Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/233/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. P., bývajúceho

v B., proti žalovanému V. Š., bývajúcemu v B., R., zastúpenému JUDr. P. Č., advokátom

v B., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. decembra 2004 sp.zn.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. januára 1992 číslo konania -71

určil, že otcom (v tom čase maloletého) M. P., narodeného X. z matky J. P., narodenej X. je

žalovaný V. Š., narodený X.. Dieťa zveril do výchovy a opatery matky a otcovi uložil

povinnosť prispievať na jeho výživu od 4. decembra 1988 do 31. decembra 1991 mesačne

sumou 350,-- Kčs a od 1. januára 1992 mesačne sumou 450,-- Kčs vždy do 15. dňa každého

mesiaca vopred do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 4. decembra 1988 do 29. januára

1992 vo výške 13 400,-- Kčs žalovaného zviazal splácať v 200,-- Kčs mesačných splátkach

počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Súčasne

žalovaného zaviazal zaplatiť matke dieťaťa titulom výbavičky 2 000,-- Kčs a na účet súdu

súdny poplatok 200,-- Kčs do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. O určení otcovstva rozhodol podľa § 54 ods. 2

Zákona o rodine (platného v čase rozhodnutia – zákona číslo 94/1963 Zbierky v znení

neskorších predpisov), keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný matku

dieťaťa, teda matku žalobcu osobne poznal, ktorú skutočnosť žalovaný sám potvrdil svojou

výpoveďou. Matka žalobcu sa v období kritickom pre splodenie dieťaťa s iným mužom

nestýkala. Okrem toho pri určení otcovstva vychádzal z dôkazov predložených matkou,

potvrdenia bývalého Obvodného národného výboru Bratislava II z 24. apríla 1990 o termíne

sobáša matky žalobcu a žalovaného, svedeckých výpovedí. Dôkaz krvnou skúškou bol

nariadený, ale sa nevykonal, pretože žalovaný svojím správaním zmaril jeho vykonanie

napriek poučeniu, že ak sa krvnej skúške nepodrobí, súd bude vychádzať z preukázaných

skutočností a bude predpokladať neunesenie dôkazného bremena žalovaným. Žalovaný

nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení, nepreukázal žiadnu

z okolností vylučujúcich jeho otcovstvo k žalobcovi. Nakoľko s konaním o určenie otcovstva

je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 odsek 2

), súd upravil aj výkon rodičovských práv a povinností podľa

príslušných ustanovení citovaného Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa

a písmeno a/ a o súdnom

poplatku podľa § 10 odsek 2 písmeno f/ zákona číslo 140/1984 Zbierky o súdnych

poplatkoch.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. decembra 2004

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku, keď úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, navrhol ho

spolu s prvostupňovým rozsudkom zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ako

aj z dôvodu nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho sú

rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa nesprávne, keďže súdy neakceptovali ním označené

dôkazy a najmä, rozhodli o určení otcovstva bez znaleckého dôkazu krvnou skúškou

(“analýzou krvi“), ktorá je jediným spoľahlivým dôkazom vylučujúcim alebo potvrdzujúcim

jeho otcovstvo k žalobcovi. Žalovaný pritom sám označil príslušné odborné inštitúcie

v B. na vykonanie tohto dôkazu. Odvolaciemu súdu vytkol nesprávny záver o tom, že

žalovaný sa odmietol podrobiť krvnej skúške. V skutočnosti sa vykonaniu takéhoto dôkazu

nevyhýbal, iba navrhol jeho vykonanie v B., keďže nemal možnosť získať povolenie na

vycestovanie na Slovensko a na takúto cestu nemal ani dostatok finančných prostriedkov.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a odsek 1 Občianskeho

súdneho poriadku) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 odsek 1

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238

odsek 3 ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 238 odsek 1 až 3

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ),

dovolací súd sa ďalej zoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmeno a/ až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písmeno f/ Občianskeho súdneho

poriadku, na ktoré poukazoval dovolateľ. Aj keď žalovaný v dovolaní nekonkretizoval vadu

konania uvedenú v , z obsahu dovolania možno

nepochybne vyvodiť, že namieta práve tú skutočnosť, že postupom súdov mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, a to tým, že súdy neakceptovali ním navrhnuté dôkazy

na zistenie rozhodujúcich skutočností a najmä, že rozhodli o jeho otcovstve k žalobcovi bez

vykonania znaleckého dokazovania krvnou skúškou, ktorý dôkaz má rozhodujúci význam pre

vylúčenie alebo potvrdenie jeho otcovstva.

Podľa písmeno f/ je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade žalovaného nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovaného, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa

písmeno f/ treba uviesť, že ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi na zistenie skutkového stavu, dovolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa písmeno f/

nie je prípustné, lebo nemožno ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli

v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. V súvislosti s už uvedeným, dovolací

súd zvlášť poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak sa žalovaný, ktorý býva mimo územia

Slovenskej republiky, odmieta podrobiť krvnej skúške, ale inak mu svedčí domnienka

otcovstva, neostáva súdu iné, ako žalobe o určenie otcovstva vyhovieť, ak bol žalovaný

o následkoch svojho konania poučený a iné okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo neexistujú.

O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, keďže je z obsahu spisu zrejmé, že znalecké

dokazovanie krvnou skúškou bolo nariadené a žalovaný bol riadne súdom poučený

o následkoch nepodrobenia sa tomuto dokazovaniu. Podľa písomného oznámenia

Ministerstva spravodlivosti S. r. zo 14. októbra 1991 príslušný súd v B. nariadil žalovanému

dostaviť sa do Inštitútu pre transfúziu krvi 18. apríla 1991 kvôli odberu krvi na krvnú skúšku

a preverením v označenom Inštitúte viackrát bolo zistené, že žalovaný sa ku dňu podania

predmetného písomného oznámenia vyšetreniu nepodrobil. Znamená to teda, že vyhovením

žalobe o určenie otcovstva aj bez vykonania dôkazu krvnou skúškou za situácie, keď inak

žalovanému svedčí domnienka otcovstva a iné okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo

neexistujú, takýmto postupom súdov nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa

prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

písmeno f/ a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady

uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie žalovaného je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b odsek 5

v spojení s písmeno c/ Občianskeho súdneho

poriadku).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 odsek 1

písmeno c/ (s použitím analógie) v spojení s

, keď neboli dané dôvody pre použitie

, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová