Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ba7/377049.786b09.pdf
PDF · 97.68 KB
No categories available
4Cdo/10/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 10/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. S., bývajúcej v B.,
2/ J. S., bývajúceho v B., 3/ Ing. E. S., bývajúceho v B., 4/ M. S., bývajúceho v B., a 5/ G.
L., bývajúcej v B., zastúpených Mgr. M. M., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ L. Z.,
naposledy bývajúcemu v B., a 2/ J. Z., naposledy bývajúcemu v O., o určenie vlastníckeho
práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7 C 189/2006, o dovolaní žalobcov
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2009 sp.zn. 4 Co 247/08 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna
2009 sp.zn. 4 Co 247/08 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2008 č.k.
7 C 189/2006-51 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 20. júna 2008 č.k. 7 C 189/2006-51 konanie
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zastavil a žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 103 O.s.p.,
§ 19 O.s.p. a § 7 Občianskeho zákonníka a z tej skutočnosti, že pri zisťovaní podmienok
konania nebolo možné zistiť, či žalovaní, ktorých pobyt nie je známy žijú alebo zomreli.
Keďže vykonaným šetrením nebolo možné zistiť, či majú žalovaní spôsobilosť byť
účastníkmi konania, pričom v prípade absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, súd konanie zastavil.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. júna 2009 sp.zn.
4 Co 247/08 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, pre
ktoré konanie vo veci zastavil. Poukázal aj na samotné tvrdenie žalobcov v žalobe, z ktorého
vyplynulo, že žalovaní mali zomrieť v zahraničí koncom X. rokov. Pokiaľ žaloba voči
žalovaným bola podaná 16. novembra 2006, hoci žalovaní v tom čase nemali mať spôsobilosť
byť účastníkmi konania, a opačný záver nebol zo strany žalobcov predložený žiadnou
skutkovou okolnosťou, v konaní chýba spôsobilá strana občianskoprávneho sporu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí navrhli
uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval najmä z ustanovenia § 237 písm.f/
O.s.p., t.j., že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť pred súdom konať, keď
zákonné dôvody pre zastavenie konania a následné potvrdenie takéhoto rozhodnutia súdu
prvého stupňa neboli splnené. Podľa ich názoru mal súd vzhľadom na to, že smrť žalovaných
nebola v konaní preukázaná a keďže ich pobyt nie je známy, ustanoviť im v zmysle § 29
ods. 2 O.s.p. opatrovníka a pokračovať v konaní s týmto, súdom ustanoveným opatrovníkom,
ktorý by v konaní zabezpečil potrebnú ochranu práva záujmov žalovaných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným
prostriedkom. Dospel pritom k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a tiež dôvodné
pre vadu uvedenú v § 237 písm.f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako odvolací súd
rozhodol a tiež bez ohľadu na to, aký bol predmet konania. Túto vadu konania je dovolací súd
povinný skúmať z úradnej povinnosti, pričom predpokladom prípustnosti dovolania je
zistenie, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto
rozhodnutím je aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
o zastavení konania, hoci pre takýto postup podmienky neboli splnené.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19) je jednou z najzákladnejších podmienok
konania. Zákon spôsobilosť byť účastníkom konania priznáva zásadne každému, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania zodpovedá
spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka (pokiaľ ide
o fyzické osoby). Ak vzniknú pochybnosti o spôsobilosti osoby označenej za účastníka
konania treba vykonať šetrenie skôr, ako súd začne vo veci konať. Pre konanie bude
rozhodné, či osoba označená ako účastník konania mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný
návrh (prípadne, či táto osoba spôsobilosť byť účastníkom konania nestratila počas konania).
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci žalobcovia za žalovaných 1/, 2/ označili fyzické osoby
neznámeho pobytu v cudzine, na druhej strane však v dôvodoch žaloby spochybnili ich
spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania, keď ich
považujú za mŕtvych. Je pravdou, že súd prvého stupňa vykonal šetrenie na zistenie pobytu
žalovaných 1/, 2/, avšak nevyčerpal aj ďalšie možnosti na zistenie, či v čase podania žaloby
skutočne nebola splnená základná podmienka konania, spôsobilosť žalovaných 1/, 2/ byť
účastníkom konania.
Z obsahu spisu vyplýva (z fotokópií vzájomnej zmluvy z 8. septembra 1970,
z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava mesto z 12. decembra 1967 sp.zn.
D 1243/67, z výpisu katastra nehnuteľností č.l. 12 spisu), že v žalobe označení žalovaní 1/, 2/,
prípadne G. Z. (stará matka žalovaného 1/) v dedičskom konaní (vyššie označeného) zástupcu
žalovaného 1/ mali uvádzaný trvalý pobyt v B., resp. č. X. Je preto potrebné cestou
príslušného oddelenia policajného zboru, prípadne cestou príslušného okresného úradu
prešetriť, či na uvedenej adrese v súčasnom období nebývajú príbuzní žalovaných 1/, 2/.
V kladnom prípade je potrebné vypočuť ich na okolnosť pobytu žalovaných 1/, 2/, prípadne
ich úmrtia. Je tiež potrebné na matrike príslušného okresného úradu zistiť, či a kedy G. Z. rod.
S. zomrela, vyžiadať od príslušného okresného súdu jej dedičský spis a z jeho obsahu,
v prípade, že žalovaní 1/, 2/ boli účastníkmi tohto dedičského konania, zistiť potrebné údaje
(dátum narodenia žalovaného 2/, rodné čísla žalovaných 1/, 2/ a pod.). Zároveň súd žalobcov
vyzve, aby svoje tvrdenie o neznámom pobyte žalovaných 1/, 2/ patrične doložili.
Súdu sa z dosiaľ vykonaného dokazovania nepodaril zistiť pobyt žalovaných 1/, 2/,
avšak z uvedeného nemožno vyvodiť, že v čase podania žaloby nemali spôsobilosť byť
účastníkmi konania. Aj v samotných dôvodoch svojho rozhodnutia súd spochybňuje
nedostatok spôsobilosti žalovaných byť účastníkmi konania keď uvádza, že doterajším
šetrením sa nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť smrť žalovaných. Za daného stavu, keď nie je
bez akýchkoľvek pochybností zistené, či konanie uvedeným nedostatkom trpí, treba jeho
rozhodnutie považovať za predčasné.
Za daného stavu možno uzavrieť, že okresný súd zastavením konania podľa § 104
ods. 1 veta prvá O.s.p., hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie zatiaľ splnené neboli
a krajský súd tým, že nezjednal nápravu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
nepostupovali správne. Takýmto postupom odňali žalobcom možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je zo zákona
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vždy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová