Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/81/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

žalobcu: Z., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. M., B. proti žalovanému: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. p. KM-44/PK-2007 zo dňa 23.4.2007, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 21.11.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -57 zo dňa 21.11.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. p. KM-44/PK-2007 zo dňa

23.4.2007, ktorým žalovaný zamietol podaný rozklad a potvrdil personálny rozkaz Ministra

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len minister vnútra) č. 57 zo dňa 5.2.2007 o prepustení

žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon

č. ). Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného boli

v súlade so zákonom. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca porušil služobnú prísahu

a povinnosti policajta zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere

by vzhľadom na charakter jeho skutku boli na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä

záujmu bezúhonnosti, čestnosti a dodržiavania zákonov predovšetkým zo strany policajtov.

Zároveň zhodne so žalovaným skonštatoval, že toto konanie žalobcu bolo svojim charakterom

spôsobilé narušiť vážnosť Policajného zboru (ďalej len „PZ“) a ohroziť dôveru v tento zbor.

Námietku žalobcu, že mu nebolo preukázané, že by sa dopustil protiprávneho konania,

nepovažoval za relevantnú, pretože zo spisu žalovaného bolo zrejmé, že vo veci konajúce

orgány vychádzali z informačno-technických prostriedkov - CD nosič s nahrávkami záznamu

z bezpečnostnej kamery zo dňa 15.12.2006 nainštalovanej na čerpacej stanici S., ako aj zo

záznamu o podaní oznámenia poškodeného, záznamu o podaní vysvetlenia L. a ďalších.

Konštatoval, že žalovaný zadovážené dôkazy vyhodnotil ako pravdivé, svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil a vo veci neboli predložené žiadne iné dôkazy, ktoré by vyvrátili ich

pravdivosť.

Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok ako aj

rozhodnutie žalovaného. Poprel, že sa dopustil protiprávneho konania, tvrdil, že žiadnu

plyšovú hračku neodcudzil a tvrdenia uvedené v personálnom rozkaze nie sú pravdivé

a neboli ani riadne preukázané, zo záznamu z bezpečnostnej kamery nie je preukázané jeho

protiprávne konanie. Nepopieral, že sa v danom čase na čerpacej stanici S. nachádzal, ale bol

nakupovať pohonné hmoty. Tvrdenia L. a B. považoval za ničím nepodložené a nepravdivé

a zadokumentovaný sled udalostí na čerpacej stanici za nelogický, keď mal po nákupe

pohonných hmôt odcudziť plyšovú hračku a potom si na stanici ešte kúpiť a vypiť kávu.

Namietal dôveryhodnosť potvrdenia o odcudzení tovaru vystaveného B., ktoré podľa

jeho názoru nepotvrdzuje, že sa dopustil protiprávneho konania. Žalovanému vytýkal, že zo

žiadneho dokladu nebolo zrejmé, kedy mala byť hračka dodaná na predajňu a či vôbec na

predajni bola, ani kedy bola vykonaná záujmová inventúra a posledná inventúra pred údajným

skutkom. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že mohol navrhnúť dôkazy na preukázanie

skutočnosti, že sa protiprávneho konania nedopustil, pretože tieto dôkazy navrhol už

v rozklade zo dňa 20.2.2007, ale nikto sa nimi nezaoberal. Namietal porušenie zásady in

dubio pro reo a porušenie svojho základného práva v zmysle čl. 12 ods. 1 a čl. 35 ods. 1

. Poukázal tiež na to, že svoju prácu vykonával vždy čestne,

statočne a disciplinovane, tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu. Zdôraznil, že zo zadovážených dôkazov bolo dostatočne

preukázané, že žalobca z priestorov čerpacej stanice odcudzil plyšovú hračku, čo bolo

zaznamenané na kamerovom systéme. Uviedol, že pracovníčka čerpacej stanice, ktorá mala

v uvedený deň službu, si po odchode žalobcu uvedomila, že sa jednalo o muža, na ktorého

ich upozorňoval ich vedúci s tým, že sa mal dopúšťať drobných krádeží. Keďže žalobca

sa pohyboval aj v priestore, kde je uložený tovar na predaj, pričom za žiaden tovar nezaplatil,

pracovníčka stanice telefonicky o tomto upovedomila vedúceho a na jeho odporúčanie

si prehrala záznamy z bezpečnostných kamier, z ktorých zistila, že žalobca si vložil

pod bundu nejaký tovar. Následne vedúci čerpacej stanice o tom informoval policajta

z OO PZ Karlova Ves, ktorý žalobcu identifikoval.

K námietke žalobcu o nedôveryhodnosti dokladu vystaveného vedúcim stanice

a o nepreukázaní skutočnosti, že plyšová hračka bola do predajne dodaná, uviedol,

že zo záznamu kamier bolo zistené, že žalobca sa pristavil pri plyšových hračkách,

kde si čupol, ľavú ruku mal pritlačenú k telu a pracou rukou vzal plyšovú hračku bledej farby,

pričom ďalšia plyšová hračka tmavej farby spadla na zem; pri tom, ako bledú plyšovú hračku

držal v pravej ruke, urobil ňou pohyb smerom k ľavej ruke a následne jeho pravá ruka

smerovala prázdna k zemi, dvihol ňou tmavú plyšovú hračku, no späť vrátil len hračku tmavej

farby. Z vyhodnotenia videozáznamu vyplýva tiež to, že pravou rukou druhú plyšovú hračku

vložil pod bundu – pod ľavé podpazušie, následne si v kávomate kúpil kávu, vypil ju a opustil

čerpaciu stanicu bez zaplatenia plyšovej hračky. Žalovaný zdôraznil, že protiprávneho

konania sa žalobca dopustil a to bez ohľadu na to, či bola vykonaná inventúra. Poukázal na to,

že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď z priestorov čerpacej

stanice zobral tovar bez zaplatenia.

K námietke žalobcu o porušení zásady in dubio pro reo poukázal na to, že predmetom

tohto konania nie je rozhodnutie, či je žalobca vinný alebo nie, ale rozhodnutie o ďalšom

zotrvaní v služobnom pomere. Predpoklady prepustenia pritom nie sú závislé od výsledku

prípadného trestného konania a v personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje také

porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. Zdôraznil,

že personálnym rozhodnutím nebola vyslovená vina žalobcu zo spáchania trestného činu

alebo priestupku, ale bolo rozhodnuté o jeho ďalšom zotrvaní v služobnom pomere

príslušníka PZ. Na podporu svojich tvrdení poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

V súvislosti s námietkou žalobcu o porušení garantovaných práv žalovaný

uviedol, že na činnosť policajtov sú kladené vyššie nároky a to ako počas priameho výkonu

štátnej služby, tak aj mimo nej. Podľa jeho názoru sa žalobca nemôže dovolávať ochrany

v zmysle , pretože svojim protiprávnym konaním

sám spôsobil stratu zvoleného povolania. Pripomenul, že zákon neobsahuje žiadne

poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( , ), bez nariadenia pojednávania ( )

a podľa , druhá veta v spojení s , napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.3.2010 potom,

čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred ( a ).

Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu

žalovaného zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra č. 57 zo dňa 5.2.2007

prepustený zo služobného pomeru podľa ,

z dôvodu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť

hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo podľa žalovaného v tom, že žalobca nebol

čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď dňa 15.12.2006 z priestorov čerpacej

stanice bez zaplatenia zobral tovar, čím porušil

o Policajnom zbore, ako aj a , pretože mimo

štátnej služby sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru

v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Žalovaný ďalej dôvodil, že ponechanie žalobcu

služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu

na svedomitom plnení služobných povinností, dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny

a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti

a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Dôvod prepustenia žalobcu bolo zistený dňa

20.12.2006 na základe záberov bezpečnostných kamier v priestoroch čerpacej stanice.

Na rozklad žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože mal za to,

že skutočný stav veci bol dostatočne zistený, správne právne posúdený a rozhodnutie

ako aj samotné prepustenie zo služobného pomeru je v súlade so zákonom.

Podľa občan pri vzniku služobného pomeru

policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike.

Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som

chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného

života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

Podľa policajt je povinný

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť

Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa policajt sa prepustí

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný

obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (ods. 1).

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné

okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania

(ods. 2).

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a obhliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci sa krajský súd dostatočným spôsobom

zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a žalovaný správny orgán ako aj správny orgán

prvého stupňa postupovali v konaní v súlade so zákonom.

V predmetnej veci žalobca predovšetkým namietal, že z kamerového záznamu

mu nebolo preukázané protiprávne konanie, bolo z neho zrejmé len to, že sa na čerpacej

stanici nachádzal a tvrdenia vedúceho čerpacej stanice a pracovníčky stanice považoval

za ničím nepodložené a nepravdivé. Tiež namietal nevykonanie inventúry tovaru na čerpacej

stanici a spochybňoval dôveryhodnosť potvrdenia zo dňa 4.1.2007 vyhotoveného vedúcim

čerpacej stanice o vzniku škody v hodnote 213,–Sk (7,07 €).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu

i žalovaného, že žalobca odcudzil plyšovú hračku na čerpacej stanici a týmto konaním

sa dopustil porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.

Priebeh tohto skutku a skutočnosť, že sa ho dopustil žalobca boli i podľa názoru odvolacieho

súdu dostatočne a bez všetkých pochybností zistené z vyhodnotenia videozáznamu

z bezpečnostných kamier na čerpacej stanici. Osoba žalobcu bola jednoznačne identifikovaná

(sám nepoprel svoju prítomnosť v rozhodnom čase na predmetnej čerpacej stanici ako aj

záujem o predmetnú plyšovú hračku a manipuláciu s ňou) a navyše z pripojeného

administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa mal dopustiť už v minulosti odcudzenia

časopisov na tejto čerpacej stanici s tým, že vtedy ho pracovníci stanice len upozornili,

aby to už nerobil. Žalobca sa nemôže vyviniť zo spáchania preukázaného skutku

poukazovaním na skutočnosť, že na čerpacej stanici nebola vykonaná inventúra tovaru,

keď zo záznamu bezpečnostných kamier bolo i podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne

preukázané, že žalobca tovar vzal a odišiel bez jeho zaplatenia. Dopustil sa tak konania, ktoré

nepochybne mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor

a porušil povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu. Pri súčasnom konštatovaní,

že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmov štátnej služby, boli

naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu uvedeného v ,

Z.z.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady

in dubio pro reo, pretože ide o zásadu trestného práva, podľa ktorého sa v tomto konaní

nepostupovalo, keďže v predmetnej veci súd preskúmava rozhodnutie, ktoré je výsledkom

konania personálneho a v ktorom sa rozhodlo o ukončení služobného pomeru žalobcu,

nie o vyslovení viny žalobcu.

Žalovaný správny orgán si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil dôkazy svedčiace

o tom, že skutok sa stal tak, ako ho správne orgány ustálili. Všetky v konaní zabezpečené

a vykonané dôkazy boli hodnotené v zmysle právnych predpisov a preukázali protiprávne

konanie žalobcu.

Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje

sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník PZ má väčšiu

zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním

vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, konanie policajtov sa pre služobné pomery

posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy, z čoho vyplýva aj jeho postavenie

v spoločnosti a preto by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,

aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k totožnému záveru ako krajský súd

a keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými

by sa žalovaný alebo súd nevysporiadali a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol

ustálený, postupom podľa napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová