Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)985/368807.d271d1.pdf
PDF · 109.26 KB
No categories available
5Sžz/5/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., a. s., IČO X.,
so sídlom P., zast. JUDr. R., so sídlom G., proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2009 č. k. 2S 63/09-33 bol
na Najvyšší súd Slovenskej republiky postúpený návrh navrhovateľa na začatie konania
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.
V uvedenom návrhu sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, že „Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky v konaní pod číslom Č.: P. vedenom Úradom boja proti korupcii
Bratislava Odborom boja proti korupcii Bratislava, predmetom ktorého je vyšetrovanie
trestnej veci prečinu podplácania podľa § 333 ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. l, ods. 2 Trestného zákona a obzvlášť
závažného zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. l, ods. 4 Trestného zákona
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a zločinu podvodného úpadku podľa
§ 227 ods. l, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného
zákona, je povinné nepokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, pričom je povinné obnoviť
stav pred nezákonným zásahom tým, že navrhovateľovi do vlastných rúk vráti v lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia majetok odňatý navrhovateľovi z faktickej
držby pri výkone nezákonného zásahu.“
Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 10.3.2009 bol ukrátený na svojich
právach zaručených mu Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 20 a čl. 21 a to nezákonným
zásahom orgánu verejne správy ktorým bol zásah ozbrojeného zboru – vykonaný zložkami
Policajného zboru Slovenskej republiky Úradom boja proti korupcii prostredníctvom
pracovníkov Odboru boja proti korupcii, Bratislava ktorý, tento ozbrojený zbor, je podriadený
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Nezákonný zásah spočíval v tom, že priamo voči navrhovateľovi bez zákonného
dôvodu bol realizovaný výkon prehliadky iných priestorov v jeho sídle, ktoré je jeho
vlastníctvom a následne bol realizovaný výkon odňatia vecí vlastnených navrhovateľom.
Nezákonnosť mala podľa navrhovateľa spočívať v tom, že členovia ozbrojeného Policajného
zboru Slovenskej republiky vnikli bez dôvodu do nebytových priestorov spoločnosti
navrhovateľa napriek tomu, že podľa rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky I GO-V-689-1/2009-3 zo dňa 27.februára 2009: „Prehliadka
iných priestorov a pozemkov bude vykonaná v ...... kanceláriách, ktoré využíva
spol. C., a.s. so sídlom P. IČO: X.“.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako návrhom dotknutý orgán štátu v svojom
vyjadrení predložilo chronologický súpis udalostí, ktoré nasledovali začatí trestného stíhania
za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ a za zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, § 329 ods. 2 TZ dňa 28. novembra 2008 pod Č.: P..
Navyše Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôraznilo, že dňa 10. marca 2009
v čase o 09.45 hod. bolo prikročené na základe príkazu prokurátora k prehliadke iných
priestorov alebo pozemkov, ktorá bola vykonaná u žalobcu. Počas tohto úkonu nebola
zo strany Ing. L. vznesená žiadna námietka, pričom menovaný mal možnosť kedykoľvek
v priebehu vyšetrovania podľa § 210 Trestného poriadku podať prokurátorovi žiadosť
o preskúmanie postupu policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo
vyšetrovaní, čo však do dnešného dňa nevykonal.
Záverom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s odkazom na judikát R 35/1997
uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe“ požadovalo súdne konanie zastaviť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“)
ako súd miestne a vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) preskúmal všetky hore
uvedené písomnosti v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu a vo vyjadrení orgánu
verejnej správy (§ 250v ods. 8 v spoj. s § 250d ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je nutné zastaviť, nakoľko ide o činnosti orgánov verejnej moci, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Najvyšší súd však konštatuje, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať
iba takú činnosť orgánu štátnej moci, ktorý nepochybne vykonáva vrchnostenskú činnosť
na základe predpisov správneho práva. Avšak navrhovateľ podal návrh, ktorý nesmeruje
v zmysle hore cit. ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
ale proti aktivitám orgánu štátu, ktorý v konkrétnej veci však verejnú správu nevykonáva.
Z pripojených dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom kritizovaná nečinnosť
smeruje proti činnosti osobitného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky konajúceho
ako orgán činný v trestnom konaní vo veci trestného stíhania vedeného pod Č.: P., tzn.
konania vedeného postupom podľa Trestného poriadku.
Najvyšší súd na jednej strane akceptuje, že v pôsobnosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky ako orgánu štátnej moci je veľa úloh, ktoré plní v pozícii orgánu
verejnej správy, ale na strane druhej sa nachádzajú v pôsobnosti tohto ústredného orgánu
verejnej správy tiež úlohy, ktoré plní ako orgán činný v trestnom konaní. Navrhovateľ si bol
vedomý, a tak aj argumentoval, že konanie, ktorého výsledok (odňatie vecí namieta) majú
svoj základ v trestnoprávnych predpisoch. Práve tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia
zabezpečujúce záruky proti nečinnosti prokuratúry v trestnom konaní.
Ak sa potom navrhovateľ domnieval, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
konalo nezákonne, ak zabavilo určité predmety v jeho kancelárskych priestoroch, potom mal
využiť prostriedky nápravy obsiahnuté v trestnoprávnych predpisoch (napríklad
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky spomenuté ustanovenie § 210 Trestného
poriadku), nie však podať návrh na konanie proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy
Za týchto okolností musel Najvyšší súd vyhodnotiť návrh zo dňa 09. apríla 2009
ako návrh požadujúci neprípustný súdny prieskum.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery dospel Najvyšší súd k záveru,
že je nutné postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaviť, a preto rozhodol, ako je
uvedené v jeho výroku.
O práve na náhradu trov tohto súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250v
ods. 5 O.s.p. („a contrario“), podľa ktorého iba úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania vznikne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 09. marca 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová