Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-21-2021.pdf
PDF · 125.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky S., proti odporcovi W. o určenie príspevku pre rozvedenú manželku, takto
rozhodol:
I. Bývalý manžel navrhovateľky W., je povinný prispievať navrhovateľke S., príspevkom na výživu rozvedenej manželky sumou 20 eur mesačne, počnúc 19. 04. 2021, ktorý je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci navrhovateľke.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Dlžný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 19. 04. 2021 do 20. 01. 2022 v sume 192,67 eur povoľuje bývalému manželovi navrhovateľky splatiť pravidelnými splátkami po 15 eur mesačne, splatných navrhovateľke spolu s príspevkom na výživu rozvedeného manžela, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako bývalá manželka odporcu podala 19. 04. 2021 na Okresný súd Poprad návrh, ktorým žiadala, aby súd uložil jej bývalému manželovi povinnosť prispievať jej na výživu príspevkom s bližším neuvedením rozhodných skutočností. Predmetný návrh bol v súlade s § 154 CMP v spojení s § 6 ods. 1 CMP postúpený tunajšiemu súdu 25. 06. 2021. Nakoľko predmetné podanie bolo nejasné a nezrozumiteľné, súd navrhovateľku 26. 07. 2021 predvolal na tunajší súd na informatívny výsluch za účelom doplnenia a špecifikovania podaného návrhu, kde uviedla, že žiada od bývalého manžela sumu 150 eur mesačne ako príspevok na výživu rozvedeného manžela.
2. Na výsluchu konanom 26. 07. 2021 navrhovateľka uviedla, že sama počas manželstva nepracovala, krátko na živnosť ako účtovník, audítor a potom v spoločnosti Karpatia ako recepčná, ale v skúšobnej dobe z práce odišla. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok sa ako uchádzačka o zamestnanie zaevidovala až po rozvode manželstva v júni 2020, dovtedy bola dobrovoľne nezamestnaná a aktívne si prácu nehľadala. Poberá len prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Poukázala na to, že počas trvania manželstva zabezpečovala kompletnú starostlivosť o domácnosť, o maloletého syna a že si príspevok na výživu od manžela zaslúži, nakoľko sa o neho starala a bola dobrou manželkou a že jej prudko poklesol príspevok do domácnosti a preto od manžela žiada príspevok na výživu rozvedeného manžela. Navrhovateľka býva spolu so synom v dvojgeneračnom rodinnom dome, nepodieľa sa na znášaní nákladov spojených s údržbou domácnosti, všetky výdavky hradí jej matka. Navrhovateľka spolu so synom W. sa však chce odsťahovať a nájsť si samostatné bývanie. Manžel jej mesačne riadne a včas prispieva na výživu syna W. sumou 200 eur. Z tohto výživného na syna matka
uhrádza aj všetky svoje osobné výdavky. Uvádza, že iné príjem ako výživné zo strany otca na maloletého syna, nemá. Svoje výdavky nevedela špecifikovať, nevedela uviesť, aké má mesačné výdavky, avšak uviedla, že všetky náklady na domácnosť hradí jej matka, u ktorej momentálne žije. Čo sa týka jej zdravotného stavu, momentálne nechodí k svojmu lekárovi na preventívne prehliadky, nakoľko sa nemá ako k nemu dostať. V minulosti absolvovala operáciu mozgu, rok 2013 a diagnostikovali jej SACH- sudrachinálne krvácanie a mala by chodiť na kontroly k neurológovi. Lekárske správy navrhovateľka nedoložila, nakoľko sa nemá ako dostať k svojmu lekárovi a plánuje sa objednať na vyšetrenie po tom, čo sa situácia ukľudní. Nemá výdavky ani na špeciálne lieky, užíva len magnézium za cca. 30 eur mesačne a dvakrát jej pomohla nadačná spoločnosť cca. po 200 eur a 300 eur. Zo sumy 200 eur, ktoré dostáva titulom výživného na syna Michala, vie u matky so synom samostatne vyžiť približne 10 dní. Navrhovateľka má ukončené stredoškolské vzdelanie, Strednú poľnohospodársku školu N.-B. s maturitou, odbor zootechnik, avšak v tomto obore nikdy nepracovala. Taktiež je pre ňu ťažké uplatniť sa na trhu práce. Má záujem nájsť si prácu v oblasti cestovného ruchu alebo ísť tento smer študovať, avšak aktívne momentálne prácu nehľadá, nakoľko si nevie vytvoriť a poslať životopis, nemá prístup k internetu a hocijakú prácu nechce. Má záujem byť do budúca prínosná pre nejakú firmu a podobne. Vie si predstaviť pôsobiť ako recepčná alebo v gastropriemysle, hocijakú prácu však nechce.
3. Otec s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že bývalá manželka už takýchto návrhov na súd podala viacero. Bývalej manželke sa nechce jednoducho pracovať a takýmto si rieši svoju finančnú situáciu. Má súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi, ktorú si plní riadne a včas. Zároveň mal vedomosť o tom, že navrhovateľka používa peniaze, ktoré jej platí na výživné na syna na uhrádzanie jej dlhu na zdravotnej poisťovni a že sa synovi nedostávajú finančné prostriedky, ktoré sú určené na jeho výživu. Rovnako mal zato, že navrhovateľka sa môže zamestnať, nakoľko jej v tom nič nebráni. So synom sa riadne stýka a dokonca po neho chodí každé ráno, aby ho odviezol do školy, plus mu balí desiatu a dáva vreckové, hradí cestovné do školy a späť a preto mu na živobytie jeho ako osoby ostáva len veľmi málo.
4. Navrhovateľka tunajšiemu súdu adresovala viacero rôznych podaní, a to „Anulácia rozvodu (odvolanie), podanie žiadosti o rozvod, žiadosť o manželské výživné (MV po rozvode)“, ktorým žiadala, aby tunajší súd manželovu žiadosť o rozvod anuloval a aby súd konanie o rozvod evidoval pod spisovou značkou 3P/60/2019. Ďalšími podaniami, avšak adresovaných Okresnému súd Poprad, zo 14. 03. 2021 ako „Odozva (Rozvod, návrh na okamžité opatrenie či riešenie)“ žiadala, aby súd jej situáciu riešil. V písomných podaniach adresovaných tunajšiemu súdu ako „Podanie žiadosti o rozvod“ a „Podanie žiadosti o manželské výživné, Podanie žiadosti o výživné po rozvode“, z 25. 07. 2021, žiadala, aby jej súd priznal požadované čiastky vo výške z 200 eur na 350 eur.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obaja účastníci.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom bývalého manžela a oboznámením sa listinnými dôkazmi, najmä návrhom, lustráciami účastníkov v REGOB, v registri SP, uznesením Okresného súdu Poprad zo 07. 08. 2020 č. k. 14Pc/29/2020 - 6 a zo 07. 08. 2020 č. k. 10Pc/29/2020
- 5, zápisnicou o informatívnom výsluchu z 26. 07. 2021, výpisom z osobného účtu navrhovateľky za február 2021, predžalobnou výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo 14. 07. 2021, oznámením o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 11. 06. 2020, podaním navrhovateľky doručeným súdu 29. 07. 2021, žiadosťou navrhovateľky o manželské výživné z 25. 07. 2021, rozhodnutím ÚPSVaR Kežmarok o určení mesta M. Z. ako osobitného príjemcu prídavku na mal. W. Z. z 28. 06. 2021, rozsudkom Okresného súdu Poprad z 04. 06. 2020 č. k. 14P/137/2019 - 83 o rozvode manželstva, právoplatným 01. 07. 2020, výpisom z osobného účtu navrhovateľky za obdobie jún - december 2020, správou ÚPSVaR Kežmarok z 08. 10. 2021, odpoveďou navrhovateľky na výzvu súdu doručená súdu 18. 10. 2021, odozvou navrhovateľky na rozhodnutie doručená súdu 18. 10. 2021, podacím lístkom navrhovateľky, vyjadrením bývalého manžela doručené súdu 02. 11. 2021, pracovnou zmluvou bývalého manžela, zmluvou o podnájme bývalého manžela, a zistil nasledovné.
7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že príspevok si zaslúži. Jej súčasná životná situácia je zlá a zložitá. Po rozvode manželstva ostala bez akéhokoľvek príjmu, nakoľko jej bývalý manžel bol jediným živiteľom rodiny a jeho príjem bol jediným zdrojom finančných prostriedkov na uspokojovanie potrieb celej rodiny. Počas trvania manželstva bola dobrovoľne nezamestnaná. V súčasnej dobe je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pozerá si pracovné príležitosti, chcela by sa zamestnať
na pozícii recepčná alebo čašníčka. Životopisy neposiela, pretože nemá ako, nemá prístup na internet. Poukazuje nato, že so synom sa ocitla v ohrozujúcej situácii a jej jediným mesačným príjmom je výživné na syna vo výške 200 eur a rodinné prídavky. Býva u svojej matky, ktorá jej hradí všetky náklady. Syn isté obdobie nechodil do školy, pretože nemala peniaze. V súčasnej dobe sa otec o syna viac zaujíma, prispieva mu na stravu a vozí syna do školy. Kupuje mu darčeky. Z výživného na syna hradí všetky potreby pre ňu i syna. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Trvala na príspevku vo výške 150 eur, nakoľko nemá žiaden príjem, preto neposiela žiadne životopisy, nemá teda ani na cestovné. Od bývalého manžela žiadala, aby jej manžel týmto príspevkom pomohol, je zdravý chlap a môže zarábať.
8. Bývalý manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Jemu samotnému poklesol príjem, nakoľko zmenil prácu, pracuje ako vodič, ale len na území SR. Primárnym dôvodom zmeny zamestnania bolo podanie návrhu na zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti, no keďže v tom čase pracoval a zdržiaval sa v zahraničí, súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Od júna 2021 má nižší príjem v sume 700 eur. Z toho platí výživné na syna 200 eur mesačne, nájom v G. N. v sume 350 eur, cestovné 50 eur, telefón 30 eur. Väčšinou sa stravuje v práci, inak na stravu minie do 100 eur mesačne. Lieky neužíva žiadne. V súčasnej dobe má na syna vyššie výdavky, pretože ho vozieva do školy, pripravuje mu desiatu a platí telefón. Synovi prispieva i dobrovoľne, ak syn na niečo potrebuje, alebo na Vianoce, narodeniny mu dá peniaze, darček. Rodinné prídavky navrhovateľka nepoberá, boli jej odňaté, pretože dieťa nechodilo do školy a malo veľa vymeškaných hodín. Mal vedomosť, že navrhovateľke bola ponúknutá práca z úradu práce, no navrhovateľka ju odmietla. Ďalej uviedol, že navrhovateľka mala vždy problém zamestnať sa, žiadna práca jej nevyhovovala. On sám jej ešte počas manželstva našiel prácu v blízkosti ich bydliska, no nevydržala tam, navrhovateľka má problém s komunikáciou s ľuďmi. On vždy chcel, aby navrhovateľka pracovala, nikdy jej v práci nebránil. Práve z dôvodu, že navrhovateľka nepracovala, im vznikali dlhy, pretože jeho príjem nepostačoval na úhradu všetkých výdavkov. Úvery bral on, pretože mal príjem a peniaze slúžili jednak na jeho podnikanie, ale tiež na bežné výdavky v domácnosti. Ešte aj po rozvode manželstva platil nájom v Poprade, kde žila navrhovateľka so synom, pričom dohoda bola, že si nájde prácu a nájom sa prepíše na ňu. On tak neurobila, preto prestal platiť nájom. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka si prácu nehľadá, daný stav jej vyhovuje a zároveň na výživu syna prispieva nad rámec súdom určeného výživného.
9. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 14P/137/2019 - 83 zo 04. 06. 2020, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 01. 07. 2020. Týmto rozsudkom bol do osobnej starostlivosti matky zverený syn W. a jej bývalý manžel ako otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumu 200 eur mesačne, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Proti tomuto rozsudku sa matka maloletého dieťaťa odvolala a to v časti určenia výživného v sume 200 eur, nakoľko požadovala určiť výživné na sumu až 400 eur, resp. potom 350 eur. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením sp. zn. 21CoP/110/2020 - 126, z 25. 02. 2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad v časti určenia výživného na sumu 200 eur mesačne.
10. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku z 11. 06. 2020 vyplýva, že navrhovateľka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená od 01. 06. 2020 doteraz, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá iba prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur, avšak jeho poberateľom na základe rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 28. 06. 2021 je od 01. 06. 2021 osobitný príjemca, a to mesto Spišská Belá, nie matka maloletého W. Z., nakoľko maloletý zanedbával školskú dochádzku, mal vymeškaných len za mesiac máj 2021 35 neospravedlnených vyučovacích hodín.
11. Výzvou tunajšieho súdu zo 06. 10. 2021 bola navrhovateľka vyzvaná, aby súdu v lehote do 10 dní od doručenia predložila lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave a oznámila meno ošetrujúceho lekára. Navrhovateľka vo svojej odpovedi z 13. 10. 2021 súdu oznámila, že tejto žiadosti súdu z poľutovaniahodných a opodstatnených dôvodov nemôže vyhovieť.
12. Súd eviduje aj písomné podania navrhovateľky z 20. 01. 2022 označené ako „Predloženie odvolania na základe pojednávania zo dňa 20. 01. 2022“, v ktorom navrhovateľka žiada, aby súd po pojednávaní konanom dňa 18. 01. 2022 jej návrh na vyplatenie manželského výživného ako aj výživného po rozvode predĺžil na dobu po troch rokov v sume 12 600 eur.
13. Lustráciou účastníkov konania v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľka S. Z., nar. XX. XX. XXXX, nepoberá dávky plynúce z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, poberá len dávku - príspevok vo výške 25,50 eur ako prídavok na dieťa.
14. Lustráciou účastníkov konania v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca W. je zamestnaný v spoločnosti N., s.r.o., od 01. 03. 2020 až doposiaľ, so sídlom Poprad, K. XX, a že jeho mesačný vymeriavací základ za obdobie od 03/2020 do 06/2021 bol 696 eur a za mesiac 07/2021 796,10 eur. Súčasťou spisu je aj pracovná zmluva odporcu vo vyššie uvedenej spoločnosti,
15. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 14P/137/2019 - 83 zo 04. 06. 2020, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 01. 07. 2020. Týmto rozsudkom bol do osobnej starostlivosti matky zverený syn W. Z., nar. XX. XX. XXXX, a jej bývalý manžel ako otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumu 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. a dané rozhodnutie súdu bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove.
17. Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľka je už dlhodobo a dobrovoľne nezamestnaná, nakoľko sa starala o domácnosť a syna a aktívne si prácu začala hľadať až po rozvode manželstva, vedená je v evidencii uchádzačov o zamestnanie až od 01. 06. 2020 doposiaľ a že jej jediným príjmom je príspevok- prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur a výživné na syna o strany otca maloletého W., vo výške 200 eur mesačne. Nemá žiaden iný príjem. Býva v dome svojej matky, kde však neuhrádza žiadne výdavky spojené s vedením a réžiou domácnosti a nevie vyčísliť svoje mesačné výdavky. Rozvodom manželstva došlo k veľkému poklesu príjmov do domácnosti, ktoré prinášal bývalý manžel ako jediný živiteľ rodiny. V roku 2013 absolvovala operáciu mozgu, avšak na pravidelné kontroly kvôli finančnej situácia nechodí a teda ani do súdneho spisu na výzvu súdu, nedokázala lekársku správy, resp. správy doručiť a uviesť meno ošetrujúceho lekára.
18. Súd mal tiež za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľky je zamestnaný ako vodič nákladného auta, medzinárodná nákladná doprava, v spoločnosti N., s. r. o., od 01. 03. 2020 až doposiaľ, so sídlom Poprad, K. XX V súčasnej dobe výška jeho príjmu je mesačný vymeriavací základ za obdobie od 03/2020 do 06/2021 bol 696 eur a za mesiac 07/2021 796,10 eur mesačne brutto. V zmysle rozvodového
rozsudku uhrádza na svojho syna pravidelne mesačne výživné vo výške 200 eur, na bývanie potrebuje 350 eur mesačne, čo uvádza predloženou zmluvou o podnájme, cestovné do práce 50 eur, telefón 30 eur a neužíva žiadne lieky, väčšinou sa stravuje v práci, inak na stravu minie do 100 eur mesačne a vreckové pre syna. Okrem tohto, syna vozí do školy, robí mu desiaty, prispieva nad rámec určeného výživného na syna.
19. Maloletý syn účastníkov konania, W. Z. má toho času už 17 rokov a navštevuje strednú školu, je zdravý a nemá vážnejšie zdravotné problémy. Jeho mesačné výdavky sú: školské potreby 30 eur, strava v škole 30 eur, strava doma 22 eur, angličtina 20 eur, oblečenie a hygienické potreby približne 70 eur mesačne.
20. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva za podmienok určených v ust. § 72 Zákona o rodine. V zmysle odporúčaní európskej legislatívy (odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by ale mali členské štáty Rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého manžela. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Zohľadniť pri vysporiadaní majetku a stanovení povinnosti výživného vinu na rozvrate sa neodporúča.
21. Zákon o rodine v ust. § 72 upravuje vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Výška príspevku na výživnom na rozvedeného manžela pritom nemá zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako je to v prípade manželov. Preto musí súd vychádzať z iných kritérií než v konaní o určenie manželského výživného.
22. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa ust. § 72 Zákona o rodine je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.
23. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby pre zabezpečenie prostriedkov na výživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb (bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať na to, že rozvedený manžel poberá sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak mu bol priznaný z toho dôvodu, že jeho výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený taký výklad zákona, ktorý prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý na jeho poskytovanie má prostriedky, na spoločnosť.
24. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Nemožno skúmať a porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľa počas manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu na strane oprávneného sa obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných
prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť).
25. Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Povinným je druhý bývalý manžel. Tento príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, súd ho preto nemôže priznať len preto, že druhý manžel nepochybne alebo prevažne rozvrat manželských vzťahov zavinil. Z hľadiska rozhodovania súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je relevantné to, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva len s ohľadom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia by súd právo na príspevok nepriznal, ak by to odporovalo dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Miera nároku na príspevok je daná primeranosťou, nie nevyhnutnosťou výživy.
26. Pri hodnotení príspevku na výživu rozvedeného manžela, v tomto prípade manželky, súd bral v úvahu najmä tú skutočnosť, že navrhovateľka je matkou toho času už 17 ročného syna, ktorý navštevuje školu, kde trávi prevažnú časť svojho dňa a preto hodnotená miera osobnej starostlivosti matky voči synovi, ktorý má 17 a je takmer dospelým, je takmer minimálna, obmedzujúca sa v podstate len na akúsi komunikačnú a dozornú úlohu, nie na základnú a bytostne nevyhnutnú účasť matky na osobnej starostlivosti o syna. Súd má zato, že práve miera osobnej starostlivosti matky voči 17 ročnému a takmer dospelému synovi, jej nemôže žiadnym preukázateľným spôsobom (či už časovým alebo iným) znemožňovať nájsť si prácu, tak v dennom alebo aj v nočnom režime. Navyše, matka maloletého 17 ročného syna, nepreukázala, žeby tento trpel dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý by osvedčoval jej nemožnosť zamestnať sa, resp. starať sa o neho celodenne a podobne. Ak by tomu tak bolo, matka dieťaťa, by túto skutočnosť tvrdila už v rozvodovom konaní, nakoľko nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je jedným z hodnotených kritérií pre priznanie tohto nároku - príspevku na rozvedeného manžela. Naopak, matke na základe rozhodnutia ÚPSVaR Kežmarok bol dokonca odňatý aj prídavok na dieťa za neplnenie si školskej dochádzky a určený osobitný príjemca, zatiaľ čo otec dieťaťa hoci platí výživné v sume 200 eur mesačne a aj hradí ho vozí do školy a robí desiate, žiadne prídavky nedostáva.
Taktiež do úvahy neprichádza ako dôvod pre priznanie príspevku zhoršený zdravotný stav navrhovateľky. Navrhovateľka síce uvádza, že v roku 2013 absolvovala operáciu mozgu avšak nechodí na pravidelné zdravotné prehliadku k neurológovi ale chystá sa tam, ak sa situácia zlepší. Navyše svoj aktuálny zdravotný stav navrhovateľka nijak nezdokladovala a to ani na výzvu súdu a tiež súdu neoznámila meno na svojho ošetrujúceho lekára, neuviedla označenie liekov, medikácie a podobne, ktoré by jej znemožňovali pracovať či nájsť si prácu alebo sa starať o syna. Súd má zato, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľky, ktorá toho času berie pravidelne len magnézium ako výživový doplnok stravy, v sume 30 eur mesačne, nie je prekážkou na nájdenie si práce a schopnosti sám sa živiť.
27. Čo sa týka základnej hmotnoprávnej podmienky - neschopnosť jedného z bývalých manželov sám sa živiť - súd uvádza, že navrhovateľka súdu nepreukázala existenciu takýchto skutočností tak po zdravotnej, vekovej, fyzickým aj dušeným schopnostiam, straty kvalifikácie, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, nedostatku pracovných príležitostí, dlhodobého nepriaznivého stavu, osobnej a nevyhnutnej starostlivosti o maloleté dieťa a podobne. Navrhovateľka podľa jej výpovede na súdnom pojednávaní sama uvádza, že vie v akej oblasti chce pôsobiť a má prehľad o svojej budúcnosti, tiež o pracovných ponukách a ich dostupnosti na trhu práce v okruhu miesta svojho bydliska. Neobstojí ani jej tvrdenie, že nemá ako a kde si napísať a následne poslať životopis, nakoľko navrhovateľka už len písomnými podaniami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu vo veľkom pošte, preukazuje, že je schopná koncipovať nielen podania na súd ale aj ich vedieť napísať a následne odoslať a tiež má vedomosť o tom, či bola a do akej tabuľky zaevidovaná na ÚPSVaR a do akej bola následne a prečo preložená s ich číselným uvedením, vie akú nadáciu má požiadať o príspevok a podobne. Teda subjektívne schopnosti a daná aktivita navrhovateľky plne preukázali, že je v jej možnostiach ako rozvedeného manžela zaobstarať si relevantné informácie a následne ich aplikovať tak, aby si dokázala sama zabezpečiť živobytie.
28. V rámci posudzovania možností navrhovateľky nájsť si zamestnanie v lokalite, kde má trvalý pobyt mesto M. Z. (okres Kežmarok), a tiež v okruhu približne 20 - 30 km od miesta trvalého
pobytu (v okrese Poprad, lokalita Vysoké Tatry), súd vychádza z toho, že v čase vyhlasovania rozhodnutia sa len na jednom z množstva pracovných portálov, konkrétne www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk> nachádza dostatočný počet pracovných ponúk, a to práve v odvetví, v ktorom, ako uviedla navrhovateľka, má záujem sa presadiť v budúcnosti. Z hľadiska potencionality príjmu u navrhovateľky súd uvádza, že je v objektívnych aj subjektívnych možnostiach navrhovateľky nájsť si zamestnanie. Jedná sa o pozíciu recepčnej v hoteli Lomnica, Vysoké Tatry, so mzdovými podmienkami od 800 - 900 eur/mesiac a príplatkami za prácu počas víkendov a sviatkov, pracovná pozícia recepčnej v hoteli Grandhotel Praha, Tatranská Lomnica, so mzdovými podmienkami 875 eur/mesiac, príplatky za prácu počas sviatkov a víkendov, pracovná pozícia recepčná v Grand Hotel Starý Smokovec, so mzdovými podmienkami 878 eur/mesiac, či pracovná ponuka na pozíciu pokladníčka - obsluha čerpacej stanice v spoločnosti Petroltrans, a. s., Kežmarok, so mzdovými podmienkami 762 eur mesačne, pracovná pozícia pracovníka zákazníckej podpory v českom jazyku - Call centrum, práca z domu, mzdové podmienky cca. 900 eur mesačne.
Všetky tieto pracovné ponuky si vyžadujú mať stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou, resp. sú vhodné aj pre prácu študenta aj vo forme brigády. Ak by súd aj na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelania a veku navrhovateľky mal posudzovať jej možnosť zamestnať sa a dosahovať príjem v jej mieste bydliska a v okruhu do 30 km, je v reálnych možnostiach navrhovateľky dosiahnuť príjem približne 700 - 800 eur mesačne, bez príplatkov a podobne, čím by sa príjmom mohla reálne priblížiť ustálenému príjmu, ktorý má odporca 696 - 760 eur mesačne.
29. Účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela je reagovanie na následky, ktoré sa prejavia po určitom čase po zániku manželstva a žiadúcim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov. Súd má zato, že následky, ktoré momentálne sú predmetom tohto konania sú dlhotrvajúce a že si ich navrhovateľka zapríčinila najmä sama, už dlhodobo vlastným pričinením, najmä svojou nečinnosťou, pasivitou, spoliehaním sa na bezbrehú pomoc od iných (nadácie, bývalý manžel, matka navrhovateľky). Súd má zato, že navrhovateľka vníma príspevok na výživu rozvedeného manžela skôr ako sankčný nástroj a vníma aj výživné, ktoré otec uhrádza na syna ako svoj príjem do domácnosti. Je potrebné uviesť, že výživné na maloletého syna slúži výlučne na úhradu potrieb a výdavkov syna, nie výdavkov matky, či iných členov rodiny. Preto tvrdenia matky, že nemala finančné prostriedky na cestovné v tomto prípade neobstoja.
30. Čo sa týka samotného nároku navrhovateľky, súd má zato, že je daný, avšak len čiastočne, a to do sumy 20 eur mesačne. Navrhovateľke tak súd priznal sumu 20 eur mesačne ako príspevok na výživu rozvedeného manžela a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Súd pri hodnotení výšky príspevku vychádzal z toho, že je potrebné aspoň v minimálnej miere prispieť navrhovateľke na kompenzovanie jej nepriaznivej životnej situácie, pričom táto suma by mala slúžiť aspoň na čiastočné pokrytie nákladov, ktoré jej vzniknú pri hľadaní si práce (cestovné, poštovné). Súd však nemôže opomenúť skutočnosť, že aktuálna situácia, v ktorej sa navrhovateľka ocitla, je spôsobená výrazne ňou samou, najmä nečinnosťou samotnej navrhovateľky, keďže ani po odchode bývalého manžela zo spoločnej domácnosti v januári 2019, sa manželka nesnažila zamestnať, ale ani zaevidovať sa na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súčasne v tej dobe až do konca roka 2020 navrhovateľka žila spoločne so synom v Poprade a výdavky spojené s bývaním znášal aj v tom čase bývalý manžel. Suma 20 eur mesačne ako príspevok na výživu rozvedeného manžela na druhej strane je v možnostiach bývalého manžela a táto suma nemôže ohroziť jeho existenciu, vrátane regenerácie pracovnej sily a zabezpečenia jeho vlastných životných potrieb, osobitne s prihliadnutím na jeho povinnosť platiť výživné na syna vo výške 200 eur mesačne, ktorú súd musí nevyhnutne vnímať ako prednostnú pohľadávku. Súd má zato, že v zmysle hodnotenia a posudzovania tejto rodiny v komplexnom meradle, je táto priznaná suma príspevku na výživu rozvedeného manžela, vzhľadom aj na širšie uspokojovanie potrieb na syna okrem platenia bežného výživného, v jeho možnostiach a schopnostiach, a preto v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na priznanie vyššieho príspevku na výživu rozvedeného manžela (150 eur) súd zamietol.
31. Ako už bolo konštatované vyššie, dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň. Vychádzajúc z potrieb navrhovateľky, jej osobných a majetkových pomerov, majetkových a zárobkových pomerov jej bývalého manžela, súd uložil bývalému manželovi navrhovateľky prispievať na jej výživu príspevkom vo výške 20 eur mesačne odo dňa podania návrhu v tejto právnej veci.
32. Dlžný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 19. 04. 2021 do 20. 01. 2022 v sume 192,67 eur súd povolil bývalému manželovi navrhovateľky splatiť pravidelnými splátkami po 15 eur mesačne, splatných navrhovateľke spolu s príspevkom na výživu rozvedeného manžela, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Vzhľadom na finančné možnosti bývalého manžela, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného príspevku na výživu rozvedeného manžela formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb bývalého manžela.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.