Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/91/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H. m. S. r. B., P. n., č.

X, B., proti žalovanej A. R., s.r.o., R., zastúpenej JUDr. Ľ. H., advokátom v B., o zaplatenie

31 780,95 EUR (957 432,90 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 29. januára 2009 sp.zn. , , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 20. novembra 2006 č.k. -97 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 661 331,50 Sk so 7 % úrokom z omeškania ročne

od 6. marca 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanú zaviazal zaplatiť súdny

poplatok za návrh v sume 33 065,-- Sk na účet súdu do desať dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej vychádzal zo zistenia, že v období od 13. mája 2003

do 31. decembra 2005 bol žalobca vlastníkom pozemku parc. č. X. v kat. úz. P., na ktorom sa

nachádza rozostavaná stavba “líniovej občianskej vybavenosti“, ktorej vlastníkom sa 13. mája

2003 stala žalovaná (a bola ním až do 28. februára 2006). Za uvedené obdobie od 13. mája

2003 do 31. decembra 2005 žalovaná užívala pozemok žalobcu (tým, že na ňom bola

postavená nehnuteľnosť v jej vlastníctve) bez toho, a by mala uzatvorenú nájomnú alebo

inú zmluvu so žalobcom, ktorá by ju k tomu oprávňovala a za užívanie tohto pozemku

neplatila žalobcovi žiadnu úhradu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovala. Žalobca,

aj keď mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na pozemok s iným subjektom, vedel, že od 13. mája

2003 pozemok užíva žalovaná, ktorá sa týmto dňom stala vlastníkom nehnuteľnosti

postavenej na pozemku žalobcu, ktorú kúpila práve od nájomcu. Žalovaná si pritom tiež bola

vedomá, že jej nehnuteľnosť stojí na cudzom pozemku. Žalobca teda vedel, kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohacuje a správne si uplatnil bezdôvodné obohatenie voči žalovanej,

2

a v sume bežného nájomného za pozemok v sume 110,-- Sk/m/rok, za celé uvedené obdobie

od 13. mája 2003 do 31. decembra 2005. Na základe týchto zistení a v dôsledku žalovanou

úspešne uplatnenej námietky premlčania tak žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie iba za

dobu od 6. marca 2004 do 31. decembra 2005 a vo zvyšku žalobu zamietol, keď mal za

preukázané, že žalobca sa najneskôr 11. septembra 2003 dozvedel, že žalovaná je vlastníkom

nehnuteľnosti postavenej na jeho pozemku, žalobu na súd podal 6. marca 2006, preto

bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo pred 6. marcom 2004, si žalobca uplatnil po uplynutí

dvojročnej premlčacej doby. Keďže žalovaná sa so zaplatením dostala do omeškania, priznal

žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s nariadením vlády č.

O trovách konania rozhodol podľa a o povinnosti žalovanej zaplatiť na

účet súdu súdny poplatok rozhodol podľa v znení neskorších

predpisov.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. januára 2009 sp.zn.

, potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (t.j. v časti

výroku o vyhovení žalobe o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok). Žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi okresného údu. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s s tým, že žalobcovi žiadne trovy

nevznikli. (Okrem uvedeného, týmto rozsudkom potvrdil aj uznesenie prvostupňového súdu

z 18. januára 2007 č.k. -103, ktorým bola žalovaná zaviazaná na doplatenie súdneho

poplatku za návrh – pozn. dovolacieho súdu).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, žiadala ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že

napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné, pretože odvolací súd svoj právny

názor, odôvodnenie rozhodnutia zakladá na nesprávnych, nesynchrónnych procesnoprávnych

normách, opomínajúc prechodné ustanovenia , čím bola

postupom súdu žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Možnosť

konať pred súdom bola žalovanej odňatá aj tým, že odvolací súd na prejednanie odvolania

nenariadil pojednávanie a z napadnutého rozhodnutia je zjavné, že odvolací súd sa

so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní nevysporiadal. Okrem toho namietala aj

nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke zodpovednosti práve žalovanej za žalobcom

uplatnené bezdôvodné obohatenie a napadla aj správnosť skutkových zistení (napr. výmera

pozemku). V tejto súvislosti v celom rozsahu odkázala na odôvodnenie svojho odvolania proti

rozsudku prvostupňového súdu.

Žalobca v písomnom vyjadrení vyslovil názor, že v danej veci dovolanie nie je

prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejedávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1

) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z až 3

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré

poukazovala dovolateľka.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej

veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovanej, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ treba uviesť, že odvolací súd, nakoľko o odvolaní rozhodol 29. januára 2009,

po procesnej stránke postupoval v súlade s ustanovením (prechodné

ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008), podľa ktorého na konania začaté pred

15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008 ( –

pozn. dovolacieho súdu), ak nie je ďalej ustanovené inak. To znamená, že pokiaľ

v prejednávanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených pod písm. a/ až c/ ustanovenia

(v znení účinnom od 15. októbra 2008), kedy na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

rozhodnutím o odvolaní žalovanej aj bez nariadenia pojednávania, čo umožňuje ustanovenie

, nebola postupom odvolacieho súdu odňatá žalovanej možnosť konať pred

súdom. Na tom nič nemení ani fakt, že v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku

odvolacieho súdu (na str. 4) je, mimo iných, uvedený odkaz na (ktoré

ustanovenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo už účinné), keď z obsahu spisu je

zrejmé, že ide iba o chybu v písaní (viď zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom

na č.l. 126, v ktorej odvolací súd rozhodovanie bez nariadenia pojednávania odôvodňuje

ustanovením ). Pokiaľ ide o druhú výhradu dovolateľky, t.j. že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd poukazuje na to, že

nesprávne právne posúdenie veci ( ) považuje Občiansky súdny

poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je totiž v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že žalobcovi, ktorému by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová