Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d0a/376379.9fb153.pdf
PDF · 96.6 KB
No categories available
5Cdo/13/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 13/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. F. S., advokátom so sídlom v H., proti žalovanému Ú. p., s. v. a r. B., so
sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bardejov
pod sp.zn. 1 C 467/2001, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19.
mája 2008, sp. zn. 1 Co 42/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. decembra 2006,
č.k. 1 C 467/2001-118 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že uznanie dlhu
zo dňa 31. marca 1992 z dôvodu, že ide o nanútený právny akt, je neplatným právnym
úkonom. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny úkon
31. marca 1992 označený ako uznanie dlhu, žalobca urobil slobodne, vážne, určito
a zrozumiteľne. Opak poukazujúci na existenciu psychického nátlaku a zastrašovania voči
osobe žalobcu preukázaný nebol. Tento úkon nemal ani charakter úkonu nedovoleného,
to znamená, že nebol v rozpore so zákonom, zákon neobchádzal a neodporoval dobrým
mravom. K uznaniu dlhu došlo písomnou formou, pričom žalobca vo svojom uznávacom
prejave uviedol dôvod vzniku dlhu, ako aj jeho výšku a vyjadril v ňom prísľub dlh zaplatiť
veriteľovi. Uvedený jednostranný právny úkon žalobcu preto spĺňa náležitosti predpísané
v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. mája 2008, sp. zn.
1 Co 42/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa,
že žalobca v prejednávanej veci okrem vlastných tvrdení, nepredložil právne významný dôkaz
poukazujúci na nedostatok slobody vôle pri podpisovaní uznania dlhu zo dňa 31. marca 1992,
čím si nesplnil zákonom predpokladanú dôkaznú povinnosť a zároveň ani neuniesol dôkazné
bremeno vo veci. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom
označil skutočnosť, že konanie na odvolacom súde pozostávalo z jediného pojednávania
dňa 19. mája 2008, na ktorom bol súčasne vyhlásený aj rozsudok. Konalo sa v jeho
neprítomnosti a zároveň bez toho, aby mal odvolací súd preukázané, že predvolanie
na pojednávanie dňa 19. mája 2008 žalobca prevzal.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene,
eventuálne zamietnuť, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa jeho názoru správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy,
či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. to, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd v predmetnej V. nariadil
pojednávanie tri krát a to na 21. januára 2008, 14. apríla 2008 a. 19. mája 2008. Pojednávanie
na odvolacom súde dňa 21. januára 2008 bolo odročené z dôvodu, že žalobca sa nedostavil
na pojednávanie a nemal vykázané doručenie predvolania. Na pojednávanie konané dňa
14. apríla 2008 sa žalobca nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané
dňom 28. januára 2008. Účastníci konania boli opätovne predvolaní na pojednávanie na deň
19. mája 2008 a. napriek tomu, že žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom
23. apríla 2008, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Preto odvolací
súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. V. prejednal v jeho neprítomnosti
a vo veci rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu je teda zrejmé, že odvolací súd mal vykázané doručenie predvolania
žalobcovi na pojednávanie na deň 19. mája 2008. Doručenky na pojednávanie sa nachádzajú
na č.l. 133 a preukazujú skutočnosť, že žalobca a žalovaný predvolanie na pojednávanie
prevzali 23. apríla 2008. V prejednávanej veci nebola podaná zo strany žalobcu žiadosť
o odročenie pojednávania, a preto odvolací súd postupoval správne, keď vec prejednal v jeho
neprítomnosti a vo veci rozhodol. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru,
že postupom odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu § 101 ods. 2 O.s.p., ani k odňatiu
možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská