Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
196/376794.9d2da9.pdf
PDF · 100.11 KB
No categories available
4Cdo/15/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 15/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. D. M.,
bývajúceho v L., 2/ A. M., bývajúcej v L., proti žalovaným 1/ Mgr. A. S., bývajúcej v L.,
zastúpenej JUDr. Š. H., advokátom so sídlom v L., 2/ Ing. O. L., bývajúcemu v N., a 3/ M.
S., bývajúcej v L., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde
Lučenec pod sp.zn. 6 C 232/2008, o dovolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 30. júna 2009 sp.zn. 17 Co 149/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec uznesením z 21. apríla 2009 č.k. 6 C 232/2008-122 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej 1/, aby na vlastné náklady odstránila všetky
prekážky (ploty, pletivá, stavby trvalého charakteru, kamene a pod.) brániace výkonu vecného
práva prechodu a prejazdu zaťažujúce nehnuteľnosť – pozemok parc. č. X. – zastavané plochy
2
a nádvoria o výmere X. mevidovaný na liste vlastníctva č. X. pre Katastrálne územie L.
2
a pozemok parc. č. X. – orná pôda o výmere X. mevidovaný na liste vlastníctva č. X. pre
Katastrálne územie L. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom na priznanie práva
prechodu cez pozemok parc. č. X. a parc. č. X. vyhotovený spoločnosťou G. s.r.o. L. pod
č. X., zdržala sa konania znemožňujúceho, sťažujúceho alebo obmedzujúceho výkon vecného
práva prechodu prejazdu zaťažujúce uvedenú nehnuteľnosť a strpela výkon vecného práva
prechodu a prejazdu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia existencie vecného
bremena vedenej pod sp. zn. 6 C 232/2008. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 102
O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p.
Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. júna 2009
sp. zn. 17 Co 149/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa
s názorom prvostupňového súdu, že žalobcovia preukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov
vo vzťahu k žalovanej 1/, aby mali zabezpečený prechod a prejazd na svoje pozemky cez
pozemky žalovanej 1/, ktorá ich obmedzuje pri výkone vlastníckeho práva napr. vybudovaním
železnej brány.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie, na základe
ustanovenia § 239 ods. 1, 2, 3 O.s.p., pričom ako dôvod dovolania uviedla neúplný zistený
skutkový stav a na jeho základe nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň navrhla odložiť
vykonateľnosť rozhodnutia podľa § 243 O.s.p. Namietala, že v konaní bolo preukázané, že
žalobcovia majú možnosť prístupu na svoje pozemky využívaný aj tretími osobami. Navrhla
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júna 2009 sp. zn.
17 Co 149/2009 zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že okresný súd
vykonal ohliadku na mieste samom, aby objektívne zistil skutkový stav a fotodokumentácia
predložená žalovanou 1/ skresľuje skutočný stav.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia (ako tomu bolo v preskúmavanej veci) sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom
o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu. Jedným z nich je aj prípad, keď
dovolanie smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, pričom nie je významný spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V danej veci je
nepochybné, že dovolateľka dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Dovolanie žalovanej 1/ preto podľa § 239 ods. 3
O.s.p. nie je prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady uvedené v tomto ustanovení a ani iné vady konania (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
žalovaná 1/ v dovolaní výslovne nenamietala a ani dovolací súd nezistil, že by konanie pred
odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p.
nie je prípustné.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala nedostatočne zistený skutkový
stav a následne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto námietka žalovanej
1/ nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov nie je postupom,
ktorým by súd žalovanej 1/ odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Z povahy predbežného opatrenia ako procesného inštitútu, ktorým sa poskytuje dočasná
procesná ochrana práva účastníka vyplýva, že ide o stav, ktorý neznesie odklad.
Na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nemusí nariadiť
pojednávanie, nemusí vypočuť účastníkov konania, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí
účastníkom ani umožniť, aby pred rozhodnutím o tomto návrhu sa mohli vyjadriť k obsahu
listín, z ktorých treba robiť záver o tom, že sú splnené predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností osvedčujúcich
nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín.
Dovolateľka na základe neúplného zistenia skutkového stavu namietala nesprávne
právne posúdenie veci.
Otázka, či odvolací súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení dospel k vecne
správnym alebo nesprávnym právnym záverom (či svoje rozhodnutie založil na správnom
právnom posúdení) nesúvisí ale so žiadnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., teda ani
s odňatím možnosti žalovanej 1/ realizovať v konaní jej procesné práva. Právnym posúdením
veci súdom spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený
skutkový stav vyjadrený v rozhodnutí sa účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia
jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Právne posúdenie veci súdov nižších
stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považovaný
za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne
právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo nesprávnym právnym
posúdením veci sa účastníkovi neznemožňuje realizácia žiadneho jeho procesného
oprávnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné. Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nezaoberal sa vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie), v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli
dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovia si neuplatnili
náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a žiadne trovy konania im v dovolacom
konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová