Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/57/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D., s.r.o., IČO: X., so sídlom K., zast.: JUDr. J.,

advokátom/kou so sídlom H., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo dňa 10. februára 2009 č. k. -81, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 10. februára 2009 č. k. -81 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. : I/228/1740-12871/2008/991858-r zo dňa 20.02.2008 žalovaný ako

odvolací daňový orgán podľa o správe daní a poplatkov

(ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním napadnutý

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Žilina I z 06.11.2007 č. /Szab

o vyrubení rozdielu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov žalobcovi

vo výške 296.038,– Sk za zdaňovacie obdobie roku 2003.

Pri svojom odôvodnení vychádzal zo skutočností zistených správcom dane na základe

vykonanej daňovej kontroly v roku 2003. Podľa tvrdenia správcu dane vyrubený rozdiel dane

vznikol v dôsledku toho, že platiteľom vyplatené odmeny mandatárovi Ing. I. - v roku 2003

v pozícii riaditeľa stávkových kancelárií - preklasifikoval na strane ich prijímateľa (t. j.

mandatára) na príjem zo závislej činnosti podľa

o daniach z príjmov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“).

Ing. I. uzatvoril ako mandatár dňa 31.03.2002 Mandátnu zmluvu so žalobcom (pôv.

označeným ako spoločnosť V. a neskôr D.) s funkčným zameraním pre mandanta zabezpečiť

prípravu priestorov k prevádzkovaniu stávkových kancelárií, výrobu interiérov, technickej

vybavenie stávkových kancelárií, ako aj opravy a servis pomocou tretích osôb, ďalej

zabezpečiť personálne obsadenie formou výberových konaní, zaškolenie pracovníkov do

stávkových kancelárií, presun pracovníkov medzi pracoviskami tak, aby pokiaľ to bude

možné, nebol porušený chod v stávkových kanceláriách.

Okrem uvedeného sa Ing. I. v zmysle predmetnej časti mandátnej zmluvy zaviazal

kontrolovať v stávkových kanceláriách dodržiavanie o lotériách

a iných podobných hrách, vypracovať vnútropodnikové smernice a opatrenia k zabezpečeniu

a riadeniu prevádzky v stávkových kanceláriách a v centre spoločnosti, riadiť činnosť centra

spoločnosti (kurzárov, dispečerov, technikov a programátorov) stávkových kancelárií.

Ako správca dane opakovanou daňovou kontrolou zistil, Ing. I. nepracoval samostatne

vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku pre seba, ale

pracoval pre platiteľa príjmu – tzn. pre žalobcu. K tomuto záveru ho v odôvodnení najmä

viedli nasledovné skutočnosti:

1. Ing. I. bolo dňa 27.11.2003 udelené spoločne s inými pracovníkmi žalobcu ústne

pokarhanie z dôvodu nedôsledného prezerania kontrolných programov a nevenovania

dostatočnej pozornosti stávkovej kancelárii 115 Sv. Jur. a všetkým bola zosobnená

škoda v čiastke 200 000 Sk, z toho Ing. I. v sume 28.572,– Sk. Ing. I. krátenie odmien

premietol vo svojich faktúrach č. 12/2003 (odmenu krátil o sumu 15 000 Sk)

a 13/2003 (odmenu krátil o sumu 13 572 Sk),

2. Ing. I. mal každý mesiac spracovanú evidenciu dochádzky do zamestnania, súčasťou

ktorej boli i dovolenkové lístky, kde v kolónke podpis pracovníka bol podpísaný Ing.

I. a v kolónke schválil, ako vedúci útvaru Ing. M., konateľ žalobcu,

3. Ing. I. podpisoval za žalobcu

a. rôzne objednávky napr. objednávku č. 15/2003 z 05.09.2003 ktorou žalobca

objednával výrobu značného množstva kusov tiketov, a

b. viacero zmlúv o pôžičke 50.000,– Sk, napríklad uzavretou medzi žalobcom

a p. J. alebo p. Ľ.,

c. viacero zmlúv o nájme vrátane ich neskorších dodatkov, napríklad zmluvu

o nájme a podnájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi žalobcom

a Domom kultúry Púchov dňa 30.05.2003,

d. príjmové a výdavkové doklady ako osoba, ktorá schvaľuje vykonanie

predmetnej účtovnej operácie žalobcom,

e. kvartálny výkaz poistného na poistenie zodpovednosti žalobcu ako

zamestnávateľa za škodu pre rok 2003,

4. ďalej z pozície riaditeľa stávkovej kancelárie vykonal veľké množstvo úkonov v mene

žalobcu, a to najmä

a. udelil napomenutie a z tohto dôvodu krátil mzdu niektorým zamestnancom

a zamestnankyniam žalobcu, resp. zosobňoval časť spôsobenej škody

dispečerom žalobcu,

b. ďalej udeľoval odmeny zamestnancom žalobcu za niektoré ich oznámenia

alebo

c. navrhoval vyplatenie 13. platov žalobcom za rok 2003, resp.

5. ako vedúci útvaru schvaľoval žiadosti zamestnancom žalobcu o dovolenku

za kalendárny rok 2003.

S odvolaním sa na ust. , , a ,

, a ďalej na , , , a

žalovaný záverom vyslovil hodnotiaci úsudok, že správca dane

správne usúdil, že činnosť vykonávaná mandatárom neobsahuje znaky podnikateľskej

činnosti, ale znaky závislej činnosti.

Takisto žalovaný argumentačne upozornil žalobcu, že vychádzajúc z citovaných

ustanovení je zrejmé, že činnosť Ing. I. nenapĺňa znaky

podnikateľskej činnosti, nakoľko nevykonával činnosť vo vlastnom mene (pod svojim

obchodným menom) za účelom dosiahnutia zisku, ale vykonával činnosť pre žalobcu

za účelom dosiahnutia jej zisku. Za dôkaz je nutné považovať už uvedené činnosti, ktoré

vykonával Ing. I. v mene spoločnosti pod jej obchodným názvom a to vo funkcii riaditeľa

stávkových kancelárií.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Žiline žalobu zo dňa

23.04.2008.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie žalovaného a po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii ,

a preto žalobu zamietol.

Najmä vychádzal zo skutkových zistení žalovaného, kedy v činnostiach, ktoré

prislúchajú žalobcovi ako zamestnávateľovi, vystupoval Ing. P. a konal v mene žalobcu. Ďalej

krajský súd citoval časti mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Ing. P..

Vychádzajúc z uvedených častí mandátnej zmluvy, citovanej správcom dane

aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je pre krajský súd zrejmé, že obsah činností

uvedených v mandátnej zmluve (napríklad vyberanie vhodných miest pre zriadenie

stávkových kancelárií, vybavovanie všetkých náležitostí týkajúcich sa prevádzkovania

stávkových kancelárií, zabezpečovanie personálneho zabezpečenia, presun pracovníkov

medzi jednotlivými pracoviskami, vypracovanie vnútropodnikových smerníc a opatrení

k zabezpečeniu a riadeniu prevádzky v stávkových kanceláriách, riadenia činnosti kurzárov,

dispečerov, technikov a programátorov stávkových kancelárií) zabezpečoval chod žalobcu,

za účelom ktorých bola táto spoločnosť zriadená.

Z uvedeného krajskému súdu vyplýva závislosť a podriadenosť Ing. P. na žalobcovi,

ktorý mu priamo, či nepriamo ukladal pracovné úlohy a pokyny a menovaný Ing. I. ich plnil.

Z ďalšieho textu odôvodnenia vyplýva, že krajský súd prisvedčil argumentácii

žalovaného správneho orgánu. Najmä sa stotožnil s právnymi závermi žalobcu, že z obsahu

jednotlivých listinných dôkazov, ktoré sa v správnom spise nachádzajú nevyplýva,

že by Ing. P. vykonával tie činnosti, ktoré sú v mandátnej zmluve pod príslušnými bodmi

obsiahnuté.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 25.03.2009 (č. l. 98) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalobca poukázal na nesprávny právny posúdenia veci krajským súdom.

Ďalej zdôraznil s poukazom na ust. , a a

a , že krajský súd sa zameral len na parciálne zistenia a nebral

pritom do úvahy obsah predložených listinných dôkazov a skutočnosti, ktoré vyplynuli

z výsluchov tak Ing. P. ako aj konateľa žalobcu.

Žalobca ďalej vo všeobecnej rovine s odkazom na obsah spisu č. k.

uviedol, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s tým, že dôkazy boli predložené žalovaným

a teda i tieto dôkazy mali byť vyhodnotené aj prvostupňovým súdom v súlade s § 2 ods. 3

vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Z týchto dôvodov išlo o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, ktoré podľa

ich prejavenej vôle sa mal riadiť .

Na záver požiadal o zrušenie napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu

ako i odvolacieho správneho orgánu zrušil a zastavil konanie a zaviazal žalovaného na úhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l.108) zo dňa 22.04.2008 vyplýva, že žalobca neuviedol

nové námietky ani právne relevantné dôvody, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušený.

Záverom žalovaný žiadal potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a náhradu trov konania nepriznať.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe

postupom podľa a nasl. ustanoveniami Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou (právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia odvolanie

prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil

pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom podľa

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich

odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.

Základnou úlohou, ktorú mal žalovaný vyriešiť a následne krajský súd preskúmať, je tá,

či vzťah žalobcu a Ing. P. sa riadil mandátnou zmluvou, alebo mohol správca dane pri

vyhodnotení tohto vzťahu podľa vysloviť záver, že ide o vzťah

závislej činnosti.

Pri hľadaní odpovede na takto položenú otázku Najvyšší súd už v minulosti (napríklad

rozsudok 5Sž-o-KS 248/2004 alebo ) vychádzal z ústavnej slobody zakotvenej

v , podľa ktorého má každý právo na slobodnú

voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť.

Je pravdou, že v zmysle odseku 2 cit. ústavného článku môže zákon ustanoviť

podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností, ale na druhej strane

nesmie zákonodarca v zmysle záver právo

slobodnej voľby odňať.

Z obsahu daňového spisu ako aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že správca dane

v rámci dokazovania dostatočným spôsobom v zmysle

vyhodnotil vôľu zmluvných strán, ktorá vyplýva zo zoznamu jednotlivých úkonov Ing. I.

a žalobcu, a tento zoznam je prehľadne opísaný a zachytený na str. 5 až 8 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Z prehľadu týchto činností Ing. I. vyplýva jednoznačne, že menovaný nekonal nezávisle

a samostatne nezariaďoval určitú obchodnú záležitosť, ako to predpokladajú ust. § 566 a nasl.

, ale naopak v zmysle pokynov a príkazov žalobcu najmä z titulu

funkcie riaditeľa stávkovej kancelárie žalobcu plnil náhodné úlohy žalobcu s prevažujúcim

pracovno-právnym charakterom.

Podľa o správe daní a poplatkov platí,

že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa do úvahy berie vždy skutočný

obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Ing. I. uzavrel dňa 31.03.2001 ako podnikateľ (IČO: 40 276 104) mandátnu zmluvu so

žalobcom, predmetom ktorej boli činnosti súvisiace s výberom a následnou prípravou

priestorov pre stávkové kancelárie, čiastočne spojené s riešením personálnych záležitostí

žalobcu vrátane zabezpečenia vzdelávania a realizácie vonkajších vzťahov s príslušnými

orgánmi.

Ako už Najvyšší súd naznačil, pre zistenie skutočného obsahu právneho úkonu nie je

možné vychádzať iba zo subjektívneho posúdenia jednotlivých pojmov obsiahnutých

v obchodnej zmluve. Vždy je nutné hodnotiť túto mandátnu zmluvu ako aj iné zmluvy

uzavreté medzi podnikateľmi podľa ako obchodné

zmluvy a ako také je vykladať.

Podľa sa prejav vôle musí predovšetkým vykladať

v súlade s úmyslom konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,

známy alebo jej musel byť známy.

Podľa [iba] v prípadoch, keď prejav vôle nemožno

vyložiť podľa hore citovaného odseku 1, potom sa vykladá prejav vôle v obchodných vzťahoch

podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im

spravidla v tomto styku prikladá.

Pritom [ ] pri výklade vôle hore uvedenými

spôsobmi sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane

rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného

správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Toto všetko mal a musel správca dane

vyhodnotiť a zistené závery logicky zvážiť, ak chcel riadne dospieť k záveru, že žalobca spolu

s podnikateľom Ing. Igorom P. zastieral pravý obsah mandátnej zmluvy, ktorý sa mal podľa

správcu dane blížiť pracovnoprávnemu vzťahu.

Na základe hore uvedeného výkladového pravidlá obchodných zmlúv základným

kritériom na vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu je náležité vyhodnotenie

všetkých okolností súvisiacich s prejavom vôle zmluvnej strany, ktorý sa dá zistiť z reálneho

konania zmluvných strán. Pokiaľ sa potom zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktorý

by bežný podnikateľ predpokladal pri mandátnej zmluve, potom nebolo ich prvotným

motívom uzavrieť mandátnu zmluvu a následne ich zmluvný vzťah je simulovaný.

Podľa v znení účinnom v roku 2003 sú príjmami

zo závislej činnosti aj príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho

vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom

je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy

platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku.

Nakoľko správca dane na základe zisteného skutkového stavu riadne vyhodnotil úmysel

zmluvných strán, že jedna strana bude (Ing. I.) pri výkone činností (práce) pre platiteľa príjmu

povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa a prenášať ich v mene platiteľa príjmu do

jeho vnútro zamestnaneckej štruktúry upravenej predovšetkým pracovnoprávnymi predpismi,

potom správne aplikoval ust. pri svojom rozhodnutí. Na

základe uvedeného sú právne závery žalovaného o porušení daňovej povinnosti riadne. Preto

sa Najvyšší súd stotožnil s argumentáciou krajského súdu, že Ing. I. vykonával v prospech

žalobcu rôzne činnosti, avšak tieto činnosti nemožno stotožniť s činnosťami dohodnutými

v mandátnej zmluve. S prihliadnutím na uvedené žalovaný správne potvrdil rozhodnutie

prvostupňového daňového orgánu o vyrubení rozdielu na dani z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov za zdaňovacie obdobie 2003 žalobcovi.

Ďalšie námietky žalobcu, že krajský súd sa iba zameral na parciálne zistenia a nebral

pritom do úvahy obsah predložených listinných dôkazov a skutočnosti, ktoré vyplynuli

z výsluchov tak Ing. P. ako aj konateľa žalobcu, ako aj to, že krajský súd sa nijako

nevysporiadal s tým, že dôkazy predložené žalovaným mali byť vyhodnotené

aj prvostupňovým súdom v súlade s Najvyšší súd s odkazom

na ust. odmietol, lebo neboli splnené podmienky na vykonanie dôkazov

v zmysle a navyše tieto námietky formuloval žalobca vo všeobecnej

rovine bez toho, aby v konkrétnostiach vytkol krajskému súdu procesné pochybenie v jeho

konaní.

Požiadavku žalobcu, aby po vykonanom dokazovaní napadnuté rozhodnutie

prvostupňového sudu ako i odvolacieho správneho orgánu zrušil a zastavil konanie Najvyšší

súd nemohol vôbec naplniť, lebo takýmto konaním by odňal právomoc správnemu orgánu.

Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na už spomenutú

judikatúru Najvyššieho súdu (5Sž-o-KS 248/2004 alebo ), pri vyhodnotení

aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil

(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo

prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z príjmu

vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu

trov tohto konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 09. marca 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová