. 2020 podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , ktoré spočíva v nesprávnom zaradení diagnózy posudzovaného (Aspergerov syndróm) pod časť IV. bod 1 písm. b) prílohy 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu namiesto správneho zaradenia diagnózy posudzovaného pod časť IV. bod 1 písm. d) prílohy 3 cit. zákona. Nesúhlasila s rozhodnutím žalovanej ako aj s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na diagnózy (Aspergerov syndróm - dokumentovaný lekárskou správou MUDr. D.G. a lekárskymi správami MUDr. W. a iná hyperkinetická porucha dokumentovaná lekárskou správou MUDr. D.V.M.) s tým, že okrem uvedených diagnóz boli u maloletého psychológom zistené aj ďalšie poruchy - dyslexia I. - II. stupňa kombinovaného typu a dysgrafia a dysortografia II. - III. stupňa, dokumentované správou Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Mgr. L.D. M., špeciálneho pedagóga.

5. Žalobkyňa zastáva názor, že miera funkčnej poruchy u jej maloletého dieťaťa nebola správne určená. Podľa lekárskej správy MUDr. D. bol u tohto dieťaťa zistený Aspergerov syndróm, ktorý má charakter komplexnej poruchy a porucha tohto typu má byť posudzovaná podľa časti IV. bod 1 písm. d) prílohy č. 3 k zák. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy pri komplexnej poruche v rozsahu 90 % - 100 %. Uvedenému zodpovedá aj v súčasnosti už schválená novela a to , ktorým sa mení a dopĺňa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa výslovne špecifikuje, že Aspergerov syndróm patrí do časti IV. bod 1 písm. d) prílohy č. 3 k uvedenému zákonu. V tejto súvislosti poukázala na dôvodovú správu k citovanej novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde sa k bodu 18 novely uvádza, že komplexná porucha sa dopĺňa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby. K bodu 19. novely sa uvádza, že Aspergerov syndróm patrí k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu.

6. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná aj prvostupňový správny orgán nesprávne zaradili diagnózu posudzovaného pod časť IV. bod 1 písm. b), pričom správne mali jeho diagnózu subsumovať pod časť IV. bod 1 písm. d), kde je miera funkčnej poruchy 90 % -100 %. Psychiater MUDr. D. v Lekárskej správe - náleze zo dňa 13. 09. 2019 výslovne uviedla, že dieťa vyžaduje neustály dohľad, pomoc, kontrolu, nečíta sociálne relácie, nevníma nebezpečenstvo, nepredvída, vyžaduje asistenciu, dohľad, opatrovateľstvo, vyžaduje štatút osoby ťažko zdravotne postihnutej.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 06. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a zopakoval aj právnu argumentáciu tak, ako bola uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je podľa § 2 ods. 3 v spojení s § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, ktorú je oprávnený zodpovedať iba posudkový lekár príslušného orgánu. K správnej žalobe spracoval dňa 18. 05. 2020 stanovisko posudkový lekár žalovaného - MUDr. Ľ. B., v ktorom odborne odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby. Tento mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, ktorá vrátane zdravotnej dokumentácie úradu bola komplexne zhodnotená a v súlade s ňou bol dňa 03. 01. 2020 vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/S0C/2020/ 2514.

8. K žalobkyňou predloženým dôkazom (neurologické vyšetrenie MUDr. W. zo dňa 03. 02. 2020 a správa z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia Mgr. M. zo dňa 21. 01. 2020) žalovaný uviedol, že tieto podľa nemôžu byť v tomto konaní hodnotené ako dôkaz, keďže na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30. 01. 2019, ktorý vymedzuje zákonný rámec posúdenia zdravotného stavu v prípade predkladania novších lekárskych nálezov.

9. Žalovaný zastáva názor, že jeho lekársky posudok ako podklad napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že posudzovaná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a žalobkyňa tak nespĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku. Zastáva názor, že nie je v kompetencii žalobkyne posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného a právomoc na to nemá ani jednotlivý ošetrujúci lekár (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 29. 11. 2017). Preto ani pedopsychiatrický nález MUDr. D. zo dňa 13. 09. 2019 nie je relevantný pre posúdenie odkázanosti posudzovanej osoby na opatrovanie.

10. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa aplikácie novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu uviedol, že táto nadobudne účinnosť až 01. 07. 2020, z čoho vyplýva, že žalovaný rozhodoval v plnom rozsahu zákonne a podľa právneho stavu de lege lata, keď zdravotné postihnutie posudzovanej osoby správne subsumoval ako poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.) s mierou funkčnej poruchy 40%, podľa časti podľa časti IV. l. písm. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pričom táto bola určená pri hornej hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 40 %, a to na základe zhodnotenia doložených odborných nálezov a tiež vzhľadom na to, že prvé vyšetrenie pedopsychiatrom bolo až v roku 2019 a stav je v diagnostickom sledovaní. Správnu žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú, pretože táto vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jej subjektívnych práv.

11. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi, toto nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, jeho rozhodnutie preto bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné.

12. V stanovisku zo dňa 18. 05. 2020, ktoré tvorí prílohu jeho písomného vyjadrenia (bod 7 odôvodnenia rozsudku) posudkový lekár žalovaného zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 03. 01. 2020 a záveroch, ktoré z neho vyplývajú, vychádzajúc z doložených odborných nálezov, ktoré zopakoval. Poukázal na to, že mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40% určil vzhľadom na to, že dieťa bolo sledované v krátkom časovom rozpätí, v podstate od roku 2019, čo je krátka doba na objektívne hodnotenie

stupňa poškodenia niektorých funkcií v uvedených odborných nálezoch a posúdenia vývoja ochorenia v čase. K hodnoteniu jeho stavu v nálezoch ako: Aspergerov syndróm; iná pervazívna vývojová hyperkinetická porucha, stav nie je diagnosticky doriešený ani jednoznačne potvrdený vzhľadom na nízky počet odborných vyšetrení. Doporučené psychologické vyšetrenie psychiatrom nemal k dispozícii. Podľa jeho názoru dieťa vyžaduje naďalej sledovanie a starostlivosť detského psychológa a postup podľa ich odporučenia. Malo odklad v školskej dochádzke, preto bolo začaté jeho odborné sledovanie. K argumentácii žalobkyne s odkazom na novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu uviedol, že tento zákon nadobudne účinnosť až 01. 07. 2020, pričom u posudzovaného bola miera funkčnej poruchy stanovená na 40 % podľa platného zákona. Poukázal tiež na to, že odporúčania v závere odborných nálezov majú pre posudkového lekára charakter odporúčajúci ale nie záväzný charakter. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu klienta sa riadi kritériami podľa prílohy č. 3.

13. V replike zo dňa 29. 06. 2020 žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe. Reagujúc na vyjadrenia žalovaného uviedla, že ak splnenie hmotnoprávnych podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, túto odbornú medicínsku otázku má zodpovedať lekár so špecializáciou v príslušnom odbore, t. j. psychiater v spolupráci so psychológom a nie úrazový chirurg, čo je odbornosťou MUDr. U. L., ktorý vypracoval lekársky posudok. MUDr. Ľ. B. je všeobecný lekár pre dospelých a ani táto lekárka nemá odbornú špecializáciu k tomu, aby vyhodnocovala stav dieťaťa z hľadiska prítomnosti psychiatrických či neurologických diagnóz a stupňa ich závažnosti. Opakovane zdôraznila, že Aspergerov syndróm, v danom prípade diagnostikovaný psychiatrom posudzovanej osobe, je komplexnou poruchou, ktorá je v zmysle uvedená v časti IV. bod 1 písm. d) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. To, že uvedená novela je účinná až od 01. 07. 2020 je úplne bezpredmetné, pretože ako uvádza sám žalovaný, nejde tu o právne posúdenie ale ide o riešenie medicínskej otázky. Potom je podľa nej namieste otázka, či od 01. 07. 2020 bude mať Aspergerov syndróm z hľadiska medicíny inú kvalitu akú má dnes, resp. akú mal ku dňu rozhodnutia žalovanej. Inak povedané Aspergerov syndróm vždy mal povahu komplexnej poruchy, iba do účinnosti novely nebola táto porucha zaradená výslovne medzi komplexné poruchy uvedené v prílohe 3 k zákonu, čo spôsobovalo pochybenia v praxi. V dôvodovej správe k novele zákona je výslovne uvedený dôvod jej prijímania, ktorým je odstránenie pochybení, ku ktorým v praxi dochádza, keď táto porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby. To, že Aspergerov syndróm je komplexnou poruchou nie je výmyslom žalobkyne, ani jej právnej zástupkyne, táto svoje stanovisko oprela o novelu zákona, ku ktorej zákonodarca pristúpil v reakcii na problémy v praxi opierajúc sa o odborné medicínske stanoviská.

14. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. , bez nariadenia ústneho pojednávania, za splnenia zákonných podmienok, stanovených v ustanovení v spojení s , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

15. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 18. 09. 2019, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 18. 09. 2019, požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie syna L. L., nar. XX. XX. XXXX. Ako prílohy žiadosti predložila Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vypracovaný MUDr. A. R., všeobecným lekárom pre deti a dorast dňa 14. 08. 2019 a odborné lekárske nálezy z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 18. 09. 2019, neurologického vyšetrenia zo dňa 10. 04. 2019 a psychologického vyšetrenia zo dňa 25. 01. 2019. Z citovaného lekárskeho nálezu zo dňa 14. 08. 2019 vyplýva, že posudzovaný bol pre problémy v škole vyšetrený psychológom a doporučené bolo neurologické vyšetrenie so záverom Aspergerov syndróm.

16. Na základe podanej žiadosti bol v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa dňa 16. 10. 2019 vypracovaný lekársky posudok, v ktorom bolo konštatované, že posudzovaný trpí: detským autizmom

- Aspergerov syndróm, ktoré ochorenie posudkový lekár zaradil do kapitoly IV bod 1 písm. b) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 30 %. Posudkový lekár konštatoval, že ide o 8 ročné dieťa s detským autizmom - Aspergerov syndróm, nemá neurologický deficit, podľa psychiatra má motorický nepokoj, spomalené pracovné tempo, úroveň grafomotoriky je v norme, intelektuálne predpoklady sú na úrovni priemeru, schopnosť nachádzať vzťahy

medzi pojmami je na úrovni nadpriemeru, oblasť všeobecných vedomostí je nad úrovňou, pamäť na úrovni priemeru, grafomotoriky a vizuomotorická koordinácia je v pásme defektu, je hyperkinetický, lucídny, orientovaný správne, bez manifestných psychotických prejavov, sociálne a emocionálne nezrelý. Vykazuje známky autizmu, nemá známky psychotického správania, vyžaduje asistenciu pri štúdiu, podľa psychiatrického nálezu nedosahuje stupeň autizmu s mierou funkčnej poruchy nad 50 %, preto nejde o osobu ťažko zdravotne postihnutú.

17. Na základe uvedeného vydal správny orgán prvého stupňa dňa 29. 10. 2019 rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie nevyhovel (bod 1 odôvodnenia rozsudku).

18. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonnej lehote, dňa 11. 11. 2019 odvolanie, v ktorom odvolávajúc sa predovšetkým na závery odborníkov - psychiatra MUDr. D., uvedené v odbornom lekárskom náleze zo dňa 13. 09. 2019, neurológa MUDr. W. a psychológa Mgr. U., žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť s tým, že posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vypracoval lekársky posudok, má atestáciu z úrazovej chirurgie, preto jeho závery nepovažovala za relevantné.

19. Na základe žalobkyňou podaného odvolania posudkový lekár žalovaného vypracoval dňa 03. 01. 2020 lekársky posudok, z diagnostického záveru ktorého vyplýva, že posudzovaný trpí detským autizmom - Aspergerov syndróm a inou hyperkinetickou poruchou s tým, že rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil zhodne ako posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa do kapitoly IV bod 1 písm. b) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ako poruchy psychického vývoja detí, avšak s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 40 %, čo neodôvodňuje priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že dieťa vyžaduje naďalej sledovanie a starostlivosť detského psychológa a pedopsychiatra. Posudkový lekár konštatoval, že neurologický nález je primeraný, bez lateralizácie, bez topického nálezu, chôdza je primeraná k veku, cerebellárne príznaky neg. Aspergerov sy. Ide o dieťa s čistým a spontánnym verbálnym prejavom, dobrou slovnou zásobou a bezprostrednou komunikáciou, s motorickým nepokojom, impulzivitou a emočnou labilitou. EEG je bez ložiskových nálezov, bez špecifických grafoelementov, so zaostávaním o vývoji lektogenézy.

20. Vychádzajúc z tohto lekárskeho posudku vydal žalovaný rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku.

21. Podľa o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

22. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

23. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

24. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

25. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

27. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 39 ods. 1 cit. zákona opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

30. Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

31. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, zo školského zariadenia alebo zo školy.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

34. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

36. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku). Z odôvodnenia rozhodnutia musí

vyplývať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci ( a nasl. ), ktorú posudzuje správny súd neformálne ( ) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je ( ) a dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný sa dôsledne neriadili najmä naposledy citovaným zákonným ustanovením ( Správneho poriadku) a preto aj preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za zákonné.

38. Zásadnou námietkou, vznesenou žalobkyňou v správnej žalobe bolo nesprávne zaradenie zdravotného postihnutia posudzovaného dieťaťa - Aspergerovho syndrómu do IV. časti prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na a v dôsledku toho aj nesprávne určenie miery jeho funkčnej poruchy, čo malo zásadný vplyv na posúdenie jej nároku na peňažný príspevok na opatrovanie.

39. Aj keď , ktorým sa mení , na ktorý poukazovala aj žalobkyňa v správnej žalobe, nadobudol účinnosť až od 01. 07. 2020, z dôvodovej správy k nemu nepochybne vyplýva, že Aspergerov syndróm sa klasifikuje aj ako pervazívna vývinová porucha neurčitej nosologickej validity, charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch neurčitej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností a keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné Aspergerov syndróm jednoznačne uviesť k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Z dôvodovej správy zároveň vyplýva, že dôvodom novely zákona o peňažných príspevkoch na v uvedenej súvislosti bolo odstránenie pochybení, ku ktorým v praxi dochádza pri posudzovaní tohto ochorenia.

40. Z obsahu administratívneho spisu, najmä lekárskych posudkov posudkových lekárov správnych orgánov oboch stupňov nevyplýva, žeby žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa spochybňovali, že posudzované dieťa žalobkyne trpí Aspergerovým syndrómom. Správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na označenie predmetu konania, odkaz na lekársky posudok zo dňa 16. 10. 2019 s určenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 30 % podľa kapitoly IV bod 1 písm. b) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na a citáciu dotknutých právnych predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že posudkové orgány rozhodujúce zdravotné postihnutie začlenili do časti IV. bod 1 písm. b) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na ako poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania, atď.) s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 40 % (lekársky posudok druhostupňového posudkového lekára zo dňa 03. 01. 2020) s tým, že horná hranica určeného percentuálneho rozpätia bola určená aj z dôvodu, že prvé vyšetrenie pedopsychiatrom bolo až v roku 2019 a stav je v diagnostickom sledovaní, opisujúc závery odborných lekárov, obsiahnuté v lekárskych nálezoch z vyšetrení, ktorým sa posudzovaný podrobil (MUDr. W., MUDr. R., MUDr. D.), ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Okrem konštatovania, že vyjadrenia odborných lekárov v závere ich lekárskych správ majú pre posudkového lekára iba odporúčací, nie záväzný charakter a že posudkový lekár sa pri posudzovaní zdravotného stavu riadi kritériami, vyplývajúcimi z prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na , z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, prečo rozhodujúce zdravotné postihnutie u posudzovaného dieťaťa (Aspergerov syndróm, ktorý je v diagnostickom závere oboch lekárskych posudkov uvedený na prvom mieste a rovnako vyplýva z diagnostických záverov odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v administratívnom spise), ak ním posudzované dieťa žalobkyne trpelo už v čase posudzovania (k zmene v kvalifikácii tohto postihnutia novelou zákona nedošlo), toto ochorenie nebolo posudzované ako komplexná porucha so zaradením do časti IV. bod 1 písm. d) prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na (miera funkčnej poruchy 90 % až 100%). Rovnako z neho nie je dostatočne zrejmé ani to, na základe čoho došlo aj k zmene v určenej miere funkčnej poruchy pri posudzovaní prvostupňovým (30 %) a druhostupňovým (40 %) posudkovým lekárom a prečo posudkoví lekári vyhodnotili postihnutie dieťaťa ako strednú, nie ľahkú,

prípadne ťažkú poruchu so začlenením pod písm. a), resp. c) príslušnej položky a kapitoly prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na .

41. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že aj keď žalovaný dopĺňa svoju argumentáciu v písomnom vyjadrení k správnej žalobe, reagujúc tak na žalobné námietky žalobkyne v správnej žalobe, s odkazom na stanovisko jeho posudkového lekára zo dňa 18. 05. 2020, v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR toto doplnenie nie je spôsobilé zhojiť nedostatok odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

42. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok pre tento postup v zmysle v spojení s , v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu ( ), postupovať v naznačenom smere a po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vo veci opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne na poskytnutie príspevku na opatrovanie a rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti s prihliadnutím aj na všetky konkrétne námietky žalobkyne a so zohľadnením základného cieľa konania o kompenzácii, vrátane konania o príspevku na opatrovanie, ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

44. V súlade s o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) a je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).