Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/243/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. Z. S., a.s., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. V., advokátkou v B., proti žalovanému Slovenskej

republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Štefanovičova 5, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 10. februára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

1 070,92 € k rukám JUDr. Ľ. V., advokátky v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. novembra 2006, č.k. -141

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal v zmysle voči žalovanému

náhrady škody v sume 9 672 477,75,-- Sk s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená

nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov - Colného

úradu Bratislava a Colného riaditeľstva SR. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Dospel k záveru, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v uvedenom spore, keďže sa

nejedná o škodu podľa . Navyše v konaní nebolo medzi

účastníkmi sporné, že žalobcom uhradený colný dlh bol príslušným colným orgánom

žalobcovi dňa 30. apríla 2004 vrátený. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 10. februára 2009, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa pri posúdení

uplatneného nároku na náhradu škody vec nesprávne právne posúdil, keď napriek

v potrebnom rozsahu vykonanému dokazovaniu dospel k záveru, že nebola v ňom preukázaná

škoda, resp. jej vznik, za ktorú by zodpovedal štát, a to vo forme skutočnej, resp. reálnej

škody vyčísliteľnej v peniazoch a že by sa nejednalo ani o ušlý zisk. Z vykonaného

dokazovania nepochybne vyplýva, že len v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia

orgánu štátu, ktoré bolo pre nezákonnosť súdmi zrušené, žalobca nemohol po dobu takmer

ôsmych rokov disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 5 359 662,-- Sk, ktoré po túto

dobu bez právneho dôvodu teda protiprávne zadržiaval štát. Neobstojí preto záver súdu

prvého stupňa o tom, že by tu nedošlo ku škode vo forme ušlého zisku, resp. záver, že by

žalobca aj bez existencie nezákonného rozhodnutia orgánov štátu nedosiahol rozmnoženie

svojich majetkových hodnôt (v tomto prípade uvedených finančných prostriedkov).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v zmysle

zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , a ,

tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú

vadu označil skutočnosť, že odvolací súd rozhodol na „neverejnom zasadnutí“ napriek tomu,

že pôvodne odročil pojednávanie za účelom oboznámenia sa s listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom na pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2008. Z tohto dôvodu

nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam a dôkazom, na ktoré odvolací súd prihliadol

a ktoré vzal do úvahy v napadnutom rozhodnutí. Inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci videl v tom, že odvolací súd tým, že priamo v uznesení konštatoval,

že škoda vznikla a vysvetlil prečo, presiahol nielen žalobu účastníka, ale prekročil aj rozsah

odvolania, nakoľko tieto nové skutočnosti neboli uvádzané ani v odvolaní a boli žalobcom

predložené po lehote na podanie odvolania. Namietal tiež, že odvolací súd sa nevysporiadal

s podaním žalobcu zo dňa 1. februára 2009, avšak v rozsudku sa naň odvoláva, nie je však

jasné, či uvedeným podaním došlo k zmene žaloby, alebo k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

Mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, či už vo forme skutočnej škody, resp. ušlého

zisku, a to ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v konaní pred odvolacím súdom.

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného podľa ustanovenia

zamietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania a v konaní nedošlo k vadám, pre ktoré by

bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zároveň navrhol zaviazať žalovaného k náhrade

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.

a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený

rozsudok súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti žalovaného pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že odvolací súd rozhodol na „neverejnom zasadnutí“ napriek tomu, že pôvodne odročil

pojednávanie za účelom oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom

na pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2008.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň

28. októbra 2008. Predmetné pojednávanie odvolací súd odročil na deň 10. februára 2009

za účelom oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými na pojednávaní právnou

zástupkyňou žalobcu. Následne dňa 10. februára 2009 vec prejednal v zmysle § 214 ods. 2

V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či týmto postupom odvolacieho súdu

nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

V čase, keď odvolací súd nariaďoval pojednávanie (dňa 23. apríla 2008), bol účinný

v znení do nadobudnutia účinnosti Podľa

v tomto znení platilo, že na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie. V ustanoveniach , v uvedenom znení

boli taxatívne vymedzené dôvody, kedy pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý novelizoval

, a to aj znenie ustanovenie .

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti

odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15. októbra 2008 aj

na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“, Krajský súd v Bratislave postupoval

správne, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie v znení

po 15. októbri 2008.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav (hoci vec nesprávne právne posúdil) a teda nepovažoval za potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol

na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych

súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy

môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej dňa 10. februára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup

odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom

v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by

sa žalovanému znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov

v zmysle

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

uvádza, že inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne

relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle § 241 ods. 2 písm.

b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia

o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce

relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,

sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté

procesnou vadou v zmysle (dovolací súd napadnuté rozhodnutie

z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania

v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaného odmietol podľa O.s.p v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na právnu

úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene

advokátky za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytla žalobcovi vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu z 25. augusta 2009 ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 063,97 eur, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (6,95 eur) predstavuje spolu 1 070,92 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská