Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/300/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: J., bytom P., zast. JUDr. E., advokátkou, B., proti

žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný

inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-64-

1/DI-1-2008 zo dňa 20. mája 2008 na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -38 zo dňa 23. apríla 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -38 zo dňa 23. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. p. KRP-64-1/DI-1-2008 zo dňa 20. mája 2008, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. p.: ORP-P-

151/1-ODI-2008 zo dňa 13. marca 2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania

priestupku podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov a uložení pokuty vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo

na dobu 4 mesiacov.

S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom, krajský súd žalobu zamietol.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 3 ods. 2 písm. a/ a § 19

ods. 1 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších

predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Krajský súd uviedol, že nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov,

spôsobe ich vykonania a ich vyhodnotenia. Tvrdenie žalobcu, že podľa neho on prichádzal

z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, ale sa pripájal do pripájacieho pruhu nie je podľa krajského

súdu dôvodná, pretože z obsahu administratívneho spisu a predovšetkým z vykonaného

dokazovania ale aj odborného vyjadrenia znalca, žalobca, ktorý prichádzal z vedľajšej cesty

na hlavnú cestu nenapájal sa prostredníctvom príjazdového pruhu, pretože v križovatke nie je

žiadny pripájací pruh, ale sú tam súbežne po hlavnej ceste iba dva jazdné pruhy.

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorý spochybňoval záver

znalca, pretože odborné vyjadrenie vychádza z popisu situácia na mieste nehody ako aj

z toho, aké je skutočné dopravné značenie na križovatke ulíc Slanecká cesta a Rovníková,

kde došlo k dopravnej nehode.

Skutkové zistenia správnych orgánov neboli spochybnené a krajský súd mal za to,

že zistenie stavu veci v správnom konaní bolo objektívne a vykonané dôkazy sú logickým

možným skutkovým záverom ku ktorému dospeli správne orgány. Preto námietky žalobcu

vznesené v žalobe hodnotil ako skutkovo a právne bezvýznamné.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol,

že naďalej zotrváva na presvedčení, že žiadne dopravné predpisy neporušil a teda dopravnú

nehodu nezavinil, ale zavinil ju vodič autobusu, ktorý náhle vošiel z ľavého jazdného pruhu

do jeho pravého pripájacieho pruhu, v ktorom sa celým vozidlom nachádzal, bez ukazovateľa

zmeny smeru jazdy a bez toho, aby sa presvedčil či neohrozí vodiča jazdiaceho v pravom

jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Keď si vodič autobusu oneskorene všimol,

že sa nachádza v pravom jazdnom pruhu, rýchle strhol riadenie späť doľava, pričom zadná

časť autobusu tak narazila do jeho vozidla. Následkom porušenia týchto povinností vodiča

autobusu došlo k vzniku dopravnej nehody, ktorej bol on účastníkom.

Krajskému súdu vyčítal, že sa nevysporiadal s jeho argumentmi uvedenými v žalobe

a že správny orgán nesprávne posúdil označenie križovatky zvislým a vodorovným

dopravným značením a v dôsledku toho nesprávne vyvodil záver o porušení právnych

predpisov oboch účastníkov dopravnej nehody. Správny orgán podľa žalobcu nesprávne

vychádzal zo skutočnosti, že pri vjazde na križovatku vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú

a mal tak jednoznačne povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste.

Z organizácie križovatky je však podľa žalobcu zrejmá skutočnosť, že on síce

vychádzal z vedľajšej cesty, avšak použil pri tom pripájací pruh, ktorý slúži na plynulé

zaradenie sa vozidla, idúceho z vedľajšej cesty, do priebežného jazdného pruhu.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie

Z.z., podľa ktorého vodič musí pred vjazdom do priebežných pruhov na diaľnici použiť

pripájací pruh. Tam, kde pripájací pruh nie je, vodič musí dať prednosť v jazde vozidlám

idúcim v priebežných pruhoch.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že keďže zákon nikde neupravuje spôsob použitia

pripájacieho pruhu inde ako na diaľnici, analogicky bude nevyhnutné použiť práve uvedené

ustanovenie zákona.

Žalobca namietal, že znalec nie je oprávnený hodnotiť právne otázky, a teda ani to,

či porušil predpisy, pretože sa jedná výlučne o právnu otázku.

Podľa žalobcu, ako uviedol sám znalec, vzhľadom na to, že sa vozidlami po nehode

hýbalo, nie je možné analyzovať vzájomný pohyb vozidla a autobusu, situáciu bolo možné

posudzovať iba z výpovedí vodičov. Práve s ohľadom na túto skutočnosť v administratívnom

konaní navrhoval rekonštrukciu dopravnej nehody na základe výpovede účastníkov, pretože

v nej by boli rozpory výpovede vodiča autobusu so skutkovým stavom.

Podľa žalobcu správny orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadne

nedostatočne zisteného stavu, neodstránil rozpory vo výpovediach a nezobjektivizoval

ich žiadnym spôsobom tak, aby znalec na ich podklade mohol zaujať skutočne objektívne

stanovisko k posúdeniu príčin dopravnej nehody. Správny orgán nezobral do úvahy výpoveď

svedkyne, ktorá bola priamym svedkom nehody a pri posúdení jeho viny vychádzal výlučne

z výpovede vodiča autobusu, ktorá nie je jednoznačná a odchyľuje sa v dôležitých detailoch.

V prílohe žalobca predložil čestné vyhlásenie menovanej osoby, ktorá v správnom konaní

nebola vypočutá s odôvodnením príslušníka polície, že svedkovia z jeho auta nie sú

svedkovia. Jej výpoveď je pritom v rozpore s výpoveďou vodiča autobusu tak, ako je

v rozpore s jeho výpoveďou a svedkyne V.. Vyjadrenia znalca považuje žalobca za

neobjektívne, nakoľko príslušník polície nesprávne zdokumentoval miesto nehody, pretože

vôbec nezaznamenal polohu autobusu po zastavení. Pritom práve vzdialenosť vozidiel

a ich poloha je základný údaj pre vypracovanie posudku a výpočet rýchlosti jednotlivých

vozidiel v čase nehody. Nie je preto podľa žalobcu zrejmé, z akých údajov znalec vychádzal,

keď ani z výpovede svedka - vodiča autobusu nevyplýva taký prejazd autobusu

cez križovatku, aký použil znalec pri svojich výpočtoch. Znalec okrem toho uvádza šikmý

prejazd cez križovatku, no pokiaľ by vodič skutočne šiel šikmo cez križovatku, tak keby malo

dôjsť k nehode v čase, keď už autobus bol na zastávke (ako uviedol vodič autobusu), musel

by autobus prechádzať cez obrubník.

Žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného

navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca odvolanie proti rozsudku krajského súdu doplnil písomným podaním,

doručeným súdu dňa 15.6.2009, v ktorom zopakoval dôvody odvolania proti napadnutému

rozsudku s citáciou príslušných ustanovení , Správneho poriadku

ako aj ako aj predložil kópie mapy miesta nehody, fotodokumentáciu

a náčrt nehody.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiadal rozsudok krajského súdu

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. marca 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu

žalovaného č. p. KRP-64/DI-1-2008 zo dňa 20. mája 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. p.: ORP-P-151/1-ODI-

2008 zo dňa 13. marca 2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku

podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

a uložení pokuty vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu

4 mesiacov.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými

v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu

zo dňa 5.12.2007, záznamom o podaní vysvetlenia P. zo dňa 4.12.2007, záznamom o podaní

vysvetlenia M. zo dňa 23.11.2007, záznamom o podaní vysvetlenia J. zo dňa 9.12.2007,

záznamom o podaní vysvetlenia B. zo dňa 9.12.2007, záznamom dopravnej nehody zo dňa

17.11.2007, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 17.11.2007, rozhodnutím

o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 19.11.2007, správou o výsledku objasňovania

priestupku zo dňa 10.1.2008, zápisnicou z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa

13.3.2008, náčrtkom miesta dopravnej zo dňa a fotodokumentáciou z miesta dopravnej

nehody, evidenčnou kartou žalobcu, odborným vyjadrením znalca z odboru cestná doprava

zo dňa 7.1.2008.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný

vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že žalobca dňa v čase o 15.10 hod.

viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf ev. č. B. v meste Košice po ul. Poludníkovej

v smere jazdy do križovatky s ul. Slanecká cesta po ceste označenej dopravnou značkou „Daj

prednosť v jazde“, v čase, keď po ul. Slanecká cesta v smere v smere jazdy od Krásnej po

ceste označenej dopravnou značkou „Hlavná cesta“ do križovatky vchádzal autobus zn.

Karosa ev. č. K., ktorý viedol vodič P., ktorému žalobca nedal prednosť v jazde, následkom

čoho došlo k zrážke medzi vozidlami, čím spôsobil dopravnú nehodu.

Žalobca namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho argumentmi uvedenými

v žalobe a že správny orgán nesprávne posúdil označenie križovatky zvislým a vodorovným

dopravným značením a v dôsledku toho nesprávne vyvodil záver o porušení právnych

predpisov oboch účastníkov dopravnej nehody. Správny orgán podľa žalobcu nesprávne

vychádzal zo skutočnosti, že pri vjazde na križovatku vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú

a mal tak jednoznačne povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste.

V danom prípade, však aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok bol

dostatočným spôsobom zistený a náležite zdokumentovaný.

Keďže obrana žalobcu v administratívnom konaní bola založená na jeho tvrdení,

že dopravnú nehodu zavinil vodič autobusu, ktorý vošiel náhle z ľavého jazdného pruhu

do pravého jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzal so svojim vozidlom žalobca, pričom vodič

autobusu prešiel do pravého jazdného pruhu bez ukazovateľa smeru jazdy a bez toho,

aby sa presvedčil, či neohrozí vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu, správny orgán

prvého stupňa zameral dokazovanie (odborným posúdením znalca) na posúdenie vplyvu

konania vodiča autobusu P. na dopravnú nehodu, a to podľa verzie žalobcu, (že vodič P.

nedal znamenie o zmene smeru jazdy) ako aj podľa verzie vodiča P., (že dal znamenie

o zmene smeru jazdy).

Z odborného posúdenia znalca vyplynulo, že na posúdenie situácie nie je podstatné,

či vodič autobusu mal, alebo nemal zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava,

nakoľko križovatkou prechádzal priamo. Znalec upresnil, že pred križovatkou je pre priamy

smer jazdy vyznačený iba jeden jazdný pruh a za križovatkou sú dva jazdné pruhy, teda vodič

autobusu mohol za križovatkou, ktorú prechádzal priamo pokračovať v jazde v ktoromkoľvek

jazdnom pruhu, teda mohol vchádzať aj do pravého jazdného pruhu bez zapnutého

ukazovateľa zmeny smeru jazdy.

Na zisteniach prvostupňového správneho orgánu (ktoré si osvojil tak žalovaný

ako aj krajský súd) ohľadne priebehu dopravnej nehody a jeho záveroch ohľadne zavinenia

nehody, nemohlo mať podľa odvolacieho súdu vplyv ani tvrdenie žalobcu, že vodič autobusu

prešiel do pravého jazdného pruhu bez ukazovateľa smeru jazdy a bez toho, aby sa presvedčil,

či neohrozí vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu, čím mal zaviniť dopravnú nehodu,

pretože z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 315/ 1996 Z. z. z ktorého vyplýva, že vodič,

ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia

cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej

dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že síce vychádzal

z vedľajšej cesty, avšak použil proti tom pripájací pruh, ktorý slúži na plynulé zaradenie

sa vozidla, idúceho z vedľajšej cesty, do priebežného jazdného pruhu, pričom argumentoval

nutnosťou použitia analógie na danú situáciu.

Ako totiž z fotodokumentácie z miesta nehody vyplýva (z fotografie č. 7 vychádzal

aj znalec v odbornom vyjadrení) z vodorovného dopravného značenia križovatky nevyplýva,

že by pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú bol pripájací jazdný pruh. Ten by musel byť

podľa odborného posúdenia znalca vyznačený po ľavej strane v smere jazdy vozidla idúceho

z vedľajšej cesty plnou deliacou čiarou tak, aby doňho vozidlá idúce po hlavnej ceste nemohli

tesne za križovatkou vchádzať.

Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu, že vzhľadom na to, že sa vozidlami

po nehode hýbalo, nie je možné analyzovať vzájomný pohyb vozidla a autobusu a situáciu

bolo možné posudzovať iba z výpovedí vodičov.

Znalec pri analýze pohybu vozidiel v úseku nehody totiž vychádzal z toho, že vodič vozidla

VW - žalobca narazil do zadného kolesa kĺbového autobusu vo vzdialenosti 14,2 metra

od predného obrysu autobusu. Na základe toho ustálil, že do križovatky vchádzal v čase,

keď autobus prechádzal pred ním, tzn. že mohol mať vedomosť že ďalším pokračovaním

v odbočovaní môže dôjsť ku kolízii jeho automobilu s predchádzajúcim autobusom.

Keďže do križovatky vchádzal z vedľajšej cesty, bol povinný dať prednosť v jazde

autobusu a do križovatky mohol vojsť až za autobusom, potom ako by autobus celou dĺžkou

prešiel pred ním.

Pokiaľ správne orgány pri posúdení zavinenia predmetnej dopravnej nehody

vychádzali zo záverov odborného posúdenia znalca, (že z technického hľadiska bol vznik

nehody vyvolaný konaním vodiča J., ktorý vošiel do križovatky v čase, keď pred ním z pravej

strany prechádzal križovatkou autobus a do pravého jazdného pruhu odbočil skôr, ako zadná

časť autobusu prešla pred ním) a tieto sa stali podkladom rozhodnutia správnych orgánov

o uznaní viny žalobcu na predmetnej nehode, nebolo možné správnemu orgánu vyčítať, že

vychádzal z technického hodnotenia vzniku a priebehu dopravnej nehody znalcom, pričom

odvolací súd považuje námietku žalobcu, že znalec riešil vo svojom odbornom hodnotení

právnu otázku za ničím nepodloženú.

Pokiaľ teda správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, (ktoré mal spoľahlivo

zistené z vykonaných dôkazov), a to, že žalobca vošiel do križovatky z vedľajšej cesty

na hlavnú v čase, keď pred ním z pravej strany prechádzal križovatkou autobus a do pravého

jazdného pruhu odbočil skôr, ako zadná časť autobusu prešla pred ním), táto okolnosť bola

správnymi orgánmi správne vyhodnotená za príčinu dopravnej nehody.

K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že správne

orgány ani krajský súd nevyhoveli jeho žiadosti o rekonštrukciu dopravnej nehody na základe

výpovede účastníkov, a nevypočuli ďalšiu svedkyňu, považuje odvolací súd za dôležité

zdôrazniť, že podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom

konaní. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 správneho poriadku).

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2).

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré

sú mu známe (ods. 3).

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie

citovaným ustanovením Správneho poriadku. Pokiaľ považoval správny orgán zistený

skutkový stav za dostatočný na základe vykonaného dokazovania a rekonštrukciu dopravnej

nehody na základe výpovede účastníkov, resp. vypočutia ďalšieho svedka nenariadil,

nepochybil. Odvolací súd dospel tak k záveru, že žalovaný mal dostatok podkladov

pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a z toho dôvodu sa dôvodne rozhodol nevykonávať ďalšie

preukazovanie skutočností, ktoré by už boli zjavne nepotrebné a nadbytočné.

Podľa odvolacieho súdu dokazovaním v prvostupňovom správnom konaní bola

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 3 ods. 2 písm. a/ a § 19

ods. 1 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších

predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Podľa účastník cestnej premávky je ďalej

povinný) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému

a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 315/ 1996 Z. z. vyplýva, že vodič, ktorý

prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta,

je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej

dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Pokiaľ teda správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, (ktoré mal spoľahlivo

zistené z vykonaných dôkazov), a to, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo

zn. VW Golf ev. č. B. v meste Košice po ul. Poludníkovej v smere jazdy do križovatky s ul.

Slanecká cesta po ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, v čase, keď po

ul. Slanecká cesta v smere v smere jazdy od Krásnej po ceste označenej dopravnou značkou

„Hlavná cesta“ do križovatky vchádzal autobus zn. Karosa ev. č. K., ktorý viedol vodič P.,

ktorému žalobca nedal prednosť v jazde, následkom čoho došlo k zrážke medzi vozidlami,

čím spôsobil dopravnú nehodu, správne správny orgán vyhodnotil takéto konanie za

priestupok žalobcu a podľa § 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov a rozhodol o uložení pokuty vo výške 4.000,- Sk a zákaze

činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov.

Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými žalobnými

námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu záveru,

že žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správnych orgánov,

pretože tieto konali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam. Správny je aj záver

krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu dôvodov

a uvedených v žalobe je v súlade so zákonom, a preto bolo dôvodné žalobu žalobcu

zamietnuť.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov

konania.

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová