Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
feb/376793.3f7400.pdf
PDF · 106.61 KB
No categories available
4Cdo/31/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 31/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. R., bývajúceho vo
V., zastúpeného JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v D., proti žalovanej E. E., bývajúcej vo
V., zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou, so sídlom v D., o zaplatenie 2 330,74 €, vedenej na
Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 9 C 59/2003, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2009 sp.zn. 10 Co 371/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 16. októbra 2008 č.k. 9 C 59/2003-367
zaviazal účastníkov konania spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
7 528,-- Sk za podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ďalej účastníkov konania zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda doplatok
na znaleckej odmene, žalobcu v sume 12 116,50 Sk a žalovanú v sume 15 116,50 Sk do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V ďalšej časti žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70 216,-- Sk z titulu
vložených investícií na rekonštrukciu bytu č. X. v obytnom dome vo V. na K. ulici č. X.,
ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 4 212,-- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku
za podaný návrh na zaplatenie investícií a trovy právneho zastúpenia v sume 73 359,50 Sk pre
JUDr. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú ďalej zaviazal zaplatiť na účet
Okresného súdu Dunajská Streda sumu 8 840,-- Sk z titulu priznanej znalečnej odmeny znalca
Ing. J. B.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznal investície vložené do
rekonštrukcie bytu žalovanej podľa znaleckého posudku Ing. B.. V ďalšej časti zdôvodnil
svoje rozhodnutie o náhrade trov konania a trov konania štátu.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. apríla 2009 sp.zn.
10 Co 371/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej ako
vecne správny potvrdil a v časti náhrady trov konania rozsudok zmenil. Žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom
prvého stupňa a jeho právnym posúdením, preto rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkázal na rozhodnutie
prvostupňového súdu. Zmenil rozsudok v časti náhrady trov konania a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v sume 2 095,37 € (63 125,-- Sk). Zmenil rozhodnutie aj v časti náhrady
trov konania štátu a žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu 193,85 € (5 840,-- Sk), ktoré boli
vyplatené ako odmena znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu.
Proti rozsudku odvolacieho a prvostupňového súdu podala dovolanie žalovaná.
Žiadala rozsudok okresného a krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnila ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti
konať pred súdom. Za túto vadu považovala postup oboch súdov, pretože napriek
predloženým lekárskym potvrdeniam o jej závažných operáciách a sústavnom nemocničnom
ošetrení sa nemohla k tvrdeniam žalobcu vyjadrovať a brániť.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie vo veci
samej proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu je neprípustné. K namietanej vade
konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. uviedol, že žalovaná ani nešpecifikovala, akým
konkrétnym procesným postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol,
že žalobu podal 5. mája 2003 a v priebehu dlhotrvajúceho sporu mala žalovaná možnosť sa
vyjadrovať ku všetkým jeho tvrdeniam, predkladať návrhy čo aj uplatňovala. Z uvedených
dôvodov žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania za dva
úkony právnej pomoci a režijný paušál spolu 216,40 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je
prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci vo veci samej súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia
§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo
rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa avšak len vtedy, ak dovolací súd v jeho
výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ
nerozhodol.
V ďalšej časti odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov
konania účastníkov konania a náhrady trov konania štátu. Aj keď táto časť rozhodnutia bola
pojatá do rozhodnutia označeného ako rozsudok, nestráca svoju povahu uznesenia.
Prípustnosť dovolania žalovanej bolo preto treba v tejto časti posudzovať podľa ustanovení
O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a trovách konania, ako aj o tých uzneseniach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania (účastníkov
konania trov štátu). Dovolanie proti výroku o náhrade trov konania je výslovne vylúčené
v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., preto dovolanie ani v tejto časti nie je procesne prípustné.
Dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu by bolo procesne prípustné, len
ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je
zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p.
(vo veci samej) a § 239 O.s.p. (o trovách konania), ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania)
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení
§ 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných
vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie
je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád ale
len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalovaná existenciu procesných vád konania
v zmysle § 237 okrem písm.f/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom
konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací
súd sa preto zameral na dovolateľkou vytýkanú vadu konania odňatia možnosti konať pred
súdom.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi
odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné
úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho
výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im
bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by oba nižšie súdy v prejedávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto
práv. Dovolateľka v dovolaní namietala postup oboch súdov (ktorý v dovolaní vôbec
nešpecifikovala), že napriek predloženým lekárskym potvrdeniam, o tom, že sa podrobila
závažným operáciám a je v sústavnom nemocničnom ošetrení, sa nemohla vyjadriť
k tvrdeniam žalobcu a brániť sa.
Táto námietka žalovanej je nedôvodná a nepravdivá.
Žaloba bola podaná na súde 5. mája 2003. Žalovaná sa prostredníctvom právnej
zástupkyne, ktorú si zvolila pre konanie vyjadrila k žalobe (č.l. 19), všetkých pojednávaní
pred súdom prvého stupňa sa zúčastnila, mala sa možnosť vyjadriť, podala písomné
vyjadrenie k znaleckému posudku, podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
(č.l. 298). Súhlasila s tým, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (č.l. 318). Na odvolacie pojednávanie 18. marca 2008 (č.l. 335) sa bez
ospravedlnenia nedostavila, bola prítomná jej zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené na deň
15. apríla 2008, kde žalovaná bola vypočutá a odvolací súd vo veci rozhodol. Po zrušení
rozsudku v časti zaplatenia investícií žalovaná sa bez ospravedlnenia nedostavila
na pojednávanie pred okresným súdom 25. septembra 2008, bola prítomná jej zástupkyňa.
Zástupkyňa žalovanej oznámila, že žalovaná je po operácii nohy a predloží doklad o jej
práceneschopnosti. Súd odročil pojednávanie na deň 16. októbra 2008. Právna zástupkyňa
oznámila súdu, že žalovaná je po operácii nohy, preto sa nemôže zúčastniť pojednávania
(č.l. 358) a ona následne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní
(č.l. 359). Právna zástupkyňa žalovanej nepredložila doklad preukazujúci jej tvrdenie o kolízii
pojednávania a pre práceneschopnosť žalovanej nežiadala odročiť pojednávanie. Na č.l. 361
spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že žalovaná dňa 15. októbra 2008 od 14.15 hod.
do 14.30 hod. študovala spis. Zo zápisnice o pojednávaní zo 16. októbra 2008 vyplýva, že
žalovaná a jej právna zástupkyňa sa nedostavili na pojednávanie a súd po oboznámení
písomností na č.l. 358, 359 a 361 vec prejednal v ich neprítomnosti a vo veci meritórne
rozhodol. Na č.l. 368 je ďalší úradný záznam o tom, že žalovanej bol predložený spis
12. novembra 2008 od 13.45 hod. do 14.00 hod. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvého
stupňa odvolanie (č.l. 371). Odvolací súd vytýčil prvé pojednávanie na deň 7. apríla 2009.
Na č.l. 384 sa nachádza úradný záznam o telefonickom ospravedlnení žalovanej z neúčasti
na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a neúčasti právnej zástupkyne z dôvodu kolízie
pojednávaní. Žiadala pojednávanie odročiť. Písomné ospravedlnenie žalovanej bolo doručené
súdu 9. apríla 2009 a právnej zástupkyni toho istého dňa. Odvolací súd odročil pojednávanie
na neurčito a následne bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorý žalovaná napadla
dovolaním.
Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., s čím sa vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Odvolanie bolo podané žalovanou 14. novembra 2008, teda za účinnosti novely Občianskeho
súdneho poriadku platnej od 15. októbra 2008, ktorá umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť
bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Právna zástupkyňa žalovanej prvýkrát oznámila súdu, že žalovaná je práceneschopná
dňa 25. septembra 2008. Žalovaná túto skutočnosť oznámila podaním z 9. októbra 2008 a jej
právna zástupkyňa prvýkrát doručila doklad o práceneschopnosti žalovanej 14. októbra 2008.
Prvostupňový súd napriek tomu vec prejednal na pojednávaní 16. októbra 2008 postupom
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., s čím sa vyporiadal v zápisnici o pojednávaní. Dôvody žiadosti
o odročenie pojednávania nemal za preukázané, keď právna zástupkyňa žalovanej
nepreukázala kolíziu s iným pojednávaním a tvrdenie, že žalovaná je hospitalizovaná
v nemocnici vyvrátila samotná žalovaná, ktorá deň pred pojednávaním bola v budove súdu
študovať spis. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd a odvolací súd v konaní
postupovali v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej neodňali
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je prípustné podľa § 238, § 239 ods. 3 O.s.p.
a neboli zistené vady konania podľa § 237 O.s.p. a ani iné vady konania (neboli ani
namietané), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné, preto ho odmietol (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože náklady žalobcu spojené s odmenou jeho zástupkyne
za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné
na účelné bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová