Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
32f/367227.d39ca7.pdf
PDF · 99.35 KB
No categories available
5Obdo/3/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obdo/3/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o.
so sídlom P., zast. Mgr. F. N., advokátom so sídlom K., proti ţalovanému: T. V. S., a. s. so
sídlom U., zast. A. advokátka kancelária, s. r. o., H., o zaplatenie majetkovej ujmy s prísl.,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 36Cb/357/2008, na dovolanie ţalovaného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2009, č. k.
16Cob/149/2009-133, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného sa o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške
1 836,92 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trenčíne uznesením z 21. mája 2009 č. k. 36Cb/357/2008-87 zrušil
uznesenie Okresného súdu Trenčín z 23. marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78, ktorým
odmietol podanie ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, ţe ţalobca
doplnil svoje podanie z 18. novembra 2008, a preto podľa ust. § 210a O. s. p. vyhovel
podanému odvolaniu a zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom o odmietnutí
podania.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol v odvolaní ţalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 23. mája 2009 č. k. 36Cb/357/2008-87 tak, ţe odvolanie
ţalovaného odmietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalobca podaním
z 18. novembra 2008 ţiadal, aby mu ţalovaný nahradil majetkovú ujmu s príslušenstvom.
Keďţe podanie ţalobcu nemalo náleţitosti vyţadované ust. § 79 ods. 1 O. s. p., prvostupňový
súd uznesením z 29. decembra 2008 č. k. 36 Cb/357/2008-63 vyzval ţalobcu, aby doplnil
neúplné podanie z 18. novembra 2008. Uznesením z 23. marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78
prvostupňový súd podanie ţalobcu z 18. novembra 2008 odmietol. Ţalobca voči tomuto
uzneseniu podal odvolanie a zároveň doplnil svoje podanie z 18. novembra 2008.
Prvostupňový súd uznesením z 21. mája 2009, č. k. 36Cb/357/2008-87 zrušil uznesenie
z 23. marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78 podľa ust. § 210a O. s. p.
Odvolací súd konštatoval, ţe postup súdu prvého stupňa, ktorý o odvolaní rozhodol
tak, ţe zrušil rozhodnutie, ktorým bolo podanie ţalobcu odmietnuté, je správny, v súlade s ust.
§ 42 ods. 3, § 43 ods. 1, § 79 ods. 1 a § 220a O. s. p. a súdom prvého stupňa nebol porušený
zákon. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ani po doplnení návrhu tento
nespĺňa zákonom predpísané náleţitosti.
Odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
s poukazom na to, ţe ţalovaný nemôţe podať odvolanie proti rozhodnutiu z dôvodu
dispozičnej zásady ţalobcu s návrhom a z dôvodu, ţe z tohto rozhodnutia nenadobudla práva
iná osoba ako ţalobca.
Ţalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16Cob/149-2009 z 30. septembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na nové odvolacie konanie
z týchto dôvodov:
Odvolací súd vyhodnotil procesné postavenie ţalovaného, ako by osoby svojimi
právami nezainteresovanej na takom štádiu konania, v ktorom má ţalobca doplniť podanie
tak, aby formálne spĺňalo zákonné náleţitosti. Odvolanie sa podľa § 201 O. s. p. priznáva
kaţdému účastníkovi, okrem výnimiek uvedených v § 202 O. s. p. Len pre ţalovaného mohlo
mať odvolanie význam. Odvolací súd však svojim postupom formálno-procesnú obranu
ţalovanému znemoţnil.
Odvolací súd svojvoľne rozšíril ust. § 218 ods. 1 O. s. p. o ďalšiu okolnosť
odmietnutia odvolania. Dovolanie – jeho prípustnosť dovodzuje ţalovaný podľa ust. § 237
písm. f/ O. s. p.
Ţalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu ţalovaného a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného zamietol a priznal ţalobcovi trovy dovolacieho
konania vo výške 1 836,92 Eur (za 2 úkony právnej pomoci + 2 x reţijný paušál) z týchto
dôvodov:
Okresný súd Trenčín, ako aj Krajský súd v Trenčíne postupovali pri vydávaní
uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu v súlade s právnymi predpismi
a v ţiadnom prípade nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom, keďţe
rozhodnutie pojednáva o právach len jedného z účastníkov konania, odvolanie moţno priznať
len tomuto účastníkovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal, či
v predmetnej veci je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky
(§ 239 ods. 2 O. s. p.). Dovolací súd konštatoval, ţe prípustnosť dovolania v predmetnej veci
nie je daná podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo
konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát (§ 237 O. s. p.). Dovolací súd zistil, ţe v predmetnej veci napadnuté
uznesenie nie je postihnuté vadami uvedenými v ust. § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p.
Dovolateľ tieto vady nenamieta, tvrdí však, ţe napadnuté uznesenie trpí vadou
uvedenou v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie
postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizovať procesné práva priznané mu
Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv,
ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. O odňatie moţnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd
nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súd
prvého stupňa uznesením z 29. decembra 2008, č. k. 36Cb/357/2008-63 vyzval ţalobcu, aby
v lehote 15 dní doplnil podanie z 18. novembra 2008 podľa § 43 ods. 2 O. s. p., keďţe jeho
podanie nemalo náleţitosti vyţadované v ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p.
Ţalobca svoje podanie doplnil v odvolaní z 20. apríla 2009, ktoré prvostupňový súd
vyhodnotil tak, ţe týmto podaním boli odstránené vady, pre ktoré súd 1. stupňa vydal
uznesenie 29. decembra 2008. Podanie návrhu – ţaloby na začatie Občianskeho súdneho
konania je typický spôsob jeho začatia a vyjadruje dispozičnú zásadu ţalobcu vo veciach,
v ktorých konanie môţe začať iba na základe návrhu. Právo posudzovať, či podaný návrh má
náleţitosti vyţadované zákonom – Občianskym súdnym poriadkom podľa § 42 ods. 3 a § 79
ods. 1 O. s. p. má konajúci súd a nie účastník konania – ţalovaný. Ţalovaný proti uzneseniu
súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009 č. k. 16Cob/149/2009-133 podal odvolanie, ktoré
odvolací súd odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Dovolací súd sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe k podaniu odvolania
je oprávnený iba ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa resp.
odvolacieho súdu spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností
účastníkov konania; podstatné je tu porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným
ţalobcom v ţalobe, nie však subjektívne presvedčenie účastníka konania o dôsledkoch,
vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Dovolací súd preto konštatoval, ţe postupom prvostupňového súdu a ani odvolacieho
súdu nedošlo k vade konania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. t. j., ţe ţalovanému týmito
rozhodnutiami nebola spôsobená ujma na jeho právach. Tvrdenie ţalovaného o ujme, je jeho
subjektívne presvedčenie. V merite veci sa nerozhodlo, pričom podanie návrhu – ţaloby má
procesnoprávne dôsledky, pričom jedným z týchto procesnoprávnych dôsledkov je aj
povinnosť súdu zaoberať sa podaním procesným spôsobom upraveným Občianskym súdnym
poriadkom, čo súdy urobili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného podľa ust. § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi priznal ich náhradu za 2 úkony právnej
pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. á 911,25 Eur (prevzatie veci a vyjadrenie sa
k odvolaniu) a 2 x reţijný paušál á 7,21 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková