Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. v právnej veci žalobcu: A., nar. X., štátny príslušník Iránu, zastúpený advokátom JUDr.

J., advokátom, P., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so

sídlom v Bratislave Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia žalovaného č. UHCP-78-18/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 3.2.2009, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 zo dňa 6.

októbra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -36 zo dňa 6. októbra 2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. UHCP-78-18/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 3.2.2009 z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -36 zo dňa

6. októbra 2009 podľa ustanovenia zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného č.

UHCP-78-18/RHCP-BA-HCP-R-2009 zo dňa 3.2.2009 následného zrušenia a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z ustanovenia

§ 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že na udelenie povolenia na prechodný

pobyt nemá cudzinec právny nárok, preto sa stotožnil s názorom žalovaného, že aj po splnení

podmienok ustanovených v § 25 ods. 3 zákona, cudzincovi povolenie na pobyt nie je

udeľované automaticky, nakoľko zo zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že sa nejedná

o nárokovú čiastku.

Krajský súd na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci a postupu

správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj

rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto dospel k záveru, že rozhodnutie

žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a zamietnuté odvolanie žalobcu, je vecne správne.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca namietal proti rozhodnutiu správnych orgánov, ktoré odôvodnili zamietnutie

jeho žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania nedostatkom

verejného záujmu. V tejto súvislosti uviedol, že je vysokoškolsky vzdelaný a finančne

zabezpečený so zámerom investovať do podnikania na území SR. Má záujem sa v rámci

svojej spoločnosti výrazne podieľať na podpore informačných technológií, hardware, software

a poradenstve IT. Správnym orgánom vyčítal, že sa odvolávali na informácie, ktoré mali

za následok ich konštatovanie, že jeho pobyt na území SR nie je vo verejnom záujme, pričom

tieto informácie nezverejnili. Vyjadril podozrenie, že v jeho prípade došlo ku diskriminácii,

pretože napriek tomu, že v danom období správne orgány schválili pobyty iným štátnym

príslušníkom Iránu a naďalej aj schvaľujú, jeho žiadosť spájajú s menom P., ktorého správne

orgány nemajú v obľube, pretože sa snaží dostať na územie SR štátnych príslušníkov Iránu

a poskytuje služby sídla spoločnostiam svojich klientov.

Podľa žalobcu rovnako ako ostatní, aj on má právo na podnikanie a taktiež Obchodný

zákonník nikde neustanovuje povinnosť alebo obmedzenia, že v určitých priestoroch môže

mať sídlo len obmedzený počet spoločností (čím argumentuje žalovaný), nakoľko existuje

množstvo spoločností poskytujúcich tzv. virtuálne sídlo spoločnostiam, a toto je aj prípad

pána G..

Žalobca napokon poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý predložil

aj krajskému súdu, z ktorého vyplýva, že pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, že došlo

k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade,

že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak,

aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím

udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane

obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (cudzinca) podnikať na území SR.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol odvolanie zamietnuť

ako zjavne neopodstatnené. Uviedol, že z vykonaného dokazovania na správnom orgáne

1. stupňa bolo zrejmé, že bol na správny orgán 1. stupňa odstúpený poznatok k podozrivým

aktivitám štátnych príslušníkov Iránu, ktorý zaslal ZÚ SR v Kuala Lumpur. Na aktivity

štátnych príslušníkov Iránu upozornil občan Iránu, ktorý uviedol, že na území SR sa pohybuje

skupina iránskych štátnych príslušníkov, ktorí lákajú k zahraničným podnikateľským

aktivitám na území SR. Jedná sa hlavne o osoby, ktoré sú aj hlavnými organizátormi, medzi

inými aj P., ktorý figuruje aj ako konateľ spoločnosti vo firme S. s.r.o., ktorý podľa

oznamovateľa zneužíva spoločnosť na rôzne podozrivé aktivity.

Podľa informácií Zastupiteľského úradu SR v Kula Lumpur, P. je iránsky štátny občan

dlhodobo žijúci vo Švajčiarsku, s prechodným pobytom na území SR, ktorý je konateľom 20

spoločností, na stránkach www.ibaypro.com a www.slovakia.ir ponúka možnosti kúpy

pozemkov a budov na Slovensku za účelom podnikania. Z listu ZÚ v Kuala Lumpur podľa

žalovaného ďalej vyplýva, že na zbieraní poznatkov k spomínaným cudzincom sa

spolupodieľa aj ZÚ v SR v Teheráne. Pri osobnom pohovore s jednotlivými žiadateľmi

dostávala ZÚ SR tie isté otázky, teda, kedy bude termín vstupu SR do Shengenu a otázky

cestovania s pobytovým vízom po EÚ, taktiež sa zaujímali o náležitosti potrebné k získaniu

CP SR a občianstva SR. Nevedeli odpovedať na otázku konzula, kde sa nachádza SR a zjavne

nejavili záujem ani o prezentáciu SR. ZÚ SR v Teheráne zaznamenal vyšší záujem iránskych

štátnych príslušníkov o získanie prechodného pobytu na území SR. Všetci žiadatelia patrili

do skupiny, ktorú si P. na území SR vytvára.

Žalovaný ďalej uviedol, že šetrením správneho orgánu I. stupňa bolo zistené,

že P. postupne zakladal spoločnosti v súlade s platnou legislatívou, kde vystupuje ako

spoločník a konateľ. Po uplynutí istej doby dochádza ku zmenám v spoločnostiach, tak, že

vstupujú do jednotlivých spoločností osoby pochádzajúce z Iránu ako spoločníci a konatelia.

Spoločným znakom jednotlivých spoločností založených P. je obdobný predmet činnosti

všetkých uvedených spoločností.

Po vyhodnotení poznatkov zo ZÚ SR v Kuala Lumpur a Teheráne s prihliadnutím

na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov obzvlášť na bezpečnostné

hľadisko správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie

povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania.

Žalovaný pritom zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov

nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok udeliť povolenie

na prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Otázka posúdenia,

či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme je podľa žalovaného vecou voľnej úvahy

správneho orgánu a týmto svojim správnym uvážením nedošlo zo strany správneho orgánu

k porušeniu zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba

priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 9. marca 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy,

orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby

a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu č. žalovaného č. UHCP-78-18/RHCP-BA-HCP-R-2009

zo dňa 3.2.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ

Bratislava č. p.: UHCP-2878-16/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 zo dňa 6.10.2008, ktorým bola

zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie na prechodný pobyt na území SR podľa § 26 ods. 2

písm. h/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte

cudzincov.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie povolenia

na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade

akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade

akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je

takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo

zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom

cudzinec podá žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Orgán, ktorý žiadosť prijal,

vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt môže cudzinec podať

aj na policajnom útvare, ak ide o cudzinca, u ktorého sa vízum nevyžaduje, alebo ak ide

o prechodný pobyt cudzinca na účel zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie

bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, alebo o pobyt cudzinca podľa § 22 a § 23 ods. 1

písm. b), d) a f), alebo o pobyt manžela azylanta, alebo o pobyt cudzinca podľa § 23a alebo

ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí (ods. 2).

Podľa § 25 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie povolenia

na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive. Pri podávaní žiadosti o udelenie

povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad. Ak cudzinec

nepredloží cestovný doklad, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme žiadosť

o udelenie povolenia na prechodný pobyt.

K žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný priložiť

dve fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu

podobu (ods. 2).

Cudzinec priloží k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady

nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú (ods. 3)

a) účel pobytu,

b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 22, 23a, zmenu účelu pobytu, cudzinca

s dlhodobým pobytom alebo ak ide o cudzinca mladšieho ako 14 rokov,

c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 23a,

d) zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý

pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu,

cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 21 a študuje na vysokej škole,

a cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 22 ods. 2,

e) dlhodobý pobyt cudzinca,

Účel pobytu cudzinec preukáže

a) dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, ak ide o cudzinca, ktorý žiada

o povolenie na prechodný pobyt podľa § 19 (ods. 4).

Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar

pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada

na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej

republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo

Slovenskej republiky a na verejné zdravie.

Podľa 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar žiadosť o udelenie

povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je

vo verejnom záujme.

Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt

do 90 dní; vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní. Ak ide

o cudzinca podľa § 21 a 22, rozhodne policajný útvar do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

(ods. 3).

Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento

zákon(ods. 6)

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca podal dňa 19.5.2008 na Generálnom konzuláte

SR v Teheráne žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel

podnikania. Keďže k žiadosti nepredložil všetky potrebné doklady podľa § 25 ods. 3 zákona

o pobyte cudzincov, Oddelenie cudzineckej polície PZ v Bratislave dňa 10.6.2008 konanie

o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR podľa 19 ods. 3 Správneho

poriadku prerušilo a vyzvalo žalobcu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia

priložil k žiadosti chýbajúce doklady, ktoré potvrdzujú bezúhonnosť žalobcu - spoločenskú

zmluvu o založení spoločnosti podpísanou všetkými zakladateľmi, kde je účastník konania

uvedený ako konateľ, výpis z obchodného registra a register trestov domovského štátu

preložený do slovenského jazyka opatrená doložkou overenia.

Žalobca dňa 11.7.2008 požiadal o predĺženie lehoty na prerušenie konania, s tým

že správny orgán I. stupňa tejto žiadosti vyhovel a lehotu na odstránenie nedostatkov predĺžil

do 17.9.2008. Žalobca požadované doklady predložil dňa 18.8.2008.

Správny orgán prvého stupňa dňa 6.10.2008 žiadosť žalobcu o povolenie

na prechodný pobyt na území SR podľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov

s poukazom na § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov zamietol. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, že orgán zastupujúci Slovenskú republiku v zahraničí získal informácie,

na základe ktorých správny orgán prihliadol na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a/ zákona

o pobyte cudzincov, osobitne na bezpečnostné hľadisko a z tohto dôvodu dospel k záveru,

že pobyt cudzinca nie je vo verejnom záujme.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal

nezrozumiteľnosť rozhodnutia, pretože v jeho dôvodoch absentuje akýkoľvek náznak

relevantného dôkazu, o ktorý by mohol správny orgán svoje vyjadrenie o údajných

informáciách od zahraničného orgánu oprieť a podložiť. Podľa žalobcu údajné informácie

bližšie nespomenuté neboli žiadnym spôsobom preukázané a samotné tvrdenie že existujú,

nie sú podľa žalobcu dostatočným argumentom na zamietnutie povolenia na prechodný pobyt

aj z toho dôvodu, že dôvodná obava o bezpečnosť krajiny nebola konaním žalobcu

preukázaná, nakoľko do administratívneho spisu založil výpis z registra trestov cudzinca

z domovského štátu, pričom záznam v registri je bez akýchkoľvek poznámok.

Žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť tak, že jeho žiadosti

žalovaný vyhovie.

Žalovaný dňa 3.2.2009 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa

6.10.2008 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,

že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom o správnom konaní

a zákonom o pobyte cudzincov. Na námietky žalobcu uplatnené v odvolaní uviedol, že má

za preukázané, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, a to na základe informácie

orgánu zastupujúceho SR v zahraničí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca v opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal nezrozumiteľnosť dôvodov

rozhodnutia, keď dôvodoch rozhodnutia podľa žalobcu absentuje akýkoľvek náznak

relevantného dôkazu, o ktorý by mohol správny orgán svoje vyjadrenie o údajných

informáciách od zahraničného orgánu oprieť a podložiť. Podľa žalobcu údajné informácie

bližšie nespomenuté neboli žiadnym spôsobom preukázané a samotné tvrdenie že existujú,

nie sú podľa žalobcu dostatočným argumentom na zamietnutie povolenia na prechodný pobyt

aj z toho dôvodu, že dôvodná obava o bezpečnosť krajiny nebola konaním žalobcu

preukázaná, nakoľko do administratívneho spisu založil výpis z registra trestov cudzinca

z domovského štátu, pričom záznam v registri je bez akýchkoľvek poznámok.

K týmto námietkam žalobcu nezaujal žalovaný žiadne stanovisko, preto záver

žalovaného, že mal za preukázané, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme,

a to na základe informácie orgánu zastupujúceho SR v zahraničí sa javí ako predčasný.

Podľa odvolacieho súdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen

hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobcu tak, aby v prípade, že žalovaný

uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami

sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria

posudzovanej žiadosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a/ zákon o pobyte

cudzincov.

Zákon o pobyte cudzincov (v ustanovení § 26 ods. 2 písm. h/) nedefinuje pojem

verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo

nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa.

Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť,

že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný,

ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní,

a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore

s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva,

ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci.

Napriek tomu, že správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu o povolenie pobytu

na území SR vychádzali zo správ orgánov zastupujúcich SR v zahraničí, ktoré tvoria obsah

administratívneho spisu, tieto informácie sa v dôvodoch rozhodnutia nenachádzajú, preto

nebolo možné považovať odkaz na ta takýto zdroj informácií, bez uvedenie dôvodov,

na základe ktorých správne orgány dospeli k záveru o nedostatku verejného záujmu

na poskytnutí povolenia pobytu žalobcu na území SR za účelom podnikania za dostatočne

presvedčivý a súčasne preskúmateľný.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že síce bolo možné súhlasiť

s tvrdením žalovaného ako aj krajského súdu, že v zmysle platnej právnej úpravy na udelenie

povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania nie je právny nárok

a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. Treba však pripomenúť, že zákonným

ustanovením (§ 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov) nebola správnemu orgánu

zverená ničím neobmedzená voľná úvaha pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí povolenie

k pobytu na území SR za účelom podnikania. Žalovaný pri použití voľnej úvahy musí

rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho

orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná.

V tejto súvislosti je potrebné v ďalšom konaní zvážiť, či v prípade posudzovania

žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR sú informácie

orgánov zastupujúcich SR v zahraničí, na ktoré sa správne orgány odvolávajú dostatočným

podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia

na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či takéto informácie s odkazom

na ich zdroj bez ďalšieho spĺňajú atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného

záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý

o udelení povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje.

V ďalšom konaní sa žalovaný musí vysporiadať vzhľadom na uplatnenú

námietku žalobcu s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej

strane práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR,

ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území SR, ktorého sa žalobca domáha

a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať

vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu.

Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu skromného

so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem

verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak, aby bolo možné

jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia

povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane

obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (cudzinca) podnikať na území SR, a to

v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť

sa na žalobcu vzťahuje.

Odvolací súd súčasne poukazuje na nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý napriek

tomu, že dňa 21.1.2009 pod č. p.: UHCP-155-15/RHCP-BA-HCP-R-2008 rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 6.10.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

(pričom v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že správny orgán I. stupňa nepostupoval

v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, nakoľko sa zameral úzko na nepodložené informácie

orgánu zastupujúceho SR v zahraničí a použil ich ako jediný dôvod na zamietnutie žiadosti

žalobcu o povolenie na prechodný pobyt na území SR, okrem toho žalovaný vyčítal

prvostupňovému správnemu orgánu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahovalo len citáciu

príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov a okolnosti podania žiadosti, pričom

vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav vec.), dňa 3.2.2009 totožné rozhodnutie zo dňa

6.10. 2008 potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

Táto nesprávnosť však nemala vplyv na to, že odvolací súd súc viazaný obsahom

odvolania žalobcu preskúmaval rozsudok krajského súdu a v jeho intenciách aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného vydané dňa 3.2.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 6.10.2008.

O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k

ods. 1 tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko právny zástupca žalobcu na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 10.3.2010, aby v lehote

troch dní vyčíslil trovy konania, trovy konania nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová