Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/2/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., B., C., proti

žalovanému: M., a.s., B., D., zastúpenému JUDr. K. K., advokátom so sídlom v B., V.,

o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -514 zo dňa 5. septembra 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -514 zo dňa

5. septembra 2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu.

V odôvodnení uviedol, že pôvodne sa žalobca domáhal určenia, že zakladateľská

zmluva akciovej spoločnosti PS M., a.s., uzavretá dňa 23. februára 1998 medzi zakladateľmi

P., a.s., P. F., a.s., P. E., a.s., P. L. M., a.s., P. P., a.s., P. P., a.s., P. V., a.s.,

na základe ktorej spoluzakladateľ P., a.s., previedol svoj hnuteľný a nehnuteľný M. na

spoločnosť PS M., a.s., je voči žalobcovi právne neúčinná.

Súd zistil že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -465 zo dňa

18. júla 2006 došlo k zmene návrhu na začatie konania tak, že vklad hnuteľného

a nehnuteľného M. uvedených spoločností do spoločnosti PS M., a.s., je voči konkurzným

veriteľom úpadcu právne neúčinný. Žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty M.,

ktorý úpadca P., a.s., vložil do spoločnosti PS M., a.s., v zmysle zakladateľskej zmluvy zo dňa

23. februára 1998, a ktorý bol ocenený znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou

organizáciou P., s.r.o., Ž., zapísaný v znaleckom denníku pod č. 247-47/1997zo dňa 16.

decembra 1997 a znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou B., a.s., B.,

zapísaný v znaleckom denníku pod č. 277-4/1998 zo dňa 11. februára 1998, prípadne, ak to

nie je možné, poskytnúť v prospech konkurznej podstaty úpadcu P., a.s., peňažnú náhradu.

S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, súd

prvého stupňa ďalej konštatoval, že pre úspešnosť predmetnej žaloby sa vyžaduje, aby sa

odporovalo právnemu úkonu urobenému v lehote troch rokov pred začatím konkurzu. Jedná

sa o hmotnoprávnu lehotu. Nedodržanie tejto lehoty má za následok zamietnutie žaloby,

pretože lehota zanikla a súd je povinný skúmať túto skutočnosť z úradnej povinnosti.

Z obsahu spisu je nesporné, že trojročná hmotnoprávna lehota bola dodržaná. Zakladateľská

zmluva, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha, bola uzavretá dňa 23. februára 1998

a konkurz na M. úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22. mája 2000.

Žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania.

Pre podanie odporovacej žaloby platí všeobecná trojročná premlčacia lehota a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, v spornom prípade nasledujúci deň

po vyhlásení konkurzu. Žaloba bola podaná dňa 5. júna 2000, zmena žaloby však bola

pripustená dňa 18. júla 2006. Zmena bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty . Súd preto

žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p tak, že úspešnému

žalovanému priznal trovy konania vo výške 10 958 763 Sk v súlade s ustanovením § 13 ods. 1

vyhl. č. , vyhl. č. , ako aj vyhl. č.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď podanie žalobcu zo dňa

4. júla 2006 označené ako upresnenie žalobného petitu, kvalifikoval ako návrh na zmenu

žaloby, uznesením na základe tohto podania zmenu žaloby pripustil a a následne s poukazom

na premlčanie uplatneného nároku podanú žalobu zamietol. Z obsahu súdneho spisu je

zrejmé, že žalobca podanou žalobou napadol prevod M. úpadcu P., a.s., do novozaloženej

spoločnosti PS M., a.s., (po zmene obchodného mena M., a.s.). Týmto prevodom došlo

k odstráneniu podstatnej časti z M. úpadcu do majetku. žalovaného. Žalobca sa domáhal

určenia neúčinnosti tohto prevodu.

Na základe výzvy súdu pod hrozbou zastavenia konania, žalobca podaním zo dňa

4. júla 2006 špecifikoval rozsah prevedeného majetku. a zároveň v súlade s ustanovením § 16

ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní doplnil eventuálny petit o povinnosť peňažnej náhrady.

Z obsahu podania nevyplýva záver, že ide o zmenu žaloby. Súd prvého stupňa nepostupoval

správne, keď toto podanie kvalifikoval ako návrh na zmenu žaloby a následne o ňom rozhodol

uznesením zo dňa 18. júla 2006. Konanie preto trpí vadou, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, čo je odvolacím dôvodom podľa

Podľa jeho názoru je však daný aj dovolací dôvod podľa ,

keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa sa navrhnutými

dôkazmi vôbec nezaoberal a ani neuviedol, prečo navrhnuté dôkazy nepovažoval za potrebné

vykonať a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne aj z dôvodu, že vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda z dôvodu, uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/

Nesprávnosť právneho posúdenia veci vidí žalobca v nesprávnej aplikácii námietky

premlčania na daný skutkový stav. Žalobca napadol sporný prevod majetku. žalobou,

doručenou súdu dňa 5. júna 2000, pričom k prevodu majetku. došlo na základe zakladateľskej

listiny zo dňa 23. februára 1998 a následného prevodu majetku.. Je zrejmé, že trojročná

premlčacia doba nemohla uplynúť. Súd pochybil, keď upresnenie petitu zo dňa 4. júla 2006

považoval za zmenu návrhu a vzhľadom na túto skutočnosť dospel k záveru o premlčaní

uplatneného nároku.

Okrem výroku vo veci samej žalobca podaným odvolaním napadol s poukazom

na ustanovenie aj výrok o náhrade trov konania. Poukázal

na skutočnosť, že žalobou zo dňa 5. júna 2000 sa domáhal určenia neúčinnosti právneho

úkonu. Konanie o neúčinnosť právneho úkonu nie je z hľadiska určenia výšky súdneho

poplatku konaním o zaplatenie, ale konaním, ktorého predmet nie je možné vyjadriť

v peniazoch, preto súd aj pri vyrubení súdneho poplatku postupoval podľa položky 2 písm. b/

Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa však napadnutým rozsudkom zaviazal žalobcu nahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 10 958 763 Sk za osem úkonov právnej služby, pričom

z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval

a čo považoval za základ pri určení tarifnej odmeny. Ak súd vychádzal z ustanovenia § 13

ods. 1 vyhl. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb č.

a č. , ako aj vyhl. č. , tak vec nesprávne právne

posúdil. Keďže hodnotu predmetu konania nie je možné vyčísliť, mal súd pri rozhodovaní

o trovách konania postupovať podľa vyhl. č. a č. ,

ako aj vyhl. č. Namieta tiež rozsah právnych úkonov, za ktoré súd

prvého stupňa odmenu žalovanému priznal.

Napadnutý rozsudok navrhuje zmeniť v zmysle jeho návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V žalobe zo dňa 5. júna 2000 žalobca navrhol, aby súd určil, že zakladateľská zmluva

žalovaného, na základe ktorej spoluzakladateľ P., a.s., P. previedol svoj hnuteľný

a nehnuteľný majetok. na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinná. Z navrhovaného

výroku je zrejmé, že žalobca požaduje určiť neúčinnosť právneho úkonu, ktorým bol vložený

majetok. P, a.s., P. do spoločnosti žalovaného. Na spoločnosť P., a.s., P. bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -150 zo dňa 22. mája 2000 vyhlásený konkurz.

Podaniami zo dňa 19. januára 2004 žalobca s poukazom na ustanovenie § 15 a nasl.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov uviedol,

že navrhovaný výrok dopĺňa o povinnosť žalovaného vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu

P., a.s., P. majetok., ktorý konkretizoval s odvolaním na znalecké posudky tvoriace prílohu

jeho žaloby.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 3. mája 2004 žalobcovi uložil, aby

konkretizoval hnuteľný a nehnuteľný majetok., ktorého vrátenia do konkurznej podstaty

úpadcu sa domáha, s tým, že, ak vady svojho podania neodstráni, súd bude postupovať podľa

Žalobca podaním zo dňa 4. júla 2006 označeným ako upresnenie žaloby navrhol, aby

súd rozhodol tak, že vklad hnuteľného a nehnuteľného majetku. úpadcu P., a.s., uskutočnený

na základe zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti PS M., a.s., uzatvorenej dňa 23.

februára 1998 medzi zakladateľmi P., a.s., P. F., a.s., P. E., a.s., P. L. M., a.s., P. P., a.s., P. P.,

a.s., a P. V., a.s., do spoločnosti PS M., a.s., je voči konkurzným veriteľom úpadcu P., a.s.,

právne neúčinný. Žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty M., ktorý úpadca P., a.s.,

vložil do spoločnosti PS M., a.s., v zmysle Zakladateľskej zmluvy zo dňa 23. februára 1998,

a ktorý bol ocenený znaleckými posudkami vypracovanými znaleckou organizáciou P., s.r.o.,

Ž. a B., a.s., B., a ak to nie je možné, je žalovaný povinný poskytnúť v prospech konkurznej

podstaty úpadcu P., a.s., peňažnú náhradu.

Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. júla 2006 rozhodol tak, že pripustil

zmenu žaloby v uvedenom zmysle, čo odôvodnil jej upresnením v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podľa , návrh na začatie konania má okrem všeobecných náležitosti

obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov ktorých sa

navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha,

nemožno vykladať tak, že žalobca je povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý súd

prevezme do výroku rozsudku. Žalobca svoju povinnosť splní tým, že v návrhu určite

a zrozumiteľne označí spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť

rozhodnutím súdu žalovanému uložená, pričom je podstatné, že z podanej žaloby vyplýva

žalobcova požiadavka, čoho a na akom skutkovom základe sa domáha.

V danom prípade zo žalobcovho návrhu zo dňa 5. júna 2000 jednoznačne vyplýva,

že sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je prevod hnuteľného

a nehnuteľného majetku. spoločnosti P., a.s., P. do spoločnosti žalovaného. Úpravami

navrhovaného petitu žalobca konkretizoval svoj návrh vo vzťahu k ustanoveniu § 16 ods. 4

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje

právne dôsledky určenia neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa preto nemal dôvod

rozhodnúť o jeho podaní zo dňa 4. júla 2006 ako o zmene žaloby v zmysle

V konaní pred súdom prvého stupňa preto došlo k vade, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho je daná existencia žalobcom namietaného

odvolacieho dôvodu podľa

Žalobca namieta tiež nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide

o trovy konania, a to ohľadom určenia základu pre výpočet tarifnej odmeny právneho

zástupcu žalovaného, ktorému bola priznaná odmena podľa ustanovení príslušných predpisov

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spôsobom, ktorým

sa postupuje v prípade, ak predmetom konania je oceniteľné plnenie. Keďže konanie

o neúčinnosť právneho úkonu je aj z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku konaním,

ktorého predmet nie je možné vyjadriť v peniazoch, je potrebné vychádzať aj pri určení

tarifnej odmeny právneho zástupcu z rovnakého princípu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. februára 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.