Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
651/367195.cd3015.pdf
PDF · 106.04 KB
No categories available
1Cdo/179/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 179/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. L. L., 2/ M. L.,
oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. Ľ. H., advokátom v B., proti žalovanej U., a.s.,
B., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a zániku záložného práva k nehnuteľnosti,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8 C 16/1999, o dovolaní žalobcov
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2008 sp. zn. 2 Co 3/07, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcov 1/, 2/ o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. júna 2006 č. k. 8 C 16/1999-59 zamietol
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. X., uzavretej medzi žalovanou a L. spol. s r.o., C., IČO: X., v T. 28. júna 1993. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby odôvodnil prihliadnuc na žalovanou
vznesenú námietku premlčania tým, že žalobcovia si svoje právo uplatnili až po uplynutí
premlčacej doby, z ktorého dôvodu sa nevenoval právnemu rozboru veci samej. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná, ktorá mala vo veci
úspech, si náhradu trov konania neuplatnila.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. mája 2008 sp. zn.
2 Co 3/07 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z rovnakých dôvodov s tým, že v závere
odôvodnenia svojho rozhodnutia uložil prvostupňovému súdu skúmať ďalej dôvodnosť
uplatneného nároku žalobcov na určenie zániku záložného práva k nehnuteľnosti.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Navrhli
dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že
postupom súdov im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.).
V odôvodnení dovolania predovšetkým odvolaciemu súdu vytkli, že potvrdil
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne, zároveň však konštatoval, že
prvostupňový súd nerozhodol v rámci prvostupňového konania o celom petite žalobcov.
Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a k jeho zmätočnosti prispieva nielen fakt,
že odvolací súd síce fakticky rozhodol o odvolaní žalobcov dvomi výrokmi, no iba jeden
z výrokov, a to výrok potvrdzujúci rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozsudku uvedený
ako výrok, no výrok, ktorým sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie uviedol
vo svojom odôvodnení, ale aj fakt, že v žiadnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
nie je uvedená “kombinácia“ výrokov, v ktorej sa jedným výrokom rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdzuje a druhým výrokom sa vec vracia prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Ak sa teda nerozhodlo o celom petite, bola tým účastníkom konania
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Obom súdom nižšieho stupňa vytkli
nesprávne právne posúdenie veci v otázke posúdenia záložnej zmluvy ako relatívne
neplatného právneho úkonu a v súvislosti s tým akceptovanie námietky premlčania vznesenej
žalovanou.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré
poukazovali dovolatelia.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej
veci v prípade žalobcov nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalobcov, o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. teba uviesť, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd jednak určil, že sporná zmluva o zriadení záložného práva
(špecifikovaná v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia) je neplatná, a jednak, ktorým by súd
určil, že záložné právo k nehnuteľnosti vedenej na LV č. X. kat. úz. V., okres B., obec N.,
2
ktorej vlastníkmi sú žalobcovia 1/, 2/, parc. č. X. o výmere X. m– záhrada a parc. č. X. –
2
dom o výmere X. mzastavanej plochy, súp. č. X., ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej
záložnou zmluvou na 4 500 000,-- Sk, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V. zo dňa
3. júna 1993, zaniklo. Aj keď v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p. súd má vec vybaviť
spravidla jedným rozhodnutím, to znamená, že v ňom má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci, v dvoch prípadoch zákon dovoľuje, za predpokladu, že je to účelné, aby sa o veci
rozhodlo postupne, a to buď čiastočným rozsudkom, ktorým napr. možno rozhodnúť o
niektorom z viacerých samostatných nárokov uplatňovaných tou istou žalobou, alebo
medzitýmnym rozsudkom, ktorým sa rieši iba otázka základu nároku, pričom otázka rozsahu
nároku sa ponecháva ďalšiemu rozsudku. V prejednávanej veci je z obsahu rozsudku súdu
prvého stupňa zrejmé (aj keď sa to v ňom výslovne neuvádza), že ide práve o čiastočný
rozsudok, ktorým bolo z dvoch samostatných žalobcami uplatnených nárokov rozhodnuté
o žalobe len v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Nepochybne takto chápal
prvostupňové rozhodnutie aj odvolací súd, ktorý (čiastočný) rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Z tohto dôvodu nemá opodstatnenie námietka dovolateľov, že fakticky odvolací súd
rozhodol o ich odvolaní dvomi výrokmi, z ktorých však iba výrok o potvrdení
prvostupňového rozhodnutia je súčasťou výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu, zatiaľ
čo výrok o vrátení veci je iba súčasťou odôvodnenia rozsudku, čo spôsobuje jeho zmätočnosť.
Dovolací súd poukazuje na to, že žiadny “výrok o vrátení veci“ neexistuje a ani v rozsudku
odvolacieho súdu existovať nemôže, keďže, ako už bolo uvedené, odvolací súd rozhodol
o odvolaní proti čiastočnému rozsudku súdu prvého stupňa. Takýmto postupom súdov tak
žalobcom nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a tým, že
v ďalšom konaní (čo zdôraznil odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia) bude ďalej súd
prvého stupňa skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov na určenie zániku záložného
práva k nehnuteľnosti, žalobcom nebolo odopreté právo na súdnu ochranu. Pokiaľ ide o druhú
výhradu dovolateľov, t.j. že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) považuje
Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné) samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je totiž v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanej, ktorej by podľa
výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Uhlířová