Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/88/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

žalobcu: A., bytom K., proti žalovanému: Oblastná správa železničnej polície, Oddelenie

poriadkovej služby, Staničná č. 5, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. ČOK-5/2005-TT-OdPS zo dňa 5.12.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. -60 zo dňa 4.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -60 zo dňa 4.12.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti a rozhodnutia č. ČOK-5/2005-TT-OdPS zo dňa 5.12.2005, ktorým žalovaný

zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Železničnej polície, Oddelenia

trestno-správneho konania, Odboru ŽP Bratislava č. ŽP-1095/2005-BA-Da zo dňa 26.10.2005

o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona

č. o priestupkoch (ďalej len „“), o uložení pokuty vo výške 3.000,–Sk

(99,58 €) a uložení povinnosti uhradiť trovy konania v sume 150,–Sk (4,98 €). Žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup a rozhodnutie

žalovaného boli v súlade so a napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené a preto

žalobu žalobcu zamietol.

Podľa názoru krajského súdu v správnom konaní bolo vykonaným dokazovaním

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca sa dopustil skutku kvalifikovaného

ako priestupok v zmysle tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí

o priestupku. Výpoveďami príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „ŽP“) M. a J. bol

žalobca jednoznačne usvedčený zo spáchania tohto skutku. Krajský súd považoval obranu

žalobcu za účelovú, keď neuviedol na svoju obranu žiadnu skutočnosť. Konštatoval, že

neexistuje dôvod spochybňovať výpovede príslušníkov ŽP, ktorí zhodne uviedli, že videli

žalobcu ako cez vypúšťací ventil z cisterny pomocou pripraveného a upraveného lievika

s hadicou vypúšťal benzín do 30 litrovej bandasky, pričom pri zastavení príslušníkmi ŽP

lievik s hadicou odhodil a toto konanie vysvetliť nevedel. Krajský súd posúdil tvrdenie

žalobcu, že bandasku našiel medzi 6. a 8. koľajou pri stĺpe, za nelogické, pretože v prípade

pravdivosti tohto tvrdenia, by neodhadzoval lievik s hadicou po tom, čo zbadal príslušníkov

ŽP.

Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali

v intenciách , zadovážili si dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný

stav a zo skutkových zistení vyvodili správny právny záver, pričom sankcia – pokuta – bola

uložená blízko dolnej hranice stanoveného rozpätia.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutí

správnych orgánov oboch stupňov. Krajskému súdu vytýkal, že sa obmedzil len

na konštatovanie, že za dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky a účastník

je povinný navrhovať dôkazy. Uviedol, že on dôkazy navrhol, no neboli vykonané. Tvrdil,

že nie je pravdou, že na svoju obranu neuviedol žiadnu skutočnosť, pretože od začiatku tvrdil,

že celý prípad je vykonštruovaný, príslušníkom ŽP sa zaoberali aj príslušné vnútorné

kontrolné orgány ŽP a je tu teda dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti výpovede

príslušníkov ŽP. Vyslovil názor, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, nezaoberal

sa nesprávnym úradným postupom orgánov ŽP, ani jeho tvrdeniami, ktorými vyvracal

tvrdenia o spôsobe a priebehu priestupku. Namietal tiež, že sa pojednávania na krajskom súde

nemohol zúčastniť pre náhle zhoršenie zdravotného stavu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v intenciách dôvodov podaného odvolania (§ 212 SP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné. Vo veci rozhodol po pojednávaní (na ktoré sa účastníci napriek riadnemu

predvolaniu nedostavili) dňa 9.3.2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj

z administratívneho spisu žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím

č. ŽP-1095/2005-BA-Da zo dňa 26.10.2005 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku

proti majetku podľa o priestupkoch (ďalej len „“),

ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 13.7.2005 v čase o 1.31 hod. na železničnej stanici

Bratislava – Petržalka odcudzil z cisternového vozňa 30 litrov benzínu BA 98 a to tak,

že benzín odpustil cez vypúšťací ventil z cisterny cez pripravený lievik s hadicou

do 30 litrovej bandasky, pričom na tento vlak nastúpil potom, čo sa dal do pohybu a odviezol

sa aj s bandaskou k administratívnej budove stanice, kde z vozňa zoskočil a bandasku schoval

za stĺp, pričom bol stále pozorovaný príslušníkmi ŽP. Následne sa v čase cca o 2.55 hod.

žalobca pri posunovaní vlaku vrátil na toto miesto, vzal schovanú bandasku a naložil

ju na posunujúci rušeň, ktorým ju previezol pred kanceláriu posunovačov, kde s bandaskou

vystúpil a kráčal smerom do kancelárie, pričom bol zaistený príslušníkmi ŽP. Za spáchanie

tohto skutku bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,–Sk (99,58 €) a zároveň mu bola

daná povinnosť uhradiť trovy konania v sume 150,–Sk (4,98 €).

Po odvolaní podanom žalobcom do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku

zo dňa 26.10.2005 bola vec predložená žalovanému, ktorý prvostupňové správne rozhodnutie

potvrdil. Jediným odvolacím dôvodom žalobcom bolo tvrdenie, že všetko je vykonštruované

a vymyslené, nezakladá sa na pravde a pravda je len to, že niesol bandasku s benzínom.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové

správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní

vykonaného dokazovania sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi

krajského súdu, že svojim konaním žalobca uvedený priestupok spáchal tak, ako bol ustálený

správnym orgánom na základe riadne vykonaného dokazovania.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné jeho námietky, že v konaní navrhol dôkazy,

ktoré neboli vykonané a že výpovede príslušníkov ŽP sú nedôveryhodné. Z administratívneho

spisu žalovaného odvolací súd zistil, že žalobca bol v konaní riadne poučený o svojich

procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení (

), no počas konania nenavrhol žiadne dôkazy v svoj prospech. Jeho obrana v správnom

konaní spočívala len v jeho tvrdení, že skutok bol vykonštruovaný a vymyslený, hoci

z dokazovania vykonaného v súlade so bolo možné dospieť k záveru o spáchaní

skutku tak, ako bol ustálený v správnom konaní a toto zistenie žalobca ničím nevyvrátil.

Svoje tvrdenie uvádzané v žalobe, že jeden z príslušníkov ŽP mal od neho v minulosti žiadať

službu, ktorú mu však odmietol, za čo sa mu mal vyhrážať tým, že to má u neho spočítané,

ničím nepodložil a ani z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by na túto

skutočnosť v správnom konaní poukazoval. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdil,

že neboli preverované skutočnosti nasvedčujúce zaujatosti zamestnancov ŽP, tieto však

v administratívnom ani súdnom preskúmavacom konaní nijako nekonkretizoval a ani

z administratívneho spisu nevyplýva, že by pri výsluchu dňa 26.10.2005 alebo v odvolaní

proti prvostupňovému rozhodnutiu výpoveď svedka J. poukazom na osobný konflikt

spochybňoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je obrana žalobcu účelová

a nedôveryhodná, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že napriek svojmu tvrdeniu (pri výsluchu

dňa 26.10.2005), že „policajtov videl“, nález (podľa jeho tvrdenia) bandasky s benzínom,

im neoznámil.

Rovnako nebolo možné prihliadnuť na jeho námietku vytýkajúcu, že krajský súd

pojednával dňa 4.12.2008 v jeho neprítomnosti, pretože takýto postup vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, predvolanie prevzal

do vlastných rúk dňa 3.11.2008, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal

o odročenie pojednávania, je v súlade s v spojení s .

Odvolací súd dospel k záveru, že postupu krajského súdu nemožno nič vyčítať, tento

sa zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru,

že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu , práv a chránených

záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým

spôsobom odôvodnil.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa potvrdil ako vecne správny.

Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho

konania v súlade s v spojení s nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová