Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)6d8/376181.b235e8.pdf
PDF · 121.23 KB
No categories available
5Cdo/310/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 310/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. K. JUDr. M. B.,
s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X., proti odporkyni Š. N., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. L.
P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Ž., o zaplatenie 1 148,44 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 Ro 22/2009, o dovolaní
odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. mája 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-22 a
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn. 8 Co 236/2009, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
z 20. mája 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-22 z a s t a v u j e.
Dovolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn.
8 Co 236/2009 o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 20. mája 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-22 odmietol odpor
podaný odporkyňou osobne na súde dňa 23. apríla 2009 proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Žilina zo dňa 25. marca 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-14 ako odpor podaný oneskorene.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne uznesením z 31. júla 2009, sp. zn.
8 Co 236/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala odoslanie odporu dňa
22. apríla 2009 faxovým podaním. Predovšetkým v čase jeho odoslania nebola zastúpená
advokátom JUDr. L. P.. Plnomocenstvo na zastupovanie a teda aj na podanie odporu bolo
odporkyňou dané menovanému až dňa 1. júna 2009. Okrem toho protokol odoslaných
faxových podaní podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve „toto konkrétne sporné“
podanie bolo z faxu advokáta JUDr. L. P. poslané na Okresný súd Žilina. „Sporné“ podanie
má 5 strán, kým tvrdený údaj z faxových podaní oboch strán svedčí o podaní v počte 2 strán.
Aj z porovnania iných posielaných podaní vyplýva, že čas prenosu faxu nezodpovedá prenosu
5 strán; takýto prenos by bol časovo dlhší. Podstatný rozdiel pokiaľ ide o čas faxu
odosielaného (15.48 hod.) a čas faxu prijatého (16.41 hod.) mohol podľa odvolacieho súdu
spočívať v zlom manuálnom nastavení jednej alebo druhej strany, avšak táto skutočnosť
vzhľadom na vyššie uvedené nebola pri posudzovaní rozhodujúca.
Proti týmto uzneseniam prvostupňového a odvolacieho súdu podala dovolanie
odporkyňa, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ a § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že prvostupňový ako aj
odvolací súd skutkovo aj právne pochybili a nesprávnym právnym posúdením veci jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav
veci.
Navrhovateľ považoval rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne
a právne správne a navrhol dovolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať o mimoriadnom opravnom prostriedku
odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. mája 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-22,
ktoré v dovolaní výslovne tiež napáda. Dospel k záveru, že konanie o jej dovolaní treba v tejto
časti zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje
o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa
(§ 10 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom
dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,
ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/
až g/ O.s.p. [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu
prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b
ods. 3 O.s.p.)].
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu
na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
Z týchto dôvodov o dovolaní odporkyne v časti týkajúcej sa rozhodnutia
prvostupňového súdu rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o dovolanie odporkyne smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 31. júla 2009, sp. zn. 8 Co 236/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Z obsahu dovolania odporkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, že odvolací súd nesprávne právne posúdil odoslanie odporu
dňa 22. apríla 2009 faxovým podaním.
Podľa § 172 ods. 1, veta druhá O.s.p. v platobnom rozkaze súd uloží odporcovi, aby
do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Podľa § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
oneskorene.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Žilina
z 25. marca 2009, č.k. 13 Ro 22/2009-14 bol doručený navrhovateľovi 6. apríla 2009
a odporkyni 7. apríla 2009 (č.l. 15 spisu). Pätnásťdňová lehota zákonom vymedzená
na podanie odporu (§ 172 ods. 1 O.s.p.) začala v danom prípade plynúť 8. apríla 2009
a uplynula v stredu 22. apríla 2009, ktorý deň bol riadnym pracovným dňom. Odporkyňa
podala odpor proti platobnému rozkazu osobne na súde dňa 23. apríla 2009. Odporkyňou
tvrdená skutočnosť, že odpor odoslala dňa 22. apríla 2009 faxovým podaním však zo spisu
nevyplýva. Sporné faxové podanie odporkyne nie je v spise obsiahnuté a samotná fotokópia
protokolu odoslaných faxových podaní z faxu JUDr. L. P., predložená odporkyňou, odoslanie
predmetného faxového podania, ktorého obsahom mal byť odpor proti platobnému rozkazu,
nepreukazuje. Z protokolu faxových podaní JUDr. L. P. tak i Okresného súdu Žilina je
zrejmé, že dňa 22. apríla 2009 bolo z faxu JUDr. L. P. na fax Okresného súdu Žilina odoslané
podanie v rozsahu 2 strán, pričom odpor podaný odporkyňou osobne na súde dňa 23. apríla
2009 obsahuje 5 strán a teda nemôže ísť o to isté (obsahovo totožné) podanie. Skutočnosť, že
predmetné faxové podanie bolo odosielané z faxu JUDr. L. P., hoci odporkyňu v tom čase v
konaní nezastupoval, je v tomto prípade právne irelevantná, nakoľko sa nepreukázal obsah
odoslaného faxového podania, ktorý by mal pre ďalší postup vo veci rozhodujúci význam.
Dovolací súd preto dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala odoslanie odporu dňa
22. apríla 2009 faxovým podaním a odpor proti platobnému rozkazu podala až po uplynutí
lehoty na jeho podanie. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď tento odpor ako
oneskorene podaný odmietol (§ 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p.). Rovnako správne postupoval
odvolací súd, keď uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Keďže súdy
postupovali v súlade so zákonom, nie je opodstatnené tvrdenie odporkyne, že ich postupom
jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že odvolací súd sa nezaoberal jej žiadosťou
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
dovolací súd má za to, že v danej veci odvolací súd nepochybil, keď sa uvedenou žiadosťou
nezaoberal. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že odporkyňa tvrdila, že odpor
podala včas a že takáto žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v tomto štádiu konania už
nemohla byť podaná. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1, veta druhá O.s.p. totiž návrh
na odpustenie zmeškania lehoty treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba
s ním spojiť i zmeškaný úkon. Pokiaľ odporkyňa chcela požiadať o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odporu, mala túto žiadosť podať spolu s odporom proti platobnému rozkazu
a nie až v odvolacom konaní, kedy už takáto žiadosť nemôže byť účinne podaná a preto o nej
odvolací súd ani nemohol rozhodnúť. Odvolací súd teda týmto procesne správnym postupom
neodňal odporkyni žiadne procesné právo a tak jej neodňal ani možnosť pred súdom konať
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská