Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e5b/376428.8f8f9f.pdf
PDF · 100.32 KB
No categories available
1Cdo/91/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 91/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H. m. S. r. B., P. n., č.
X, B., proti žalovanej A. R., s.r.o., R., zastúpenej JUDr. Ľ. H., advokátom v B., o zaplatenie
31 780,95 EUR (957 432,90 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp.zn. 7 C 55/2006, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 29. januára 2009 sp.zn. 3 Co 100/07, 3 Co 101/07, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 20. novembra 2006 č.k. 7 C 55/06-97 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 661 331,50 Sk so 7 % úrokom z omeškania ročne
od 6. marca 2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanú zaviazal zaplatiť súdny
poplatok za návrh v sume 33 065,-- Sk na účet súdu do desať dní od právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej vychádzal zo zistenia, že v období od 13. mája 2003
do 31. decembra 2005 bol žalobca vlastníkom pozemku parc. č. X. v kat. úz. P., na ktorom sa
nachádza rozostavaná stavba “líniovej občianskej vybavenosti“, ktorej vlastníkom sa 13. mája
2003 stala žalovaná (a bola ním až do 28. februára 2006). Za uvedené obdobie od 13. mája
2003 do 31. decembra 2005 žalovaná užívala pozemok žalobcu (tým, že na ňom bola
postavená nehnuteľnosť v jej vlastníctve) bez toho, a by mala uzatvorenú nájomnú alebo
inú zmluvu so žalobcom, ktorá by ju k tomu oprávňovala a za užívanie tohto pozemku
neplatila žalobcovi žiadnu úhradu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovala. Žalobca,
aj keď mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na pozemok s iným subjektom, vedel, že od 13. mája
2003 pozemok užíva žalovaná, ktorá sa týmto dňom stala vlastníkom nehnuteľnosti
postavenej na pozemku žalobcu, ktorú kúpila práve od nájomcu. Žalovaná si pritom tiež bola
vedomá, že jej nehnuteľnosť stojí na cudzom pozemku. Žalobca teda vedel, kto sa na jeho
úkor bezdôvodne obohacuje a správne si uplatnil bezdôvodné obohatenie voči žalovanej,
2
a v sume bežného nájomného za pozemok v sume 110,-- Sk/m/rok, za celé uvedené obdobie
od 13. mája 2003 do 31. decembra 2005. Na základe týchto zistení a v dôsledku žalovanou
úspešne uplatnenej námietky premlčania tak žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie iba za
dobu od 6. marca 2004 do 31. decembra 2005 a vo zvyšku žalobu zamietol, keď mal za
preukázané, že žalobca sa najneskôr 11. septembra 2003 dozvedel, že žalovaná je vlastníkom
nehnuteľnosti postavenej na jeho pozemku, žalobu na súd podal 6. marca 2006, preto
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo pred 6. marcom 2004, si žalobca uplatnil po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby. Keďže žalovaná sa so zaplatením dostala do omeškania, priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o povinnosti žalovanej zaplatiť na
účet súdu súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. januára 2009 sp.zn.
3 Co 100/07, 3 Co 101/07 potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (t.j. v časti
výroku o vyhovení žalobe o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok). Žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi okresného údu. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi žiadne trovy
nevznikli. (Okrem uvedeného, týmto rozsudkom potvrdil aj uznesenie prvostupňového súdu
z 18. januára 2007 č.k. 7 C 55/06-103, ktorým bola žalovaná zaviazaná na doplatenie súdneho
poplatku za návrh – pozn. dovolacieho súdu).
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, žiadala ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že
napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné, pretože odvolací súd svoj právny
názor, odôvodnenie rozhodnutia zakladá na nesprávnych, nesynchrónnych procesnoprávnych
normách, opomínajúc prechodné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, čím bola
postupom súdu žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Možnosť
konať pred súdom bola žalovanej odňatá aj tým, že odvolací súd na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie a z napadnutého rozhodnutia je zjavné, že odvolací súd sa
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní nevysporiadal. Okrem toho namietala aj
nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke zodpovednosti práve žalovanej za žalobcom
uplatnené bezdôvodné obohatenie a napadla aj správnosť skutkových zistení (napr. výmera
pozemku). V tejto súvislosti v celom rozsahu odkázala na odôvodnenie svojho odvolania proti
rozsudku prvostupňového súdu.
Žalobca v písomnom vyjadrení vyslovil názor, že v danej veci dovolanie nie je
prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejedávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému
v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1
O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré
poukazovala dovolateľka.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej
veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovanej, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. treba uviesť, že odvolací súd, nakoľko o odvolaní rozhodol 29. januára 2009,
po procesnej stránke postupoval v súlade s ustanovením § 372p ods. 1 O.s.p. (prechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008), podľa ktorého na konania začaté pred
15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z. –
pozn. dovolacieho súdu), ak nie je ďalej ustanovené inak. To znamená, že pokiaľ
v prejednávanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených pod písm. a/ až c/ ustanovenia
§ 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), kedy na prejednanie odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,
rozhodnutím o odvolaní žalovanej aj bez nariadenia pojednávania, čo umožňuje ustanovenie
§ 214 ods. 2 O.s.p., nebola postupom odvolacieho súdu odňatá žalovanej možnosť konať pred
súdom. Na tom nič nemení ani fakt, že v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku
odvolacieho súdu (na str. 4) je, mimo iných, uvedený odkaz na § 214 ods. 3 O.s.p. (ktoré
ustanovenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo už účinné), keď z obsahu spisu je
zrejmé, že ide iba o chybu v písaní (viď zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom
na č.l. 126, v ktorej odvolací súd rozhodovanie bez nariadenia pojednávania odôvodňuje
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o druhú výhradu dovolateľky, t.j. že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd poukazuje na to, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny
poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie
prípustné), samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolanie je totiž v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;
pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej je neprípustné, preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi, ktorému by podľa
výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová