Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dba/376435.d045a6.pdf
PDF · 104.56 KB
No categories available
1Cdo/26/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 26/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. bytom S., 2/ M.,
bytom S., v dovolacom konaní zastúpených ustanoveným právnym zástupcom JUDr. P., H.,
proti žalovaným 1/ Mestu S., 2/ A., bytom S., právne zastúpeným JUDr. M., advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v S., 3/ Š., bytom P., 4/ M., bytom P., 5/ J., bytom S., 6/ Z.,
bytom S., 7/ J., bytom S., 8/ J., bytom S., 9/ F., bytom S., 10/ K., bytom Z., 11/ E., bytom B.,
12/ J., bytom O., Česká republika, 13/ MUDr. Ľ. bytom S., 14/ M., bytom S., 15/ M., bytom
S., 16/ J., bytom S., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho
práva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6 C 256/2004, o dovolaní žalobcov
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 20. mája 2009 sp. zn. 4 Co 72/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné uznesením zo 6. marca 2009 č. k. 6 C 256/2004-224 zamietol
návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal súd zakázať akokoľvek
nakladať s parcelami a vykonávať akékoľvek stavebné práce úpravy a zdržať sa akýchkoľvek
zásahov so nehnuteľností a nariadiť stavebnému úradu zastavenie akýchkoľvek stavebných
konaní, týkajúcich sa sporných parciel. Vychádzal zo záveru, že žalobcovia nepreukázali súdu
ohrozenie svojho práva, nakoľko žalobcovia nie sú vedení ako vlastníci ani ako spoluvlastníci
tých parciel ktoré sú predmetom sporu a teda ich právo ohrozené byť nemôže.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov uznesením z 20. mája 2009 sp. zn. 4 Co
72/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého
stupňa správne posúdil nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Mal za to, že súd prvého stupňa správne uviedol, že žalobcovia nepreukázali nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov. Naviac táto nevyhnutnosť nevyplýva ani z obsahu spisu.
Odvolaciu námietku žalobcov týkajúcu sa neskúmania dôvodnosti návrhu na určenie
vlastníckeho práva, ako aj nevykonanie dokazovania vypočutím svedkov, odvolací súd
považoval za právne irelevantnú v štádiu konania a rozhodovania o predbežnom opatrení.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a konanie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia vrátil na nové konanie. Namietali, že postupom súdov im bola odňatá
možnosť konať, lebo sa nevykonali všetky dôkazy. Poukázali predovšetkým na to, že súdy sa
nezoberali neoprávneným vyvlastnením ich celého majetku, ktorý sa v súčasnosti rozpredáva.
Žalovaný 1/ k dovolaniu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol pri
podanom odvolaní žalobcov.
Žalovaný 2/ uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne
v plnej miere sa stotožňuje s právnym posúdením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie žalobcov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na povahu rozhodnutia
odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ním bolo
potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky ( § 239 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov l a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o
znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo
veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, prípustnosť dovolania žalobcov z ustanovenia § 239
O.s.p. preto nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu zmätočného rozhodnutia (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa komplexne otázkou, či konanie nie je postihnuté
vadou vymenovanou v ust. § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237
O.s.p. nie je viazaná na tvrdenie dovolateľov , že k vade došlo, ale na výskyt vady uvedenej v
tomto ustanovení. Existenciu vád v zmysle § 237 písm. a/ - e/ a g/ O,s.p. dovolací súd
nezistil.
Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, že postupom odvolacieho
súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/
O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je
postupom, ktorým by mu súd odnímal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým
záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti
rozhodnutia. Pokiaľ dovolatelia namietajú aj nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd
uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť ani z
ust. § 237 a ani z ust. § 239 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobcov podľa § 243 b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Najvyšší súd
Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že dovolaním
napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo,
berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení (§ 145 O.s.p.). Vo veci bude ďalej
konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov
dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta