Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c19/376969.87a700.pdf
PDF · 106.34 KB
No categories available
1Sžo/88/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/88/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
žalobcu: A., bytom K., proti žalovanému: Oblastná správa železničnej polície, Oddelenie
poriadkovej služby, Staničná č. 5, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. ČOK-5/2005-TT-OdPS zo dňa 5.12.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/74/2006-60 zo dňa 4.12.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/74/2006-60 zo dňa 4.12.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti a rozhodnutia č. ČOK-5/2005-TT-OdPS zo dňa 5.12.2005, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Železničnej polície, Oddelenia
trestno-správneho konania, Odboru ŽP Bratislava č. ŽP-1095/2005-BA-Da zo dňa 26.10.2005
o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“), o uložení pokuty vo výške 3.000,–Sk
(99,58 €) a uložení povinnosti uhradiť trovy konania v sume 150,–Sk (4,98 €). Žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup a rozhodnutie
žalovaného boli v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené a preto
žalobu žalobcu zamietol.
Podľa názoru krajského súdu v správnom konaní bolo vykonaným dokazovaním
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca sa dopustil skutku kvalifikovaného
ako priestupok v zmysle § 50 ods. 1 zákona tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí
o priestupku. Výpoveďami príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „ŽP“) M. a J. bol
žalobca jednoznačne usvedčený zo spáchania tohto skutku. Krajský súd považoval obranu
žalobcu za účelovú, keď neuviedol na svoju obranu žiadnu skutočnosť. Konštatoval, že
neexistuje dôvod spochybňovať výpovede príslušníkov ŽP, ktorí zhodne uviedli, že videli
žalobcu ako cez vypúšťací ventil z cisterny pomocou pripraveného a upraveného lievika
s hadicou vypúšťal benzín do 30 litrovej bandasky, pričom pri zastavení príslušníkmi ŽP
lievik s hadicou odhodil a toto konanie vysvetliť nevedel. Krajský súd posúdil tvrdenie
žalobcu, že bandasku našiel medzi 6. a 8. koľajou pri stĺpe, za nelogické, pretože v prípade
pravdivosti tohto tvrdenia, by neodhadzoval lievik s hadicou po tom, čo zbadal príslušníkov
ŽP.
Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali
v intenciách zákona, zadovážili si dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný
stav a zo skutkových zistení vyvodili správny právny záver, pričom sankcia – pokuta – bola
uložená blízko dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov. Krajskému súdu vytýkal, že sa obmedzil len
na konštatovanie, že za dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky a účastník
je povinný navrhovať dôkazy. Uviedol, že on dôkazy navrhol, no neboli vykonané. Tvrdil,
že nie je pravdou, že na svoju obranu neuviedol žiadnu skutočnosť, pretože od začiatku tvrdil,
že celý prípad je vykonštruovaný, príslušníkom ŽP sa zaoberali aj príslušné vnútorné
kontrolné orgány ŽP a je tu teda dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti výpovede
príslušníkov ŽP. Vyslovil názor, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, nezaoberal
sa nesprávnym úradným postupom orgánov ŽP, ani jeho tvrdeniami, ktorými vyvracal
tvrdenia o spôsobe a priebehu priestupku. Namietal tiež, že sa pojednávania na krajskom súde
nemohol zúčastniť pre náhle zhoršenie zdravotného stavu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v intenciách dôvodov podaného odvolania (§ 212 SP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Vo veci rozhodol po pojednávaní (na ktoré sa účastníci napriek riadnemu
predvolaniu nedostavili) dňa 9.3.2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj
z administratívneho spisu žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. ŽP-1095/2005-BA-Da zo dňa 26.10.2005 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“),
ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 13.7.2005 v čase o 1.31 hod. na železničnej stanici
Bratislava – Petržalka odcudzil z cisternového vozňa 30 litrov benzínu BA 98 a to tak,
že benzín odpustil cez vypúšťací ventil z cisterny cez pripravený lievik s hadicou
do 30 litrovej bandasky, pričom na tento vlak nastúpil potom, čo sa dal do pohybu a odviezol
sa aj s bandaskou k administratívnej budove stanice, kde z vozňa zoskočil a bandasku schoval
za stĺp, pričom bol stále pozorovaný príslušníkmi ŽP. Následne sa v čase cca o 2.55 hod.
žalobca pri posunovaní vlaku vrátil na toto miesto, vzal schovanú bandasku a naložil
ju na posunujúci rušeň, ktorým ju previezol pred kanceláriu posunovačov, kde s bandaskou
vystúpil a kráčal smerom do kancelárie, pričom bol zaistený príslušníkmi ŽP. Za spáchanie
tohto skutku bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,–Sk (99,58 €) a zároveň mu bola
daná povinnosť uhradiť trovy konania v sume 150,–Sk (4,98 €).
Po odvolaní podanom žalobcom do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku
zo dňa 26.10.2005 bola vec predložená žalovanému, ktorý prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdil. Jediným odvolacím dôvodom žalobcom bolo tvrdenie, že všetko je vykonštruované
a vymyslené, nezakladá sa na pravde a pravda je len to, že niesol bandasku s benzínom.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové
správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní
vykonaného dokazovania sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi
krajského súdu, že svojim konaním žalobca uvedený priestupok spáchal tak, ako bol ustálený
správnym orgánom na základe riadne vykonaného dokazovania.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodné jeho námietky, že v konaní navrhol dôkazy,
ktoré neboli vykonané a že výpovede príslušníkov ŽP sú nedôveryhodné. Z administratívneho
spisu žalovaného odvolací súd zistil, že žalobca bol v konaní riadne poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení zákona (§ 73 ods. 2
zákona), no počas konania nenavrhol žiadne dôkazy v svoj prospech. Jeho obrana v správnom
konaní spočívala len v jeho tvrdení, že skutok bol vykonštruovaný a vymyslený, hoci
z dokazovania vykonaného v súlade so zákonom bolo možné dospieť k záveru o spáchaní
skutku tak, ako bol ustálený v správnom konaní a toto zistenie žalobca ničím nevyvrátil.
Svoje tvrdenie uvádzané v žalobe, že jeden z príslušníkov ŽP mal od neho v minulosti žiadať
službu, ktorú mu však odmietol, za čo sa mu mal vyhrážať tým, že to má u neho spočítané,
ničím nepodložil a ani z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by na túto
skutočnosť v správnom konaní poukazoval. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdil,
že neboli preverované skutočnosti nasvedčujúce zaujatosti zamestnancov ŽP, tieto však
v administratívnom ani súdnom preskúmavacom konaní nijako nekonkretizoval a ani
z administratívneho spisu nevyplýva, že by pri výsluchu dňa 26.10.2005 alebo v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu výpoveď svedka J. poukazom na osobný konflikt
spochybňoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je obrana žalobcu účelová
a nedôveryhodná, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že napriek svojmu tvrdeniu (pri výsluchu
dňa 26.10.2005), že „policajtov videl“, nález (podľa jeho tvrdenia) bandasky s benzínom,
im neoznámil.
Rovnako nebolo možné prihliadnuť na jeho námietku vytýkajúcu, že krajský súd
pojednával dňa 4.12.2008 v jeho neprítomnosti, pretože takýto postup vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, predvolanie prevzal
do vlastných rúk dňa 3.11.2008, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal
o odročenie pojednávania, je v súlade s § 101 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP.
Odvolací súd dospel k záveru, že postupu krajského súdu nemožno nič vyčítať, tento
sa zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru,
že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených
záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým
spôsobom odôvodnil.
Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti
rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom
na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. marca 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová