Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
856/365140.e70c2f.pdf
PDF · 111.79 KB
No categories available
4Obo/125/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 125/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P. v konkurze, Ţ., IČO: X., o
schválenie konečnej správy, o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a
výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. M. K., K., B.X., a o námietkach JUDr. K., K.,
B. na odvolanie JUDr. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25- 24 K 181/
02–637 zo dňa 04. 11. 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25- 24 K 181/ 02–637 zo dňa 04. 11. 2009 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 25- 24K 181/ 02- 637 zo dňa 04. 11. 2009
rozhodol tak, ţe schválil konečnú správu o speňaţení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny
a výdavkov z 30. 09. 2009 v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia a výdavky vo výške
132,78 Eur náklady na právne sluţby uvedené pod bodom III.1.6 konečnej správy neschválil.
V dôvodoch uznesenia uviedol, ţe správca konkurznej podstaty predloţil konečnú správu
o speňaţení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov dňa 06. 10. 2009.S odkazom
na ustanovenie § 29 ods. 3 ZKV uviedol, ţe konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli
konkurzného súdu dňa 13. 10. 2009 , o ktorej právnej skutočnosti bol úpadca a konkurzní veritelia
upovedomení zverejnením v Obchodnom vestníku č. 197B/2009 z 13. 10. 2009 a oznámením
na úradnej tabuli konkurzného súdu. Proti konečnej správe podal bývalý správca konkurznej
podstaty JUDr. M. K. námietky, v ktorých uviedol, ţe činnosti, ktoré novo ustanovený správca
JUDr. M. K. v konkurznom konaní vykonal a ktoré ešte bude musieť vykonať, čo do rozsahu
činnosti nezodpovedajú navrhovanej výške odmeny, ktoré námietky konkurzný súd zaslal JUDr. M.
K.. V odpovedi na tieto námietky JUDr. K., JUDr. M. K. uviedol, ţe konečnú správu pred
doručením zaslal na vyjadrenie JUDr. K., ale tento sa k nej nevyjadril. Uviedol, ţe správca ponechal
konečné rozhodnutie o výške odmeny správcov, ktorí boli činní v konkurznom konaní na súd. V
súlade s ustanovením § 39 ods. 4 ZKV konkurzný súd nariadil prejednanie konečnej správy
o speňaţení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov na 04. 11. 2009, na ktoré
prejednanie predvolal úpadcu správcu a pôvodného správcu, ktorý podal námietky, ale pôvodný
správca sa na prejednanie nedostavil, a ani nepoţiadal o odročenie pojednávania na základe čoho
konkurzný súd rozhodol bez účasti bývalého správcu JUDr. K..
Ohľadne príjmovej časti konečnej správy o speňaţení majetku konkurzný súd zistil,
ţe ku dňu vyhlásenia mal úpadca 28,4 Eur v pokladni, na bankových účtoch 278,05 Eur, čo je spolu
306,48 Eur. Speňaţením majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty pôvodný správca získal sumu
144 472,75 Eur. Predajom nehnuteľného majetku úpadcu získal sumu 136 506,20 Eur, hnuteľného
majetku 7 966,55 Eur, inou činnosťou pri výkone pôvodného správcu bola získaná suma
13 746,71 Eur, ktorá pozostávala z príjmu získaného z úrokov, z vkladov na bankových účtoch
vo výške 7 683,71 Eur a z príjmu získaného z výťaţku z exekučného konania vo výške 6 063,Eur.
Takto je celkový príjem konkurznej podstaty podľa konečnej správy o speňaţení majetku
z podstaty 158 525,93 Eur. Pokiaľ ide o výdavkovú časť konečnej správy o speňaţení majetku
konkurzný súd zistil, ţe počas konkurzného konania boli podľa konečnej správy uspokojené
pohľadávky proti podstate vo výške 21 435,97 Eur, ktoré pohľadávky pozostávali z nákladov
na znalecké posudky vo výške 1 109,80 Eur, náklady na inzerciu vo výške 2 093,58 Eur,
z bankových poplatkov a dane z úrokov vo výške 1 583,75 Eur, z nákladov na vedenie účtovníctva
vo výške 922,87 Eur, z bankových nákladov na geodetické sluţby vo výške 673,83 Eur a nákladov
na právne sluţby vo výške 132,78 Eur, z nákladov na hotové výdavky správcu v celkovej výške
1 535,57 Eur zo správnych poplatkov vo výške 106,22 Eur a z nákladov na odmenu správcu
vo výške 13 277,57 Eur. Podľa konečnej správy si pôvodný správca uplatnil náklady na hotové
výdavky vo výške 1 535,57 Eur, ktoré podľa vyúčtovania pozostávali z výdavkov na pracovné cesty
osobným motorovým vozidlom BMW v období rokov 2005–2009 vo výške 708,80 Eur a osobným
motorovým vozidlom Škoda Fabia v období rokov 2004–2007 vo výške 359,51 Eur. Uvedené
náklady predstavovali spolu 1 068,31 Eur avšak pôvodný správca si vyčíslil o sumu 202, 98 Eur
viac, keď si faktúrou č. 09FV/013 vyúčtoval sumu 1 271,29 Eur. Z faktúry č. 09FV/012 zistil,
ţe pôvodný správca si vyúčtoval sumu 264,28 Eur ako výdavky za obdobie od 10. 09. 2004
do 25. 03. 2009, ktoré výdavky správca rozdelil do dvoch častí. Podľa jednotlivých poloţiek súd
za obdobie od 10. 09. 2004 do 31. 12. 2008 zistil, ţe výdavky pôvodného správcu podľa konečnej
správy o speňaţení majetku z podstaty vo výške boli 223,44 Eur a správna suma mala byť
208,61 Eur, pretoţe na strane 10 a 11 konečnej správy pod bodom A. je nesprávny súčet
a nesprávny prepočet zo slovenských korún na Eurá. V konečnej správe sa uvádza súčet nákladov
vo výške 5 838 Sk a prepočet tejto sumy na 208,61 Eur pričom správy súčet je 5 837,50 Sk
a správny prepočet 193,78 Eur. Navyše konkurzný súd konštatoval, ţe celkový účet poloţiek
na strane 10 a 11 konečnej správy, ktorý je uvedený na strane 8 pod bodom 1.7 faktúra a 09FV012
je nesprávna. Na základe uvedeného potom výdavky správcu nie sú vo výške 1 533,57 Eur
ale vo výške 1 309,44 Eur. Po preskúmaní konečnej správy konkurzný súd schválil konečnú správu
v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Náklady na právne sluţby vo výške 132,78 Eur
konkurzný súd neuznal, pretoţe ich nepovaţuje za účelne vynaloţené v súvislosti so správou
a speňaţením majetku. Správa je odborne spôsobilá osoba na výkon funkcie správcu a jeho funkciu
konkurzný súd označil za neprenosnú. Nebol podľa konkurzného súdu dôvod aby správca
konkurznej podstaty vykonával svoje povinnosti prostredníctvom výkonu právnej činnosti inou
osobou. Nevyhnutnosť tohto postupu neodôvodňoval, rozsah konkurznej podstaty a ani počet
incidenčných sporov. Pokiaľ bývalý správca vykonával prostredníctvom iných osôb, nie je daný
dôvod aby tieto náklady znášali veritelia. Z konečnej správy zistil, ţe správca si vyúčtoval odmenu
vo výške 23 748,50 Eur. Keďţe prieskumné konanie bolo skončené 23. 11. 2004 odmena správca
sa počíta podľa vyhlášky č. 493/ 1991 Zb. v znení účinnom od 29. 10. 2001 Citoval § 6 ods. 1
písmeno a./ a ods. 3 tejto vyhlášky a uviedol, ţe prvý výpočtový základ pre určenie odmeny
je nesporný. Správca získal sumu 144 472,75 Eur a ostatý príjem bol získaný inou činnosťou.
Príjem získaný inou činnosťou konkurzný súd zníţil o sumu 1 583,75 Eur, ktorá predstavuje
bankové poplatky a daň z úrokov. Ostatné poloţky proti podstate, ktoré boli uspokojené
do vypracovania konečnej správy o speňaţení majetku neboli odpočítané od druhého výpočtového
základu, pretoţe neboli vynaloţené na dosiahnutie tohto príjmu. Konkurzný súd nezahrnul do tohto
základu odmeny príjem získaný z výťaţku z prerušeného exekučného konania vo výške 6 063 Eur,
nakoľko ide o sumu, ktorú nezískal správca, ale exekútor. V dôvodoch rozhodnutia konkurzný súd
uviedol, ţe v danom prípade funkciu správcu konkurznej podstaty vykonávali dve osoby z ktorého
dôvodu sa odmena správcu rozdelí, ktorá výška odmeny sa posudzuje podľa rozsahu a dĺţky
ich činnosti. S prihliadnutím na rozsah činnosti jednotlivých správcov konkurzný súd určil odmenu
správcov tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o hotové výdavky správcov
konkurzný súd uviedol, ţe u JUDr. K. je správny výpočet 1 309,44 Eur, ktoré pozostávajú
z vyúčtovania cestovného poštovného a ostatných kancelárskych výdavkov. Uviedol, ţe výška
uvedených nákladov JUDr. K. 1 535,578 Eur nie je správna a JUDr. M. K., ţe ţiadne náklady
nevyúčtoval.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote sa odvolal podaním doručeným súdu 25. 11. 2009
bývalý správca konkurznej podstaty JUDr. K. a uviedol, ţe prvostupňový súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. S odkazom na § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. uviedol, ţe ak funkciu správcu
vykonáva niekoľko správcov patrí kaţdému podiel zodpovedajúci odmeny rozsahu a dĺţky jeho
činnosti. S rozdelením, ţe jeho odmena predstavuje sumu 21 262,36 Eur a celkovej odmeny 22
922,06 Eur nesúhlasí. Uviedol, ţe pokiaľ by on nevykonal činnosti, ktoré vykonal nemal by JUDr.
K. čo rozdeľovať. Namietal nečinnosť JUDr. M. K. ako správcu konkurznej podstaty a s poukazom
na vedené vyslovil názor, ţe odmena JUDr. M. K. by mala predstavovať 5% z celkovej sumy.
S určením jeho výdavkov vo výške 1 309,44 Eur konkurzným súdom sa JUDr. K. nestotoţňuje
a uvádza, ţe správe má táto suma znieť 1 535,57 Eur. S konštatovaním ohľadne nesprávneho
výpočtu konkurzného súdu sa nestotoţnil ako aj konštatovanie ohľadne cestovného, ktorý mal
vzniknúť podľa konkurzného súdu vo výške 202,98 Eur. Jednotlivé sumy boli v konečnej správe
uvedené bez dane z pridanej hodnoty ale konečný výpočet tak ako je uvedený vo faktúrach je
v súlade s zákonom o dani z pridanej hodnoty. S vysloveným názorom konkurzného súdu, ţe mu
nepatria výdavky, ktoré konkurzný súd označil za také, ktoré neboli účelne vynaloţené sa JUDr. K.
taktieţ nestotoţnil. Sluţby, ktoré pre neho vykonala JUDr. S. označil za také, ktoré boli vykonané
v prospech veriteľov a skutočnosti, ţe tieto by zaťaţili konkurznú podstatu minimálne vo výške 2
200 Sk. Za predpokladu správnosti rozhodnutia konkurzným súdom JUDr. K. musel tieto náklady
znášať zo svojho. Na základe uvedeného navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ţe uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 24K 181/ 02-637 zo dňa 04. 11. 2009 zmení
tak, ţe odmena správcov v konkurznom konaní je 22 922,06 Eur a z toho odmena JUDr. K. je 21
775,96 Eur uţ uhradená vo výške 13 277,57 Eur a odmena JUDr. K. je 1 146,10 Eur, výdavky
JUDr. K. súd 1 535,57 Eur a súd schvaľuje výdavky vo výške 132,78 Eur – náklady na právne
sluţby uvedené pod bodom III.1.6 konečnej správy.
K odvolaniu zaujal stanovisko novo ustanovený správca konkurznej podstaty podaním
doručeným súdu 16. 02. 2010 s tým, ţe prvostupňové rozhodnutie povaţuje za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie bývalého správcu JUDr. K. a dospel
k záveru, ţe odvolaniu nevyhovel.
Predmetom odvolania je odmena správcov konkurznej podstaty. Čo sa týka určenia výšky
odmeny správcov výšku 22 922,06 Eur, odvolateľ, bývalý správca konkurznej podstaty,
JUDr. K., túto nespochybňuje. Spochybňuje pomer rozdelenia nakoľko jeho odmena z celovej
odmeny 22 922,06 Eur predstavuje 21 262,36 Eur a odmena JUDr. K. predstavuje 1 659,70 Eur,
teda či prvostupňový súd pochybil, keď novému správcovi konkurznej podstaty priznal uvedenú
sumu a nie 5% z celkovej sumy ako navrhuje bývalý správca. Posúdenie skutočnosti ako novo
ustanovený správca JUDr. K. jeho funkciu správcu konkurznej podstaty vykonával je vecou
posúdenia súdu, a nie bývalého správcu konkurznej podstaty. Najvyšší súd Slovenskej republiky
nedospel k záveru, ţe pri stanovení výšky odmeny novo ustanoveného správcu JUDr. K.
prvostupňový súd pochybil, keď mu priznal takú odmenu aká je uvedená v schválenej konečnej
správe. Poukazovanie na skutočnosť v odvolaní, ţe bývalý správca konkurznej podstaty z funkcie
správcu konkurznej podstaty bol odvolaný bezdôvodne Najvyšší súd Slovenskej republiky pre
posúdenie dôvodnosti tohto odvolania označil za právne irelevantné. K dôvodnosti odvolania
ohľadne určenia výdavkov JUDr. K. Najvyšší súd Slovenskej republiky preverením výpočtu dospel
k záveru, ţe výpočet v napadnutom rozhodnutí je správny a ţiadosť bývalého správcu konkurznej
podstaty JUDr. K. o priznanie výdavkov o 226,13 Eur viac je právne nedôvodná. Tvrdenie
odvolateľa, ţe mu nárok na cestovné vznikol o 202,98 Eur, ako je uvedené v schválenej konečnej
správe, odvolací súd označil za nedôvodné a konštatoval, ţe prvostupňový súd nepochybil keď
o cestovných výdavkoch správcu JUDr. K. rozhodol tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Bol vecou bývalého správcu ako si právne sluţby, ktoré mohol vybaviť v jeho kompetencii
zabezpečil a nie je pochybením súdu keď takto vzniknuté výdavky bývalému správcovi konkurznej
podstaty nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie ako vecne
správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 24. februára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková