Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/310/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. K. JUDr. M. B.,

s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X., proti odporkyni Š. N., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. L.

P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Ž., o zaplatenie 1 148,44 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní

odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. mája 2009, č.k. -22 a

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina

z 20. mája 2009, č.k. -22 z a s t a v u j e.

Dovolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn.

o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 20. mája 2009, č.k. -22 odmietol odpor

podaný odporkyňou osobne na súde dňa 23. apríla 2009 proti platobnému rozkazu Okresného

súdu Žilina zo dňa 25. marca 2009, č.k. -14 ako odpor podaný oneskorene.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne uznesením z 31. júla 2009, sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala odoslanie odporu dňa

22. apríla 2009 faxovým podaním. Predovšetkým v čase jeho odoslania nebola zastúpená

advokátom JUDr. L. P.. Plnomocenstvo na zastupovanie a teda aj na podanie odporu bolo

odporkyňou dané menovanému až dňa 1. júna 2009. Okrem toho protokol odoslaných

faxových podaní podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve „toto konkrétne sporné“

podanie bolo z faxu advokáta JUDr. L. P. poslané na Okresný súd Žilina. „Sporné“ podanie

má 5 strán, kým tvrdený údaj z faxových podaní oboch strán svedčí o podaní v počte 2 strán.

Aj z porovnania iných posielaných podaní vyplýva, že čas prenosu faxu nezodpovedá prenosu

5 strán; takýto prenos by bol časovo dlhší. Podstatný rozdiel pokiaľ ide o čas faxu

odosielaného (15.48 hod.) a čas faxu prijatého (16.41 hod.) mohol podľa odvolacieho súdu

spočívať v zlom manuálnom nastavení jednej alebo druhej strany, avšak táto skutočnosť

vzhľadom na vyššie uvedené nebola pri posudzovaní rozhodujúca.

Proti týmto uzneseniam prvostupňového a odvolacieho súdu podala dovolanie

odporkyňa, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením a Namietala, že prvostupňový ako aj

odvolací súd skutkovo aj právne pochybili a nesprávnym právnym posúdením veci jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav

veci.

Navrhovateľ považoval rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne

a právne správne a navrhol dovolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať o mimoriadnom opravnom prostriedku

odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. mája 2009, č.k. -22,

ktoré v dovolaní výslovne tiež napáda. Dospel k záveru, že konanie o jej dovolaní treba v tejto

časti zastaviť podľa v spojení s

Podľa ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa

( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom

dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,

ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/

až g/ [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu

prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b

ods. 3 )].

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu

na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104

ods. 1 v spojení s ).

Z týchto dôvodov o dovolaní odporkyne v časti týkajúcej sa rozhodnutia

prvostupňového súdu rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

Pokiaľ ide o dovolanie odporkyne smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 31. júla 2009, sp. zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (

), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.

a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania odporkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ vyvodzuje z toho, že odvolací súd nesprávne právne posúdil odoslanie odporu

dňa 22. apríla 2009 faxovým podaním.

Podľa , veta druhá v platobnom rozkaze súd uloží odporcovi, aby

do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku

a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.

Podľa súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

oneskorene.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Žilina

z 25. marca 2009, č.k. -14 bol doručený navrhovateľovi 6. apríla 2009

a odporkyni 7. apríla 2009 (č.l. 15 spisu). Pätnásťdňová lehota zákonom vymedzená

na podanie odporu ( ) začala v danom prípade plynúť 8. apríla 2009

a uplynula v stredu 22. apríla 2009, ktorý deň bol riadnym pracovným dňom. Odporkyňa

podala odpor proti platobnému rozkazu osobne na súde dňa 23. apríla 2009. Odporkyňou

tvrdená skutočnosť, že odpor odoslala dňa 22. apríla 2009 faxovým podaním však zo spisu

nevyplýva. Sporné faxové podanie odporkyne nie je v spise obsiahnuté a samotná fotokópia

protokolu odoslaných faxových podaní z faxu JUDr. L. P., predložená odporkyňou, odoslanie

predmetného faxového podania, ktorého obsahom mal byť odpor proti platobnému rozkazu,

nepreukazuje. Z protokolu faxových podaní JUDr. L. P. tak i Okresného súdu Žilina je

zrejmé, že dňa 22. apríla 2009 bolo z faxu JUDr. L. P. na fax Okresného súdu Žilina odoslané

podanie v rozsahu 2 strán, pričom odpor podaný odporkyňou osobne na súde dňa 23. apríla

2009 obsahuje 5 strán a teda nemôže ísť o to isté (obsahovo totožné) podanie. Skutočnosť, že

predmetné faxové podanie bolo odosielané z faxu JUDr. L. P., hoci odporkyňu v tom čase v

konaní nezastupoval, je v tomto prípade právne irelevantná, nakoľko sa nepreukázal obsah

odoslaného faxového podania, ktorý by mal pre ďalší postup vo veci rozhodujúci význam.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala odoslanie odporu dňa

22. apríla 2009 faxovým podaním a odpor proti platobnému rozkazu podala až po uplynutí

lehoty na jeho podanie. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď tento odpor ako

oneskorene podaný odmietol ( ). Rovnako správne postupoval

odvolací súd, keď uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Keďže súdy

postupovali v súlade so zákonom, nie je opodstatnené tvrdenie odporkyne, že ich postupom

jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že odvolací súd sa nezaoberal jej žiadosťou

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

dovolací súd má za to, že v danej veci odvolací súd nepochybil, keď sa uvedenou žiadosťou

nezaoberal. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že odporkyňa tvrdila, že odpor

podala včas a že takáto žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v tomto štádiu konania už

nemohla byť podaná. Podľa ustanovenia , veta druhá totiž návrh

na odpustenie zmeškania lehoty treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba

s ním spojiť i zmeškaný úkon. Pokiaľ odporkyňa chcela požiadať o odpustenie zmeškania

lehoty na podanie odporu, mala túto žiadosť podať spolu s odporom proti platobnému rozkazu

a nie až v odvolacom konaní, kedy už takáto žiadosť nemôže byť účinne podaná a preto o nej

odvolací súd ani nemohol rozhodnúť. Odvolací súd teda týmto procesne správnym postupom

neodňal odporkyni žiadne procesné právo a tak jej neodňal ani možnosť pred súdom konať

( ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporkyne ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská