Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Štefana Šatku v právnej veci žalobcu

JUDr. F. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. Košice, J., zastúpeného JUDr. O.

K., CSc., advokátkou so sídlom v Košiciach, V., proti žalovanému K. M., Bratislava,

Š., zastúpenému opatrovníkom JUDr. L. B., vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu

v Košiciach, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -102 zo dňa 30. septembra 2008 takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. septembra 2008 č. k. 2Cbi/23/2005-

102 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca požadoval

určiť, že započítanie pohľadávok zo dňa 15. mája 2002, ktorým si žalobca započítal

svoju pohľadávku voči spoločnosti B., s.r.o., vo výške 2 040 998,40 Sk podľa zmlúv

o postúpení pohľadávok zo zmlúv o tichom spoločenstve č. TS-KE-2001 02/08/31

1201/OSOS zo dňa 8. februára 2001, TS-BB-2001 1201/BÚ-OS zo dňa

4. októbra 2001, TS-BB-2001 /BÚ zo dňa 8.marca 2001, TS-BB-2000 11

10/01 36 01/OS-IOSzo dňa 11. novembra 2000, TS-BB-1999 /OS-OS zo dňa

14. mája 1999, TS-OD-2001 /OS-OS zo dňa 28. novembra 2001, zo zmluvy

o pôžičke č. PZ-BB-2002 /OS-OS zo dňa 15. januára 2002, s pohľadávkou

spoločnosti B., s.r.o., Košice voči žalovanému vo výške 2 040 998,40 Sk

zo zmluvy o spolupráci zo dňa 1. decembra 2001 a zmluvy o poskytnutí poradenskej činnosti

zo dňa 1. decembra 2001 je voči konkurzným veriteľom úpadcu B., s.r.o., právne neúčinné.

Žalobca súčasne žiadal vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu B.,

s.r.o., sumu 2 040 998,40 Sk s 9,52 % s úrokom z omeškania zo sumy 2 000 000 Sk

od 4. septembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 40 998,40 Sk od 20. apríla 2002 do zaplatenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úpadca na základe zmluvy o poskytnutí

poradenskej činnosti zo dňa 1. decembra 2001 poskytol žalovanému poradenskú činnosť

v oblasti leasingu. Úpadca žalovanému za poskytnutú činnosť vyúčtoval faktúrou

č. 2201300046 zo dňa 5. apríla 2002, ktorá bola splatná dňa 19. apríla 2002, sumu

40 998,40 Sk.

Na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 1. decembra 2001 sa žalovaný ako predajca

zaviazal spoločnosti B., s.r.o., ako kupujúcemu na spoluprácu pri uzatváraní leasingových

zmlúv, predmetom ktorých mali byť nové a ojazdené motorové vozidlá rôznych značiek,

dodávané žalovaným úpadcovi. Úpadca za tým účelom poskytol žalovanému zálohu na kúpu

vozidiel pre rok 2002 vo výške 2 000 000 Sk. Zálohu úpadca uhradil žalovanému

bezhotovostným prevodom dňa 10. januára 2002. Žalovaný sa zaviazal vrátiť zálohu vo výške

2 000 000 Sk dňa 31. decembra 2002. Pri súpise konkurznej podstaty žalobca zistil,

že žalovaný uvedené finančné prostriedky neuhradil.

Keďže žalovaný nedisponoval vlastnou pohľadávkou voči úpadcovi, s úmyslom

zrealizovať jednostranné započítanie svojho záväzku vo výške 2 040 998,40 Sk, a tým sa

zbaviť dlhu, získal pohľadávky voči úpadcovi ich postúpením od pôvodných majiteľov

vkladov.

Žalobca v konaní navrhol určiť, že započítanie pohľadávok žalovaným s pohľadávkou

úpadcu je voči konkurzným veriteľom právne neúčinné.

S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní súd prvého

stupňa konštatoval, že podľa uvedenej právnej úpravy, žalobca má právo za splnenia

ostatných zákonných podmienok požadovať určiť, že úpadcove právne úkony sú voči

konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Pri započítaní pohľadávok formou

jednostranného úkonu podľa započítanie nie je právnym

úkonom úpadcu ako dlžníka, ale je právnym úkonom žalovaného. Podľa § 15 a nasl. zákona

o konkurze a vyrovnaní je možné odporovať iba právnym úkonom úpadcu, ale nie právnym

úkonom iných osôb. Súd preto žalobu v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa

§ 15 zákona o konkurze a vyrovnaní považuje za nedôvodnú.

Žalobca tiež požadoval zaviazať žalovaného vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu

sumu 2 040 998,40 Sk s príslušenstvom, pričom svoj nárok uplatnil z titulu neúčinnosti

právnych úkonov. Keďže súd neuznal za dôvodný uvedený právny titul, potom súd považoval

za nedôvodný aj nárok žalobcu na vrátenie sumy 2 040 998,40 Sk s príslušenstvom

do konkurznej podstaty so žalobcom uplatneného právneho titulu a nemohol posudzovať,

či žalobcovi vzniklo právo na vrátenie uvedenej sumy do konkurznej podstaty z iného

právneho dôvodu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, než by

bol preskúmal a ozrejmil všetky rozhodné skutočnosti, týkajúce sa vysporiadania finančnej

zálohy vo výške 2 000 000 Sk s príslušenstvom, ktorú poskytla spoločnosť B., s.r.o.

žalovanému, ako aj neuhradenia faktúry č. 2201300046 zo dňa 5. apríla 2002 v sume

40 998,40 Sk a vykonal dôslednejšie hodnotenie dôkazov o tvrdeniach žalobcu, a tým presne

zistil skutkový stav.

Žalobca poukazuje na pochybenie súdu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení

veci, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Výsledok hodnotenia dôkazov vo veci

nezodpovedá ustanoveniu , pretože súd podľa žalobcu

nevzal do úvahy jeho argumentáciu, opomenul rozhodné skutočnosti, na ktoré žalobca

poukazoval, odkazujúc na účel, sledovaný o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov.

Cieľom konkurzného konania je podľa § 2 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní

dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Z ustanovenia § 4b ods. 1 uvedeného zákona vyplýva, že jeho účelom je zabrániť

majetkovým dispozíciám dlžníka na úkor veriteľov, a to takým, pri ktorých dochádza

k zmenšeniu jeho majetku. Ak teda právna úprava ešte pred vyhlásením konkurzu chráni

majetok dlžníka pred jeho zmenšovaním a za tým účelom priamo stanovuje povinnosti

dlžníka, tým zvlášť zákon predpokladá, že ani iné osoby smerom k majetku dlžníka nesmú tak

konať.

Je nesporné, že k právnemu úkonu započítania pohľadávok zo strany žalovaného došlo

v období tesne pred vyhlásením konkurzu za pôsobenia predbežného správcu, ktorý bol

súdom ustanovený dňa 11. marca 2002.

Žalobca zdôrazňuje, že započítací prejav žalovaného osobne prevzali a spracovali

zamestnanci úpadcu bez vedomia predbežného správcu napriek tomu, že v tomto období boli

všetky pracoviská úpadcu zatvorené a zamestnanci mali čerpať dovolenky. Žalovanému

muselo byť známe, že v tomto období už jediným subjektom, oprávneným k nakladaniu

s majetkom úpadcu, bol ustanovený predbežný správca.

Poukazuje tiež na skutočnosť, že v deň doručenia započítacieho prejavu žalovaným

predbežný správca v zozname záväzkov úpadcu v účtovných knihách evidoval nie záväzok

voči žalovanému, ale záväzky voči pôvodným majiteľom vkladov. Ak teda Občiansky

zákonník v § 526 ods. 1 spája právne účinky postúpenia pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi

s povinnosťou oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky, žalobca namieta skutočnosť,

že predbežnému správcovi ako jedine oprávnenému subjektu za úpadcu táto skutočnosť

žalovaným nebola oznámená.

Je nepochybné, že namietané započítanie sa týka majetku úpadcu a v konečnom

dôsledku znamená jeho zmenšenie. a tým ukrátenie pomerného uspokojenia pohľadávok

úpadcových veriteľov. V tejto súvislosti poukazuje na právny záver obsiahnutý v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého započítací prejav voči

spoločnosti B., s.r.o., ktorý bol vykonaný v čase, keď štatutárni zástupcovia boli trestne

stíhaní a pobočky spoločnosti boli uzavreté, nemohol byť spoločnosti účinne doručený

s právnym následkom započítania pohľadávok podľa a nasl. .

Na základe týchto skutočností navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a žalobe vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu – započítacieho prejavu

žalovaného zo dňa 15. mája 2002, ktorým si žalovaný započítal voči spoločnosti B., s.r.o.,

svoju pohľadávku v celkovej výške 2 040 998,40 Sk, ktorú nadobudol

na základe postúpenia pohľadávok veriteľov uvedenej spoločnosti zo zmlúv o tichom

spoločenstve. Na majetok spoločnosti B., s.r.o., Košice bol uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 12/02 zo dňa 3. septembra 2002 vyhlásený konkurz.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má

konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený. Podľa odseku 2 odporovať

možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím

konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, aktívne legitimovaným subjektom na podanie

odporovacej žaloby je správca konkurznej podstaty alebo konkurzný veriteľ, pričom právnym

úkonom, ktorému možno úspešne odporovať za predpokladu splnenia podmienok uvedených

v ustanovení § 15 odsek 2 až 6, je právny úkon dlžníka. Nemožno preto akceptovať názor

žalobcu, podľa ktorého možno uvedeným spôsobom postihovať aj konanie iných osôb,

týkajúce sa majetku dlžníka.

V danom prípade sa žalobca ako správca konkurznej podstaty domáha určenia

neúčinnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného, teda iného subjektu ako dlžníka,

na ktorého právne úkony sa ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, týkajúce sa

odporovateľnosti, nevzťahujú.

Žalobca tiež v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že započítací prejav žalovaného

voči spoločnosti B., s.r.o., vykonaný v čase, kedy už štatutárni zástupcovia boli trestne stíhaní

a pobočky spoločnosti uzavreté, nemohol byť účinne spoločnosti doručený s právnymi

účinkami podľa a nasl. . V tejto súvislosti je potrebné

konštatovať, že odporovateľnosť je možné uplatniť len vtedy, ak je právny úkon platný.

Odporovateľnosť sa týka iba právnych účinkov právneho úkonu, nie však jeho platnosti. Ak

by bol právny úkon neplatný alebo, ak by z iného dôvodu jeho účinky nenastali, nebol by

dôvod, aby mu žalobca odporoval.

Keďže odvolací súd nezistil opodstatnenosť žalobcom namietaného odvolacieho

dôvodu podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny v zmysle potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Keďže žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.