Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/289/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1./ N. K., bytom B., 2/ F.

H., bytom B., 3/ J. L., bytom B., 4/ M. L., bytom D., 5/ R. L., bytom D., 6/ B. P., bytom T.,

7/ K. L., bytom B., 8/ P. L., bytom B., 9/ PhDr. G. L., bytom B., 10/ P. L., bytom B., 11/

Mgr. A. N., bytom B., 12/ Ing. Ľ. L., bytom B., 13/ O. L., bytom B., 14/ J. L., bytom B., 15/

M. S., bytom B., 16/ E. L., bytom B., 17/ H. P., bytom B., 18/ E. L., bytom B., všetci

zastúpení JUDr. H. L., advokátkou v B., proti žalovanému: H. M. S. r. B., B., o vydanie

bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C

10/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. júna 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 18/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. decembra 2006 č.k. -315,

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ spoločne a nerozdielne sumu

4 875 633,-- Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ náhradu trov konania vo výške 4 077 758,-- Sk k rukám ich

právnej zástupkyne a súčasne na účet prvostupňového súdu trovy konania vo výške

3 300,-- Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie

sumy 1 924 367,-- Sk zastavil. Mal preukázané, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom

zo 7. apríla 2001 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo 4. decembra 2002 sp. zn. určil, že žalobcovia 1/ až 18/ sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L. zapísanej vo vl. č. X. ako parc.

2

č. X. - roľa vo výmere X. ma táto nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná na LV

č. X. ako časť parciel č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., na LV č. X.

ako časť parciel č. X., X., na LV č. X. ako časť parciel X., X. a na LV Č. X. ako časť parcely

č. X.. Dňa 15. júna 2005 bol vyhotovený nový geometrický plán na obnovenie hraníc

pôvodnej parcely č. X.. Žalovaný užíva pozemky vytvorené geometrickým plánom č. X. parc.

č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X./5, X., X., X. a časť

2

parcely č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m. Znaleckým posudkom bolo zistené, že

nájomné za užívanie týchto pozemkov za obdobie od 30.4.2001 do 28.2.2006 je 4 875 633,--

Sk. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná.

Žalobcovia 1/ až 18/ sú vlastníkmi predmetných pozemkov a tieto pozemky v období 30.

apríla 2001 - 28. februára 2006 neoprávnene užíval žalovaný. Tým sa žalovaný na úkor

žalobcov 1/ až 18/ bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný im vydať.

Pokiaľ žalovaný namietal, že v žalovanom období neužíval parcely č. X., X., X., X., X., súd

prvého stupňa uviedol, že tieto parcely vznikli z parciel č. X., X., X., X. a tieto parcely sú

zapísané na LV č. X. a na LV č. X.; na týchto listoch vlastníctva je ako vlastník uvedený

žalovaný s poznámkou majetkoprávne neusporiadané. Skutočnosť, že žalovaný predmetné

parcely neužíva, nebola v konaní preukázaná. O trovách konania rozhodol podľa

.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 5. júna 2008

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak,

že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ spoločne a nerozdielne 4 600 545,-- Sk

do 3 dní. Vo zvyšku napadnutej časti a vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal

na to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 17. apríla 2001 č.k. -188,

ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcov 1/ až 18/ k sporným nehnuteľnostiam,

nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2003. Išlo pritom o deklaratórny rozsudok, ktorý

(na rozdiel od konštitutívnych rozsudkov) iba deklaruje už existujúce práva a povinnosti.

Tento rozsudok teda nezaložil vlastnícke právo žalobcov 1/ až 18/, ale toto existujúce

vlastnícke právo iba deklaroval. Žalobcovia 1/ až 18/ sa nestali spoluvlastníkmi sporných

pozemkov až momentom právoplatnosti rozsudku, ale boli nimi už aj predtým, pričom súd

toto ich existujúce vlastnícke právo vo výroku uvedeného rozsudku iba deklaroval. Z toho

bolo zrejmé, že nebola správna námietka žalovaného, že žalobcovia 1/ až 18/ sa stali

podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti až 30. apríla 2003 na základe uvedeného

rozsudku, a že až od tohto dňa im vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobcovia 1/ až 18/ sa preto oprávnene proti žalovanému domáhali vydania bezdôvodného

obohatenia za obdobie 30. apríla 2001 - 28. februára 2006. Žalovaný v priebehu konania

tvrdil, že pozemky parc. č. X., X. a X. nikdy neužíval, pretože tieto pozemky

sú zastavané obytnými domami. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou žalovaného

vysporiadal tak, že tieto tvrdenia žalovaného neboli hodnoverne preukázané, ale nevysvetlil,

na akom základe k tomuto záveru dospel. Podľa odvolacieho súdu, rozsudok súdu prvého

stupňa preto nie je v tejto časti týkajúcej sa pozemkov parc. č. X., X. a X. riadne odôvodnený

v súlade s , čo malo za následok, že došlo v tejto časti

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa pri výpočte bezdôvodného

obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca Doc. Ing. L. A. PhD.

č. X., v ktorom znalec do parciel užívaných žalovaným zahrnul aj sporné parcely

č. X., X. a X.. Žalovaný v odvolaní nenamietal nesprávnosť výpočtu výšky bezdôvodného

obohatenia urobeného znalcom, jeho námietky sa týkali iba žalovaného obdobia a parciel č.

X., X. a X.. V odvolacom konaní znalec doplnil svoj pôvodný posudok tak, že vyňal sporné

pozemky parc. č. X., X. a X., čím celková výmera pozemkov užívaných žalovaným klesla na

2

3 211 m. Podľa tohto doplnku znaleckého posudku všeobecná hodnota nájomného a tým aj

výška bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie (30. apríla 2001 - 28. februára 2006)

predstavovala 4 600 545,-- Sk. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil podľa tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcom spoločne a nerozdielne 4 600 545,-- Sk z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie

pozemkov parc. č. X., X. a X. vo výške 275 088,-- Sk (4 875 633,-- Sk – 4 600 545,-- Sk =

275 088,-- Sk), odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a

podľa ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,

podal dovolanie žalovaný, ktorý ho žiadal v tejto časti zrušiť ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietal, že tak prvostupňový súd ako aj

odvolací nevzal pri uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ spoločne

a nerozdielne 4 600 545,-- Sk do úvahy to, že na predmetnom pozemku (PK parc. č. X.

kat. úz. L.) sú vybudované objekty slúžiace širokej verejnosti ako napr. obytné domy,

športová hala, pozemné komunikácie, chodník a ďalšie príslušenstvo obytnej zóny a všetky

inžinierske siete. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o žiadne podnikateľské aktivity, avšak

jedná sa o užívanie pozemku vo verejnom záujme, pozemok neužíva žalovaný, ale široká

verejnosť, dokonca i žalobcovia (komunikácie, verejná zeleň, a pod.) a v týchto prípadoch

stanovuje žalovaný cenu nájmu v cenovom rozpätí 5 až 10,-- Sk/m/rok.

K dovolaniu sa vyjadrili žalobcovia 1/ až 18/, ktorí ho žiadali zamietnuť, pretože celé

podanie sleduje len oddialenie ukončenia sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho

výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu ( ).

V danej veci odvolací súd vo výroku rozsudku v dovolaním napadnutej časti rozhodol,

že mení rozsudok súdu prvého stupňa, avšak ide o rozsudok, ktorý je vo vzťahu

k dovolateľovi potvrdzujúci, nakoľko odvolací súd, ktorý zaviazal dovolateľa zaplatiť

žalobcom 1/ až 18/ sumu 4 600 545,-- Sk do troch dní, potvrdil do tejto výšky výrok rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým bol dovolateľ zaviazaný zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ sumu

4 875 633,-- Sk. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je

založená na zásade diformity, t.j. na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom

súdu prvého stupňa. O rozdielnosť rozsudkom ide vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné

pre rozhodnutie veci, posúdené oboma súdmi rozdielne a práva a povinnosti stanovené

účastníkom konania sú podľa záverov týchto rozsudkov odlišné, teda rozdielne konštituujú

alebo deklarujú práva a povinnosti v právnych vzťahov účastníkov konania. Za rozdielnosť

sa nepovažuje odlišné právne posúdenie veci súdmi, ak nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov konania. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie je podstatné,

či odvolací súd rozhodol podľa alebo či postupoval podľa a nie je

významným ani formulácia výroku rozsudku odvolacím súdom. Rozhodujúcim hľadiskom je

vždy obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch stupňov v tom, ako posúdili práva a povinnosti

v právnych vzťahoch účastníkov konania a teda či právny vzťah bol rozsudkom odvolacieho

súdu upravený odlišne ako v rozsudku súdu prvého stupňa. Ak ide o zhodné rozsudky súdov

oboch stupňov, pokiaľ ide o vymedzenie práv a povinností účastníkov, i keď rozsudok

odvolacieho súdu je označený ako zmeňujúci, prípustnosť dovolania sa neposudzuje podľa

ale podľa upravujúceho prípustnosť dovolania proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (R 12/1994).

V predmetnej veci nejde preto o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa

, ale o rozsudok potvrdzujúci, v ktorom však odvolací súd nevyslovil, že je

dovolanie proti nemu prípustné, a preto dovolanie žalovaného ani podľa

prípustné nie je. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil a dovolateľ ju ani nenamietal.

K obsahu dovolania žalovaného, ktorý zrejme namietal, že rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom samo osebe, ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcom 1/ až 18/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcom 1/ až 18/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská