Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžz/5/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., a. s., IČO X.,

so sídlom P., zast. JUDr. R., so sídlom G., proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2009 č. k. -33 bol

na Najvyšší súd Slovenskej republiky postúpený návrh navrhovateľa na začatie konania

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa

V uvedenom návrhu sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, že „Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky v konaní pod číslom Č.: P. vedenom Úradom boja proti korupcii

Bratislava Odborom boja proti korupcii Bratislava, predmetom ktorého je vyšetrovanie

trestnej veci prečinu podplácania podľa ods. l, ods. 2 písm. b)

a zločinu prijímania úplatku podľa ods. l, ods. 2 a obzvlášť

závažného zločinu skrátenia dane a poistného podľa ods. l, ods. 4

v štádiu prípravy podľa a zločinu podvodného úpadku podľa

ods. l, ods. 4 písm. a) v štádiu prípravy podľa Trestného

zákona, je povinné nepokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, pričom je povinné obnoviť

stav pred nezákonným zásahom tým, že navrhovateľovi do vlastných rúk vráti v lehote

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia majetok odňatý navrhovateľovi z faktickej

držby pri výkone nezákonného zásahu.“

Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 10.3.2009 bol ukrátený na svojich

právach zaručených mu podľa a a to nezákonným

zásahom orgánu verejne správy ktorým bol zásah ozbrojeného zboru – vykonaný zložkami

Policajného zboru Slovenskej republiky Úradom boja proti korupcii prostredníctvom

pracovníkov Odboru boja proti korupcii, Bratislava ktorý, tento ozbrojený zbor, je podriadený

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Nezákonný zásah spočíval v tom, že priamo voči navrhovateľovi bez zákonného

dôvodu bol realizovaný výkon prehliadky iných priestorov v jeho sídle, ktoré je jeho

vlastníctvom a následne bol realizovaný výkon odňatia vecí vlastnených navrhovateľom.

Nezákonnosť mala podľa navrhovateľa spočívať v tom, že členovia ozbrojeného Policajného

zboru Slovenskej republiky vnikli bez dôvodu do nebytových priestorov spoločnosti

navrhovateľa napriek tomu, že podľa rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky I GO-V-689-1/2009-3 zo dňa 27.februára 2009: „Prehliadka

iných priestorov a pozemkov bude vykonaná v ...... kanceláriách, ktoré využíva

spol. C., a.s. so sídlom P. IČO: X.“.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako návrhom dotknutý orgán štátu v svojom

vyjadrení predložilo chronologický súpis udalostí, ktoré nasledovali začatí trestného stíhania

za prečin podplácania podľa , a za zločin prijímania úplatku

podľa , dňa 28. novembra 2008 pod Č.: P..

Navyše Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôraznilo, že dňa 10. marca 2009

v čase o 09.45 hod. bolo prikročené na základe príkazu prokurátora k prehliadke iných

priestorov alebo pozemkov, ktorá bola vykonaná u žalobcu. Počas tohto úkonu nebola

zo strany Ing. L. vznesená žiadna námietka, pričom menovaný mal možnosť kedykoľvek

v priebehu vyšetrovania podľa podať prokurátorovi žiadosť

o preskúmanie postupu policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo

vyšetrovaní, čo však do dnešného dňa nevykonal.

Záverom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s odkazom na judikát R 35/1997

uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe“ požadovalo súdne konanie zastaviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“)

ako súd miestne a vecne príslušný ( ) preskúmal všetky hore

uvedené písomnosti v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu a vo vyjadrení orgánu

verejnej správy ( v spoj. s ) bez nariadenia pojednávania

dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

je nutné zastaviť, nakoľko ide o činnosti orgánov verejnej moci, ktoré nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom.

Podľa Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Najvyšší súd však konštatuje, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať

iba takú činnosť orgánu štátnej moci, ktorý nepochybne vykonáva vrchnostenskú činnosť

na základe predpisov správneho práva. Avšak navrhovateľ podal návrh, ktorý nesmeruje

v zmysle hore cit. ustanovenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

ale proti aktivitám orgánu štátu, ktorý v konkrétnej veci však verejnú správu nevykonáva.

Z pripojených dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom kritizovaná nečinnosť

smeruje proti činnosti osobitného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky konajúceho

ako orgán činný v trestnom konaní vo veci trestného stíhania vedeného pod Č.: P., tzn.

konania vedeného postupom podľa .

Najvyšší súd na jednej strane akceptuje, že v pôsobnosti Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky ako orgánu štátnej moci je veľa úloh, ktoré plní v pozícii orgánu

verejnej správy, ale na strane druhej sa nachádzajú v pôsobnosti tohto ústredného orgánu

verejnej správy tiež úlohy, ktoré plní ako orgán činný v trestnom konaní. Navrhovateľ si bol

vedomý, a tak aj argumentoval, že konanie, ktorého výsledok (odňatie vecí namieta) majú

svoj základ v trestnoprávnych predpisoch. Práve tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia

zabezpečujúce záruky proti nečinnosti prokuratúry v trestnom konaní.

Ak sa potom navrhovateľ domnieval, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

konalo nezákonne, ak zabavilo určité predmety v jeho kancelárskych priestoroch, potom mal

využiť prostriedky nápravy obsiahnuté v trestnoprávnych predpisoch (napríklad

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky spomenuté ustanovenie § 210 Trestného

poriadku), nie však podať návrh na konanie proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy

v zmysle

Za týchto okolností musel Najvyšší súd vyhodnotiť návrh zo dňa 09. apríla 2009

ako návrh požadujúci neprípustný súdny prieskum.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery dospel Najvyšší súd k záveru,

že je nutné postupom podľa konanie zastaviť, a preto rozhodol, ako je

uvedené v jeho výroku.

O práve na náhradu trov tohto súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250v

ods. 5 („a contrario“), podľa ktorého iba úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu

trov konania vznikne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 09. marca 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová