Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDR. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., navrhovateľa: T., nar.

X. naposledy bytom G., t. č. Ú., zastúpený JUDr. P., advokátom, Š., proti žalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: MU-368-13/PO-Ž/2009 zo dňa 25.8.2009

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -24 zo dňa 28.

októbra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -24 zo dňa 28. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie

č. p.: MU-368-13/PO-Ž/2009 zo dňa 25.8.2009 ktorým odporca zamietol žiadosť navrhovateľa

o udelenia azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa a

Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle).

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným

spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom udávaný dôvod žiadosti

nie je dôvodom pre udelenie azylu. Krajský súd konštatoval, že skutočnosti uvádzané

navrhovateľom v priebehu celého azylového konania nasvedčujú ekonomickým pohnútkam

a osobným subjektívnym obavám zo situácie v Gruzínsku, kde ako sám uviedol, ozbrojený konflikt

v auguste sa skončil prímerím a potvrdzujú záver odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

zákonné podmienky pre udelenie azylu na území SR.

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že odporca postupoval správne,

ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal,

že rozhodnutie odporcu ako aj krajského súdu vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu,

na základe čoho bola jeho žiadosť o azyl nesprávne posúdená po právnej stránke.

Uviedol, že z Gruzínska odišiel, nakoľko situácia v tejto krajine mu neumožňovala viesť

normálny a slušný život, bez strachu. Celé mesto, v ktorom žil v dôsledku rusko-gruzínskeho

ozbrojeného konfliktu bolo zničené, rovnako aj jeho dom. Napriek oficiálnemu ukončeniu konfliktu

s Ruskom, v skutočnosti sa situácia nezmenila k lepšiemu, Naďalej pretrváva napätie a vyjadril

presvedčenie, že je len otázkou času, kedy opäť prepukne do ozbrojeného vojenského konfliktu.

Podľa navrhovateľa odporca nesprávne vyhodnotil jeho žiadosť o azyle ako zjavne

neopodstatnenú, zdôraznil, že z krajiny odišiel, pretože sa obával o svoj život. Vojenský konflikt

a následná nepriaznivá situácia mu znemožnila viesť riadny život v jeho krajine. Vyjadril

presvedčenie, že žiadosť o azyl neodôvodňoval inými skutočnosťami než predvída zákon o azyle.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu

navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo

vydaniu napadnutého rozhodnutia a rozsudku krajského súdu neuviedol také skutočnosti, ktoré

by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelenie azylu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 9. marca 2010 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon o azyle)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje

svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto

lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená (ods. 3).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa

ako zjavne neopodstatnenej, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu

na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ svoju

žiadosť zakladal na iných dôvodoch (hľadanie zamestnania a lepších životných podmienok)

ako dôvodoch uvedených v ustanovení § 8 alebo 10 zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(informácie z portálu businesssinfo.cz. aktualizované k 15.5.2009, z článkov z portálu aktuálne.sk-

„Gruzínsko rokuje s Abcházskom prvýkrát od vojny“ z 23.7.2009), z ktorých vyhodnotil a stručne

popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na bezpečnostné

riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Žalobca nielen že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine

pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu navrhovateľa (ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa

o azyl zo dňa 14.7.2009) ani netvrdil. Navrhovateľ uviedol, že o azyl požiadal, lebo nemá nikoho

v Gruzínsku, nemá kde bývať, lebo Ruská armáda zničila celé mesto. Preto chce zostať žiť

na Slovensku, chcel by tu pracovať a mať spokojný život. Krajinu opustil, pretože manželkini bratia

mu uniesli manželku a deti dňa 7.8.2008 do Vladivostoku, povedali mu, že ak ich nebude

obťažovať, tak mu dajú pokoj a ak ich bude volať naspäť domov, tak mu ublížia. Jedenkrát

sa pokúsil s manželkou stretnúť, ale nepodarilo sa mu to, bratia manželky to nedovolili. Keďže jeho

dom bol zničený, manželku s deťmi mu zobrali, rozhodol sa odísť z Gruzínska. Asi rok pred tým

chodil od jedného kamaráta k druhému a nakoniec sa rozhodol, že ak chce mať kľudný život,

tak musí odísť.

Na otázku, ako riešil tento problém, či niekoho kontaktoval a s akým výsledkom,

navrhovateľ odpovedal, že žiadnym spôsobom svoj problém v Gruzínsku neriešil. Na otázku, či mal

nejaké iné problémy s bratmi manželky, odpovedal, že iné problémy s nimi nemal.

Na otázku, aby vysvetlil, prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 24.6.2009 uvádzal,

že manželka ušla počas vojnového konfliktu do Osetska, uviedol, že vtedy klamal, pravda je to,

čo hovorí teraz. Bol unavený a nechcel o tom hovoriť.

Na otázku prečo vtedy hovoril, že dôvodom jeho odchodu z krajiny bola zlá politická

situácia po revolúcii taktiež zlá finančná situácia, uviedol, že myslel na vojnu a prestrelky, čiže

uvádzal nepriaznivú situáciu, ktorá je v Gruzínsku.

Na otázku, či sa mu stalo niečo konkrétne v krajine jeho pôvodu, odpovedal, že okrem toho,

čo uviedol, sa mu nič nestalo.

Na otázku, či sa obrátil na oficiálne orgány v krajine jeho pôvodu so žiadosťou o pomoc,

uviedol, že sa na nikoho neobrátil, pretože by to žiadne riešenie nebolo.

Na otázku, prečo nepožiadal o nejakú formu medzinárodnej ochrany najbližšiu možnú

krajinu susediacu s Gruzínskom, odpovedal, že nechcel o ochranu požiadať, počúval vodiča, ktorý

mu povedal, že ho odvezie tam, kde to bude pre neho najlepšie.

Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva,

že by nemal z čoho žiť, nemal by prácu a bojí sa manželkiných bratov.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal

pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10

zákona o azyle.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl

na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu

na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8 alebo § 10

zákona o azyle, najmä na dôvodoch hľadania zamestnania a lepších životných podmienok, takýto

záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil,

keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Za situácie, keď navrhovateľ nielenže netvrdí žiadne dôvody relevantné pre udelenie azylu,

keď za dôvod označuje snahu o zabezpečenie lepších životných podmienok a kľudného života, hoc

aj s poukazom na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, sa preto javí logickým záver odporcu,

(ktorý si osvojil aj krajský súd), podľa ktorého za dôvod opustenia krajiny bolo potrebné považovať

ekonomické dôvody a hľadanie lepších životných podmienok.

K odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že v danom prípade nebolo

rozhodujúce, že navrhovateľ okrem dôvodov hľadania lepších životných podmienok

na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uvádzal aj nepriaznivú všeobecnú situáciu v krajine pôvodu

v dôsledku ozbrojeného konfliktu v krajine jeho pôvodu ako aj nepriaznivú osobnú situáciu

v dôsledku konfliktu v rodine, po tom, čo mu mali bratia manželky uniesť manželku a deti.

Podstatné bolo, ako sa s týmito dôvodmi vo svojom rozhodnutí vysporiadal správny orgán, ktorému

zákon o azyle zveril posudzovanie či žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými

skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle explicitne nevymenováva skutočnosti

a dôvody, ktoré nie je možné považovať za dôvody ustanovené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona

o azyle. Toto posúdenie patrí do kompetencie odporcu.

Pokiaľ však odporca dôvody žiadosti azylu navrhovateľa analyzoval z pohľadu existencie

relevantných dôvodov v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia v ustanoveniach § 8 10, 13a/ a 13b/

a dospel k záveru, že tieto nie je možné subsumovať pod uvedené ustanovenia zákona o azyle

a z toho vyvodil záver, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyle inými skutočnosťami, alebo

dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, krajskému súdu nebolo možné

vyčítať, že sa s právnou argumentáciou odporcu stotožnil a rozhodnutie odporcu považoval

za zákonné.

Navrhovateľ totiž ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne

skutočnosti, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,

resp. zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil prečo

rozhodnutie odporcu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. S jeho závermi sa stotožnil krajský súd

a na správnosť týchto záverov v podrobnostiach odkazuje aj odvolací súd.

Keďže rozhodnutie odporcu sa netýkalo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany

a navrhovateľ v opravnom prostriedku ani námietky voči takémuto (neexistujúcemu výroku)

neuplatnil, odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

nad rámec prieskumu uvádza, že odporca postupoval správne, keď po zvážení skutkového stavu

nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany. Toto pochybenie krajského súdu však nemalo

vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom

uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok

podľa v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a , tak, že žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová