Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. R., bývajúceho vo

V., zastúpeného JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v D., proti žalovanej E. E., bývajúcej vo

V., zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou, so sídlom v D., o zaplatenie 2 330,74 €, vedenej na

Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 16. októbra 2008 č.k. -367

zaviazal účastníkov konania spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške

7 528,-- Sk za podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ďalej účastníkov konania zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda doplatok

na znaleckej odmene, žalobcu v sume 12 116,50 Sk a žalovanú v sume 15 116,50 Sk do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. V ďalšej časti žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70 216,-- Sk z titulu

vložených investícií na rekonštrukciu bytu č. X. v obytnom dome vo V. na K. ulici č. X.,

ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 4 212,-- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku

za podaný návrh na zaplatenie investícií a trovy právneho zastúpenia v sume 73 359,50 Sk pre

JUDr. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú ďalej zaviazal zaplatiť na účet

Okresného súdu Dunajská Streda sumu 8 840,-- Sk z titulu priznanej znalečnej odmeny znalca

Ing. J. B.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznal investície vložené do

rekonštrukcie bytu žalovanej podľa znaleckého posudku Ing. B.. V ďalšej časti zdôvodnil

svoje rozhodnutie o náhrade trov konania a trov konania štátu.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. apríla 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej ako

vecne správny potvrdil a v časti náhrady trov konania rozsudok zmenil. Žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom

prvého stupňa a jeho právnym posúdením, preto rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1

potvrdil a podľa v podrobnostiach odkázal na rozhodnutie

prvostupňového súdu. Zmenil rozsudok v časti náhrady trov konania a žalobcovi priznal

náhradu trov konania v sume 2 095,37 € (63 125,-- Sk). Zmenil rozhodnutie aj v časti náhrady

trov konania štátu a žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu 193,85 € (5 840,-- Sk), ktoré boli

vyplatené ako odmena znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu.

Proti rozsudku odvolacieho a prvostupňového súdu podala dovolanie žalovaná.

Žiadala rozsudok okresného a krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila ustanovením vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti

konať pred súdom. Za túto vadu považovala postup oboch súdov, pretože napriek

predloženým lekárskym potvrdeniam o jej závažných operáciách a sústavnom nemocničnom

ošetrení sa nemohla k tvrdeniam žalobcu vyjadrovať a brániť.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie vo veci

samej proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu je neprípustné. K namietanej vade

konania podľa uviedol, že žalovaná ani nešpecifikovala, akým

konkrétnym procesným postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol,

že žalobu podal 5. mája 2003 a v priebehu dlhotrvajúceho sporu mala žalovaná možnosť sa

vyjadrovať ku všetkým jeho tvrdeniam, predkladať návrhy čo aj uplatňovala. Z uvedených

dôvodov žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania za dva

úkony právnej pomoci a režijný paušál spolu 216,40 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je

prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci vo veci samej súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa avšak len vtedy, ak dovolací súd v jeho

výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v a , pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodol.

V ďalšej časti odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov

konania účastníkov konania a náhrady trov konania štátu. Aj keď táto časť rozhodnutia bola

pojatá do rozhodnutia označeného ako rozsudok, nestráca svoju povahu uznesenia.

Prípustnosť dovolania žalovanej bolo preto treba v tejto časti posudzovať podľa ustanovení

, ktoré upravujú prípustnosť dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu

v

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a trovách konania, ako aj o tých uzneseniach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania (účastníkov

konania trov štátu). Dovolanie proti výroku o náhrade trov konania je výslovne vylúčené

v ustanovení , preto dovolanie ani v tejto časti nie je procesne prípustné.

Dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu by bolo procesne prípustné, len

ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

(vo veci samej) a (o trovách konania), ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania)

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných

vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie

je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalovaná existenciu procesných vád konania

v zmysle okrem písm.f/ netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom

konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací

súd sa preto zameral na dovolateľkou vytýkanú vadu konania odňatia možnosti konať pred

súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im

bol doručený rozsudok do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva, že

by oba nižšie súdy v prejedávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto

práv. Dovolateľka v dovolaní namietala postup oboch súdov (ktorý v dovolaní vôbec

nešpecifikovala), že napriek predloženým lekárskym potvrdeniam, o tom, že sa podrobila

závažným operáciám a je v sústavnom nemocničnom ošetrení, sa nemohla vyjadriť

k tvrdeniam žalobcu a brániť sa.

Táto námietka žalovanej je nedôvodná a nepravdivá.

Žaloba bola podaná na súde 5. mája 2003. Žalovaná sa prostredníctvom právnej

zástupkyne, ktorú si zvolila pre konanie vyjadrila k žalobe (č.l. 19), všetkých pojednávaní

pred súdom prvého stupňa sa zúčastnila, mala sa možnosť vyjadriť, podala písomné

vyjadrenie k znaleckému posudku, podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

(č.l. 298). Súhlasila s tým, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (č.l. 318). Na odvolacie pojednávanie 18. marca 2008 (č.l. 335) sa bez

ospravedlnenia nedostavila, bola prítomná jej zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené na deň

15. apríla 2008, kde žalovaná bola vypočutá a odvolací súd vo veci rozhodol. Po zrušení

rozsudku v časti zaplatenia investícií žalovaná sa bez ospravedlnenia nedostavila

na pojednávanie pred okresným súdom 25. septembra 2008, bola prítomná jej zástupkyňa.

Zástupkyňa žalovanej oznámila, že žalovaná je po operácii nohy a predloží doklad o jej

práceneschopnosti. Súd odročil pojednávanie na deň 16. októbra 2008. Právna zástupkyňa

oznámila súdu, že žalovaná je po operácii nohy, preto sa nemôže zúčastniť pojednávania

(č.l. 358) a ona následne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní

(č.l. 359). Právna zástupkyňa žalovanej nepredložila doklad preukazujúci jej tvrdenie o kolízii

pojednávania a pre práceneschopnosť žalovanej nežiadala odročiť pojednávanie. Na č.l. 361

spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že žalovaná dňa 15. októbra 2008 od 14.15 hod.

do 14.30 hod. študovala spis. Zo zápisnice o pojednávaní zo 16. októbra 2008 vyplýva, že

žalovaná a jej právna zástupkyňa sa nedostavili na pojednávanie a súd po oboznámení

písomností na č.l. 358, 359 a 361 vec prejednal v ich neprítomnosti a vo veci meritórne

rozhodol. Na č.l. 368 je ďalší úradný záznam o tom, že žalovanej bol predložený spis

12. novembra 2008 od 13.45 hod. do 14.00 hod. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvého

stupňa odvolanie (č.l. 371). Odvolací súd vytýčil prvé pojednávanie na deň 7. apríla 2009.

Na č.l. 384 sa nachádza úradný záznam o telefonickom ospravedlnení žalovanej z neúčasti

na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a neúčasti právnej zástupkyne z dôvodu kolízie

pojednávaní. Žiadala pojednávanie odročiť. Písomné ospravedlnenie žalovanej bolo doručené

súdu 9. apríla 2009 a právnej zástupkyni toho istého dňa. Odvolací súd odročil pojednávanie

na neurčito a následne bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorý žalovaná napadla

dovolaním.

Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade

s ustanovením , s čím sa vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Odvolanie bolo podané žalovanou 14. novembra 2008, teda za účinnosti novely Občianskeho

súdneho poriadku platnej od 15. októbra 2008, ktorá umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť

bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Právna zástupkyňa žalovanej prvýkrát oznámila súdu, že žalovaná je práceneschopná

dňa 25. septembra 2008. Žalovaná túto skutočnosť oznámila podaním z 9. októbra 2008 a jej

právna zástupkyňa prvýkrát doručila doklad o práceneschopnosti žalovanej 14. októbra 2008.

Prvostupňový súd napriek tomu vec prejednal na pojednávaní 16. októbra 2008 postupom

podľa , s čím sa vyporiadal v zápisnici o pojednávaní. Dôvody žiadosti

o odročenie pojednávania nemal za preukázané, keď právna zástupkyňa žalovanej

nepreukázala kolíziu s iným pojednávaním a tvrdenie, že žalovaná je hospitalizovaná

v nemocnici vyvrátila samotná žalovaná, ktorá deň pred pojednávaním bola v budove súdu

študovať spis. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd a odvolací súd v konaní

postupovali v súlade s ustanoveniami a žalovanej neodňali

možnosť konať pred súdom v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie nie je prípustné podľa ,

a neboli zistené vady konania podľa a ani iné vady konania (neboli ani

namietané), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné, preto ho odmietol (§ 243b

ods. 5 v spojení s ustanovením ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože náklady žalobcu spojené s odmenou jeho zástupkyne

za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné

na účelné bránenie práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová