Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdo/2/2009

Najvyšší súd 2 M Obdo 2/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a sudkýň JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85

Bratislava z 19. marca 2009, č. VI/2 Pz 505/08-7, v právnej veci navrhovateľa: D., s. r. o., so

sídlom v B.,S., zast. JUDr. M.M., advokátom, Advokátska kancelária, J.,B. proti odporcovi:

K. s.r.o., M., V., zast. JUDr. G.M., PhD., advokátkou, Advokátska kancelária, U.B.,

o zaplatenie 52 184,40 Sk s prísl., ktoré podal generálny prokurátor proti časti výroku

rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2007, č. k. -101,

ktorým zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.2.2008, č. k. 43 Cob

386/2007-123, ktorým rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti časti výroku rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici

z 22. októbra 2007, č. k. -101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 14. februára 2008, č. k. -123, ktorým rozsudok v napadnutej

časti potvrdil, z a m i e t a.

22 M Obdo 2/2009

Ani jednému z účastníkov nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd v Banskej Bystrici domáhal voči

žalovanému zaplatenia 52 184,40 Sk so 7% úrokom z omeškania ročne od 20. septembra

2003 do zaplatenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný kúpil od pôvodného

veriteľa K.spol. s r.o., B. obchodný tovar, za odobratie ktorého mu bola vyúčtovaná kúpna

cena v celkovej výške 52 184,40 Sk (1 732,20 Eur). Pôvodný veriteľ žalovaného zmluvou

o postúpení pohľadávky z 19. septembra 2003 postúpil svoju pohľadávku na ďalšieho veriteľa

E., spol. s r. o., so sídlom v P.Č.. Podľa tvrdenia žalobcu bolo postúpenie pohľadávky

oznámené žalovanému 22. septembra 2003. Nový veriteľ postúpil uvedenú pohľadávku

žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávky z 29. septembra 2006 a oznámenie o tomto

postúpení bolo žalovanému doručené 4. októbra 2006. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením,

že žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky mu v septembri 2003 pôvodným veriteľom

doručené nebolo, a preto uhradil pohľadávku pôvodnému veriteľovi K. spol. s r. o., B., a to

faktúru č. 20030664 z 13. augusta 2003, splatnú 20. augusta 2003, vo výške 45 114 Sk uhradil

30. októbra 2003 a faktúru č. 20030761 z 12. septembra 2003, splatnú

19. septembra 2003, vo výške 7 070,40 Sk uhradil 5. decembra 2003.

Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. októbra 2007, č. k. 61 Cb 3/2007-

101, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania

vo výške 18 729 Sk na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že žalobca v konaní

nepreukázal svoje tvrdenia o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému,

a preto nenastali účinky zmeny v osobe veriteľa vo vzťahu k žalovanému podľa § 526

a žalovaný mal právo zbaviť sa svojho záväzku plnením pôvodnému

veriteľovi. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. S dôvodmi

zamietnutia žaloby v časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie príslušenstva

sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného

namietal, že žalovaný bol v omeškaní s plnením žalovaných pohľadávok a prvostupňový súd

mal správne zaviazať žalovaného aspoň na zaplatenie úroku z omeškania, pretože predmetom

postúpenia boli pohľadávky včítane ich príslušenstva a práv s nimi spojenými.

32 M Obdo 2/2009

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. februára 2008, č. k. 43 Cob

386/2007-123 rozsudok okresného súdu vo výroku v merite veci potvrdil. Výrok o trovách

konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

18 565,50 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného. Žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa

a uviedol, že žalobca, ktorý sa mal stať v poradí tretím veriteľom, nebol v tomto konaní

aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože v čase jej podania žiadny záväzok

žalovaného voči žalobcovi neexistoval. Rovnako ani krajský súd svoje rozhodnutie v časti

týkajúcej sa odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby v časti

uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania neodôvodnil.

Žalobca D., s. r. o., so sídlom S.,B., ako účastník konania, podal v zastúpení JUDr.

M.M., advokátom, so sídlom v B.J., na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet

na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 22.

októbra 2007, č. k.

-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. februára

2008, č. k. -123. Uvedenými rozhodnutiami súdov oboch stupňov bol podľa

názoru generálneho prokurátora porušený zákon.

Poukázal na procesné ustanovenie , , , a

a ďalej na hmotnoprávne ustanovenia , , ,

, a , ktorými sa súdy dostatočne

neriadili.

Zo žaloby doručenej okresnému súdu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému

domáhal zaplatenia dlžnej sumy nadobudnutej postúpením pohľadávok od predchádzajúcich

veriteľov z dvoch právnych dôvodov, a to jednak zaplatenia istiny vo výške 52 184,40 Sk

a jednak zaplatenia ročného 7% úroku z omeškania zo sumy 45 114 Sk od 21. augusta 2003

do zaplatenia a zo sumy 7 070,40 Sk od 20. septembra 2003 do zaplatenia.

Vychádzal z toho názoru, že vo vzťahu k zaplateniu istiny posúdili súdy oboch

stupňov žalobcom uplatnený nárok správne, keď žalobu zamietli s tým, že žalobca v konaní

nepreukázal svoje tvrdenia o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému,

a preto nenastali účinky zmeny veriteľa vo vzťahu k žalovanému podľa § 526 Občianskeho

zákonníka a žalovaný mal právo zbaviť sa svojho záväzku plnením pôvodnému veriteľovi,

v dôsledku čoho nebol v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože v čase

jej podania žiadny záväzok žalovaného voči žalobcovi neexistoval.

42 M Obdo 2/2009

Nestotožnil sa však so zamietnutím žaloby v časti žalobcom uplatneného nároku

na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodný veriteľ

K. zmluvou o postúpení pohľadávok z 19. septembra 2003 postúpil okrem iného dotknuté

pohľadávky s príslušenstvom obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., P., ktorá následne

zmluvou o postúpení pohľadávok z 29. septembra 2006 postúpila dotknuté pohľadávky

s príslušenstvom žalobcovi. V konaní bolo preukázané, že žalovaný faktúru č. 20030664 z 13.

augusta 2003, splatnú

20. augusta 2003, vo výške 45 114 Sk uhradil pôvodnému veriteľovi K.,

spol. s r. o., B. dňa 30. októbra 2003 a faktúru č. 20030761 z 12. septembra 2003, splatnú 19.

septembra 2003, vo výške 7 070,40 Sk uhradil pôvodnému veriteľovi dňa

5. decembra 2003. Do výšky istiny zanikla pohľadávka plnením, nakoľko však obidve faktúry

uhradil dlžník po lehote splatnosti, povinnosť platiť úrok z omeškania z faktúry č. 20030761

vznikla dlžníkovi deň nasledujúci po dni jej splatnosti, t. j. 21. augusta 2003 a povinnosť

platiť úrok, t. j. 20. septembra 2003. Úroky z omeškania dlžník pôvodnému veriteľovi K.spol.

s r.o., B. spolu s istinou neuhradil a neuhradil ich ani prvému postupníkovi, ani žalobcovi,

z čoho vyplýva, že jeho povinnosť uhradiť úroky z omeškania z dlžných súm v rozsahu

uplatnenom žalobcom doposiaľ trvá.

Na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania sa nevzťahuje záver súdov

o tom, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o doručení oznámenia o postúpení

pohľadávky žalovanému, a preto nenastali účinky zmeny veriteľa vo vzťahu k žalovanému

podľa . Tento záver je správny iba vo vzťahu k istine.

Zo súdneho spisu je však preukázateľné, že o postúpení pohľadávok s príslušenstvom

z pôvodného veriteľa na žalobcu sa dozvedel dlžník najneskôr na prvom pojednávaní

na okresnom súde, ktoré sa konalo 12. februára 2007, teda týmto dňom nastali na strane

žalobcu vo vzťahu k žalovanému v časti príslušenstva, medzi ktoré patria aj úroky

z omeškania, účinky zmeny v osobe veriteľa podľa , a preto mal

okresný súd v tejto časti žalobe vyhovieť. Ak tak neurobil, nesprávny právny záver okresného

súdu mohol odstrániť v odvolaní krajský súd zmenou rozsudku súdu prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov

z omeškania súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod

podľa

Okrem uvedeného nedostatku, súdy; okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku

s ustanovením , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd

podstatný obsah výpovedí, stručne a jasne uvedie, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré

52 M Obdo 2/2009

nie a o ktoré dôkazy opieral svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení ,

ktorý ukladá súdu hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo pritom prihliadať ku všetkému, čo vyšlo

v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku

správne konštatuje rozsah uplatneného nároku (istiny aj príslušenstva), v ďalšom

sa nevyporiadal s dôvodmi zamietnutia tejto časti uplatneného nároku, a preto je v tejto časti

jeho rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Krajský súd na základe odvolania žalobcu, v ktorom

poukazuje na uvedený nedostatok konania súdu prvého stupňa, tento nedostatok neodstránil.

Zaťažil tak konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie doručil dovolací súd účastníkom na vyjadrenie (§ 243i ods. 1

). Žalobca, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, sa s mimoriadnym

dovolaním plne stotožnil, žalovaný sa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že sú splnené procesné podmienky

mimoriadneho dovolania ( - ), preskúmal výrok napadnutého rozsudku

v napadnutom rozsahu a zistil, že mimoriadne dovolanie nie je podané dôvodne.

Na rozdiel od stanoviska a právneho hodnotenia v mimoriadnom dovolaní, dovolací

súd vychádza z toho, že oba súdy rozhodli správne a na ich právne závery sa dovolací súd

odvoláva. Možno pripomienkovať len prvostupňovému súdu, že sa mal podrobnejšie zaoberať

základom žaloby a aby presvedčil aj kvalifikované (práva znalé) osoby vystupujúce v tomto

mimoriadnom dovolaní. V tomto smere dovolací súd doplňuje. Zistený skutkový stav bol

dostatočným podkladom pre spravodlivé rozhodnutie súdov (§ 153 ods. 1 pre odvolací súd

v spojení s ). Mimoriadne dovolanie svojim obsahom bolo nad rámec

samotného podnetu a neprípustne sa dotýka postupu súdov.

Podľa „Dôkazy súd hodnotí ....“, ďalej podľa

„V odôvodnení rozsudku súd uvedie ...“, teda ide o právo a povinnosť súdu, do ktorého

postupu nikto, ani generálny prokurátor zasahovať nemôže, nemôže súd usmerňovať a súdu

vytýkať tento postup, zvlášť keď nejde o konanie bez návrhu alebo o konanie, do ktorého

prokurátor vstúpil a má práva účastníka. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné predovšetkým

účastníkom a prípadne odvolaciemu (dovolaciemu) súdu, ktorému pripadá kompetenčne túto

otázku posudzovať. Zákon dáva dostatok možností, aby účastník v rámci konania (opravných

prostriedkov) dosiahol nápravu, ak k takým vadám došlo. Tak isto generálnemu prokurátorovi

pri rozhodnutí o podaní či nepodaní mimoriadneho dovolania ( ) procesne

nemôže zasahovať ani súd, aj keď o tomto mimoriadnom dovolaní rozhoduje.

62 M Obdo 2/2009

Hmotnoprávnym základom práva, na ktorom žalobca svoje nároky zakladá

je postúpená pohľadávka ( ), ktoré postúpenie súdy neuznali za právne účinné,

pretože žalobca ako postupník nepreukázal svoje tvrdenie o doručení oznámenia o postúpení

pohľadávky žalovanému. Táto otázka bola správne prvostupňovým aj odvolacím súdom

vyriešená a akceptovaná aj generálnym prokurátorom.

V tejto súvislosti nemožno obísť pojem, čo za pohľadávku považuje právna teória.

Podľa nej pohľadávka je právo vznikajúce jednému účastníkovi (veriteľovi) požadovať určité

plnenie od druhého účastníka (dlžníka), a to z určitého záväzkového vzťahu, predovšetkým

zo zmluvy. V lehote splatnosti (dospelosti) pohľadávky získava veriteľ oprávnenie

toto plnenie u príslušného štátneho orgánu vymáhať, pretože veriteľovi vznikol nárok.

Dlžníkovi vzniká povinnosť dlžné plnenie (záväzok) uskutočniť, čiže veriteľovu pohľadávku

uspokojiť.

Podľa zákonnej úpravy v citovanom ustanovení , ktoré výslovne

stanoví, že „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému“, možno nepochybne vyvodiť, že len takú pohľadávku možno postúpiť.

Ods. 2 tohto ustanovenia stanoví, že:

„S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené“.

Pohľadávka je aj nehmotnou vecou a čo je jej príslušenstvom rieši ustanovenie § 121

ods. 1, 3 , pričom pohľadávku možno postúpiť ako nehmotnú vec. Pri odpovedi na otázku,

čo sa rozumie pod úpravou „všetky práva s ňou spojené“, treba vychádzať z toho, že ide

o práva spojené priamo s pohľadávkou, teda napr. čas a miesto plnenia, splátkový kalendár,

dohodnutá mena a pod., teda práva spojené s pohľadávkou a nie nejaké iné práva upravené

v iných ustanoveniach . Samostatne „práva spojené s pohľadávkou“ postúpiť nemožno,

pretože to nemá oporu v zákone. Úvaha, či sa žalovaný dozvedel o postúpení a kedy,

je nadbytočná, pretože je rozhodujúci hmotnoprávny predpis, aby dlžníkovi bolo doručené

oznámenie o postúpení.

Práva žalobcu ako postupníka sú odvodzované od faktúry, ktorá žalovanému

ako dlžníkovi bola známa. K tomu treba dodať, že vyhotovenie faktúry je jednostranným

právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa príjemcovi.

Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce

či služby. Strany si môžu v zmluve spôsob a náležitosti fakturácie dohodnúť. Pokiaľ sa tak

v zmluve nedohodnú, nie je vystavenie faktúry podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť

na základe poskytnutého plnenia jeho cenu. Zákon tiež nestanoví povinnosť oprávneného

72 M Obdo 2/2009

do určitej lehoty faktúru vystaviť. To je vecou dohody zmluvných strán. Všeobecnou

náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ, predmet

plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi

až akceptáciou (prijatím, schválením, zaplatením kúpnej ceny) odberateľa, a to vo všetkých

jej údajoch. Faktúra nenahradzuje dohodu, predpokladá, že taká dohoda medzi dodávateľom

a odberateľom jestvuje a jej obsahu zodpovedá aj faktúra.

Z týchto dôvodov súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.

Úspešnému žalovanému trovy s dovolacím konaním nevznikli, preto mu ani nemohli

byť priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová