Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/117/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T. S. – S. a.s., S.,

zastúpeného JUDr. F. V., advokátom v B., proti odporkyni: S. Ú. G., K. a K. S., B., o

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. novembra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. novembra 2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 18. januára 2008 č. k. -122

zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy

3 825 000,-- Sk s 19 % úrokom z omeškania od 5. decembra 1998 do zaplatenia z titulu

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spočívajúcej v nesprávnom

a bezdôvodnom zápise exekučného titulu na LV č. X., pre k.ú. S. S. V., čím došlo k zmareniu

Zmluvy o budúcej zmluve, odstúpeniu zmluvného partnera od nej a k zaplateniu zmluvnej

pokuty vo výške žalovanej sumy navrhovateľom tak, ako sa v zmluve zaviazal. Odporkyni

náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že konaním odporkyne došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, a tým bol zápis na LV č. X., zo dňa 3. septembra 1998,

kde na spornej nehnuteľnosti v časti C: ťarchy, odporkyňa vyznačila - Exekútorský Ú. H.:

Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach

E., P., omylom, hoci tento zápis sa mal týkať iného subjektu. Toto ani medzi účastníkmi

konania sporné nebolo, nakoľko odporkyňa chybu spôsobenú mylným zápisom uznala

a vykonala nápravu obratom, dňa 9. septembra 1998. Predmetom sporu bola zmluvná pokuta,

ktorú sa v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve zaviazal zaplatiť navrhovateľ spol. A. spol. s r.o.,

v zmysle jej čl. II. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý má

akcesorickú povahu. Pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na

zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Podľa judikátu NS SR č. R 14/1999 záväzok z dohody o

zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na

hlavný záväzok. Navrhovateľ uviedol, že k hlavnému záväzku - uzavretiu kúpnej zmluvy

nedošlo. Spoločnosť A. spol. s r.o., mu listom zo dňa 8. septembra 1998 zaslala oznámenie

o odstúpení od Zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku nedodržania dojednanej lehoty na

uzavretie riadnej zmluvy a neskôr jej zaplatenie vyžadovala. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že ak navrhovateľ nezavinil, nespôsobil, nemohol predpokladať vzniknutú

prekážku, ide o okolnosť, ktorá vylučuje jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ

samozrejme bola táto jedinou prekážkou, brániacou uzavretiu riadnej zmluvy tak, ako ju

deklaruje navrhovateľ. Keďže táto otázka bola mimo rámca tohto konania, prvostupňový súd

sa ňou zaoberať nemohol. Navrhovateľ teda podľa uvedenia tejto jedinej príčiny neuzavretia

riadnej kúpnej zmluvy nebol povinný spoločnosti A. spol. s r.o. dobrovoľne zmluvnú pokutu

zaplatiť a mal vyčkať na rozhodnutie súdu, pokiaľ by ho spoločnosť A. spol. s r.o. skutočne

o zaplatenie zmluvnej pokuty žalovala. Odôvodnenie navrhovateľa, že zmluvnú pokutu

zaplatil dobrovoľne preto, že chcel mať so spol. A. spol. s r. o., dobré obchodné vzťahy, chcel

s ňou v budúcnosti obchodovať, nemohol súd prvého stupňa uznať, ak mal za jeho právnu

neznalosť niesť zodpovednosť niekto tretí, v danom prípade odporkyňa. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 25. novembra 2008

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal odporkyňu

zaplatiť navrhovateľovi 3 825 000,-- Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od 22. októbra 2001

do zaplatenia, vo zvyšku potvrdil napadnutý rozsudok a odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania 119 461,-- Sk a náhradu trov

odvolacieho konania 69 323,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu. Mal za to, že súd prvého

stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, avšak vykonané dôkazy v súlade

so zákonnými ustanoveniami nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil. Pochybil,

keď pri posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľa nevychádzal zo skutočností,

že zodpovednosť štátu podľa za škodu spôsobenú v rámci

plnenia úloh štátnych orgánov (§ 1 ods. 1) nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto

úlohy plnia, je objektívnou zodpovednosťou. Ako vyplýva z ods. 2 uvedeného ustanovenia,

zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že bezprostredným dôvodom, pre ktorý nedošlo medzi účastníkmi Zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve zo dňa 6. augusta 1998 k uzavretiu kúpnej zmluvy, bol nesprávny úradný postup -

chybný zápis poznámky na LV č. X. v jeho časti C, ktorý vytvoril právny stav, ktorý bol

neprijateľný pre budúceho kupujúceho, spoločnosť A. spol. s r.o. B. Z obsahu bodu 4 a 5 čl. I

Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 6. augusta 1998 bol nesporne preukázaný záujem

budúceho kupujúceho nadobudnúť nehnuteľnosti bez tiarch. Keďže sa navrhovateľovi

nepodarilo do uplynutia lehoty dohodnutej na uzatvorenie reálnej kúpnej zmluvy dosiahnuť

odstránenie bezprávneho zápisu v LV č. X., uvedená spoločnosť z toho dôvodu od zmluvy

odstúpila a požadovala zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Táto skutočnosť bolo zrejmá

z celej vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi zmluvy. V danom prípade teda existuje

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, spočívajúca v

chybnom zápise poznámky na LV a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla zaplatením

zmluvnej pokuty. Odvolací súd podľa prvostupňový rozsudok zmenil tak, že

navrhovateľovi priznal uplatnenú pohľadávku na náhradu škody v celom rozsahu, spolu s

úrokmi z omeškania od 22. októbra 2001 do zaplatenia vo výške 17,6 % podľa upraveného

petitu zo dňa 18. januára 2008. Úroky súd navrhovateľovi priznal od uplatnenia nároku na

súde a v časti úrokov za obdobie predchádzajúce tomuto dňu napadnutý rozsudok potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho žiadala zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mala za to, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Odvolací súd posúdil podmienky zodpovednosti odporkyne za škodu podľa zákona

č. rozdielne, ako tieto podmienky posúdil prvostupňový súd a pri svojom

rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by

zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám

doplnil dokazovanie. Poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa

, na ktorý poukázal odvolací súd vo svojom rozsudku, od zmluvy

možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

neobsahuje zvláštne ustanovenie o tom, že by v danom prípade bolo

možné od zmluvy odstúpiť a podmienky odstúpenia si nedohodli v predmetnej zmluve

ani zmluvné strany. Takže odvolací súd mal zisťovať, na základe čoho spoločnosť

A. spol. s r.o., B. od uvedenej zmluvy odstúpila. Z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva,

z akých dôkazov tento súd vychádzal pri svojom konštatovaní skutočnosti, že právny stav bol

pre budúceho kupujúceho nepriaznivý, preto uvedená spoločnosť od zmluvy odstúpila.

Žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal, iba konštatoval svoj názor, ktorý je odlišný od

názoru prvostupňového súdu. Odporkyňa uviedla, že právny dôvod na odstúpenie

od zmluvy nebol. Odvolací súd sa sústredil len na konštatovanie, že zmluvná pokuta bola

požadovaná od navrhovateľa z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale nechal bez povšimnutia

skutočnosť, že od takej dohody vlastne ani nebolo možné odstúpiť. Nezaoberal sa otázkou,

či dohoda o zmluvnej pokute dohodnutá za podmienok uvedených v čl. II ods. 1 Zmluvy

o budúcej zmluve je platná. Krajský súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, hoci

odporkyňa viackrát poukazovala na nedostatky platnosti tejto dohody, pretože povinnosť,

ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, je vymedzená neurčito. Predmetná zmluva v úvodných

ustanoveniach uvádza stroho, že zmluvné strany uzavrú do 6. septembra 1998 kúpnu zmluvu.

Zmluvné strany si v čl. II nedohodli podmienky, za ktorých možno od zmluvy odstúpiť.

Ak spoločnosť A. spol. s r.o. od zmluvy odstúpila, urobila tak protiprávne a navrhovateľ

mohol podať na príslušný súd návrh na plnenie zo Zmluvy o budúcej zmluve. V danom

prípade sa nestalo, že by navrhovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o budúcej

zmluve. Predmetná zmluva bola uzavretá ako synalagmatická, čo znamená, že zaväzovala obe

zmluvné strany, čiže hociktorá zo zmluvných strán mohla podať návrh na uzavretie kúpnej

zmluvy. Ani jedna to však neurobila. Nič nebránilo navrhovateľovi, aby v intenciách Zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 6. augusta 1998 podal v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho

zákonníka návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. To, že sa na nehnuteľnosti, ktorej prevod mal

byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, nachádzalo exekučné záložné právo, neoprávňovalo

navrhovateľa, aby tento úkon neurobil. Na priznanie nároku titulom náhrady škody nemôže

byť postačujúce, že odporkyňa nesprávny úradný postup priznala (nakoniec ten je zjavný

a teda preukázaný) a nestačí ani to, že navrhovateľovi vznikla škoda, pretože ak škoda

spočíva v zaplatení zmluvnej pokuty, príčinou toho, že navrhovateľ túto zmluvnú pokutu

zaplatil, nebol nesprávny úradný postup, ale právne neodôvodniteľné zaplatenie zmluvnej

pokuty na základe neplatnej dohody o zmluvnej pokute.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne

je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené

buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo

národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých

alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde, platia primerané

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti návrhu a jeho

vyhoveniu v celom rozsahu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 25. novembra 2008,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa,

najmä výsluch MUDr. I. A., ktorý bol vypočutý ako svedok k bezprostrednému jednaniu

ohľadom predmetnej zmluvy, z ktorého výpovede pri svojom rozhodovaní zrejme

vychádzal, pričom z nej vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby

v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a najmä doplnil dokazovanie

(napr. výsluchom konateľa spoločnosti A. spol. s r.o.) na skutočnosti ohľadom tvrdenia

o odstúpení od zmluvy len kvôli nesprávnemu zápisu v K. nehnuteľnosti, ktorý mal byť

jedinou príčinou takéhoto konania zo strany spoločnosti A. spol. s r.o. (v tomto smere si

odvolací súd bez dokazovania osvojil len vyjadrenie právneho zástupcu na odvolacom

pojednávaní, ktorý však nebol bezprostredným účastníkom týchto jednaní) a tým zabezpečil

bezprostrednosť vykonania týchto dôkazov pred svojím rozhodnutím, k skutočnostiam, ktoré

prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní

len priestor na prednesy právnych zástupcov, ktorí sa však k priebehu skutočností,

rozhodujúcich pre záver o dôvodnosti návrhu, vyjadrili len z hľadiska právneho posúdenia,

nie však doplneného skutkového stavu.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich Takisto iba oboznámenie listinných

dôkazov, bez toho, aby bolo uvedené, akým spôsobom k ich oboznámeniu došlo, či boli

riadne na odvolacom pojednávaní prečítané, tak aby ich obsah bol zrejmý, nemožno

považovať za zopakovanie dokazovania.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská