Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/127/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,

v právnej veci žalobcu: mjr. JUDr. R., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. T., M.

proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KM-128/PK-2007 zo

dňa 20.9.2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -69 zo dňa 4.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -69 zo dňa 4.12.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. p. KM-128/PK-2007 zo dňa 20.9.2007, ktorým

žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 270 zo dňa 27.6.2007 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru podľa o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobca

svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

O trovách rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že na základe obsahu

administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca sa protiprávneho

konania skutočne dopustil a keďže nezistil žiadne procesné pochybenia žalovaného

pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, žalobu žalobcu zamietol. Konštatoval, že dôvodom

pre prepustenie zo služobného pomeru bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré

spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď prevzal finančnú hotovosť

za prísľub prípravy uchádzača o prijatie do služobného pomeru colníka v záujme kladného

výsledku psychologických testov a aj poskytol úplatok za kladné ovplyvnenie tohto vyšetrenia

pracovníčke psychologického pracoviska. Uviedol, že o zvlášť hrubej nedisciplinovanosti

žalobcu svedčí i skutočnosť, že svojim konaním porušil aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. f/

zákona, pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť k stretu

dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami. Okolnosť, že trestné stíhanie žalobcu

nebolo ukončené, nie je podstatná, pretože konanie žalobcu bolo v personálnom konaní

posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta a nie ako priestupok

či trestný čin. Zákonné predpoklady prepustenia policajta musia byť dané v čase

rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného alebo

priestupkového konania, keďže porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosiahnuť intenzitu

trestného činu alebo priestupku.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny rozsudku krajského súdu

a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj personálneho rozkazu. Krajskému

súdu vytýkal, že v konaní nepostupoval správne a nepreskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup žalovaného v celom rozsahu a z hľadiska všetkých žalobných dôvodov. Namietal,

že správne rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci, minister žalovaného

nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre neúplnosť

spisov správneho orgánu, s ktorým malo byť podľa jeho názoru manipulované. Tiež uviedol,

že v konaní žalovaného sa vyskytli viaceré hmotno aj procesnoprávne vady, ktoré mali vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Trval na tom, že návrh o prepustení nebol

prerokovaný s príslušným odborovým orgánom tak, ako to predpokladá § 225 ods. 2 písm. c/

zákona, konečné rozhodnutie bolo vydané na to nekompetentnými osobami a personálny

rozkaz č. 55 zo dňa 30.5.2007 o jeho zaradení na 4. oddelenie ekonomickej kriminality

OJP ÚJKP v Košiciach dňom 1.6.2007 mu nebol doručený.

Na záver namietal existenciu prekážky rozhodnutej veci, nakoľko dňa 13.5.2007, teda

ešte pred začatím konania o skončení služobného pomeru prepustením, písomne požiadal

o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona, na základe čoho bol

personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach č. 17 zo dňa 11.6.2007 uvoľnený

zo služobného pomeru, pričom toto rozhodnutie z dôvodu vzdania sa práva podať proti nemu

odvolanie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2007. Argumentoval, že keďže dňa 13.6.2007

sa skončil jeho služobný pomer právoplatne uvoľnením, nemohol sa skončiť neskôr

prepustením.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal nato, že žalobca mal zákonné právo predložiť

v personálnom konaní dôkaz, ktorým by relevantným spôsobom vyvrátil zistený skutkový

stav alebo ospravedlnil svoje protiprávne konanie, ktoré nevyužil, pričom zákon očakáva

aktivitu účastníka pri zisťovaní skutkového stavu veci a z pasivity účastníka vyvodzuje

právne následky.

Zdôraznil, že žalobca nebol prepustený z dôvodu, že spáchal trestný čin, ale z dôvodu,

že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom

za súčasného splnenia podmienky, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby. Uviedol, že personálne konanie o prepustení policajta

nemožno umelo spájať s trestným konaním a zákonné predpoklady prepustenia nie sú závislé

od výsledku trestného konania. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť

hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Dodal, že v konaní

o prepustení policajta sa zásada prezumpcie neviny neuplatňuje. Konštatoval, že vedenie

trestného konania voči žalobcovi neznamenalo, že nadriadený žalobcu by nemohol proti nemu

podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu pomeru, pretože personálne konanie

nie je závislé od výsledkov trestného konania a rozhodnutím o prepustení žalobcu

sa nerozhodlo o jeho vine z hľadiska trestnej zodpovednosti, ale len o ukončení jeho

služobného pomeru.

Za nedôvodnú označil žalovaný aj námietku žalobcu o existencii prekážky res iudicata

a poukázal na znenie § 191 ods. 7 zákona, v zmysle ktorého sa služobný pomer podľa

odseku 1 skončí uplynutím dvoch mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak,

pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Uviedol,

že personálny rozkaz č. 17 zo dňa 11.6.2007 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru

na jeho žiadosť nebol prekážkou postupu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože

služobný pomer žalobcu ešte trval a skončil by (uvoľnením) až dňa 31.7.2007, teda do tohto

dňa by bol žalobca stále v služobnom pomere príslušníka PZ.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní ( v spojení s ), bez nariadenia pojednávania

( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 9.3.2010, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vykonával štátnu službu

príslušníka Policajného zboru. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky

č. 270 zo dňa 27.6.2007 bol žalobca zo služobného pomeru prepustený podľa § 192 ods. 1

písm. e/ zákona a to na tom skutkovom základe, že v mesiaci apríl 2007 bol požiadaný A.

prostredníctvom J. o zabezpečenie prípravy uchádzača o prijatie do služobného pomeru

colníka, T., za účelom úspešného zvládnutia psychologického vyšetrenia a V. - pracovníčke

psychologického strediska, na ktorom malo vyšetrenie prebehnúť - ponúkol a odovzdal

úplatok v sume 20.000,–Sk (663,88 €) s tým, že mu ho vráti, ak výsledok psychologického

vyšetrenia uchádzača nebude kladný. Za splnenie požiadavky si žalobca vyžiadal 30.000,– Sk

(995,82 €), ktoré mu boli osobne odovzdané. Dňa 9.5.2007 si vyžiadal poskytnutý úplatok od

V. späť, nakoľko výsledok psychologického vyšetrenia T. bol nevyhovujúci.

Prvostupňový správny orgán na základe vlastného šetrenia dospel k záveru, že žalobca

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu

na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru

a na ich čestnosti. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl správny orgán v tom,

že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď prevzal finančnú hotovosť za prísľub prípravy

uchádzača o prijatie do služobného pomeru colníka a v záujme kladného výsledku

psychologických testov ponúkol a aj poskytol úplatok pracovníčke psychologického

pracoviska, na ktorom sa vyšetrenie vykonávalo. Správny orgán konštatoval, že žalobca

sa v čase mimo služby nezdržal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej

služby s osobnými záujmami, čím porušil aj § 48 ods. 3 písm. f/ zákona.

Žalovaný správny orgán po podaní rozkladu žalobcom napadnutý personálny rozkaz

potvrdil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že konanie, ktorého sa žalobca dopustil,

bolo posúdené ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalovaný sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a dospel k záveru, že napadnutý

personálny rozkaz bol vydaný na základe objektívne zisteného a preukázaného skutkového

stavu veci a neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce jeho zmenu alebo zrušenie.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá

služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,

statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva

občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem

sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Tak prisahám!".

Podľa § 48 ods. 3 písm. f/ zákona policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej

služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby

na vlastný prospech alebo na prospech iného.

Podľa § 191 zákona policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to

požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená

nadriadenému, inak je neplatná (ods. 1).

Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému,

sa považuje za deň doručenia žiadosti (ods. 2).

Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov,

ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie

zo služobného pomeru nadriadenému (ods. 7).

Postup v konaní o prepustení príslušníka PZ upravuje zákon v ustanovení § 231 a nasl.

Podľa § 233 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne

a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné

podklady (ods. 1).

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2).

Podľa § 238 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a obhliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní

vykonaného dokazovania sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi

krajského súdu, že na základe správnym orgánom zadovážených a vykonaných dôkazov bolo

možné dôvodne považovať konanie žalobcu predstavujúce naplnenie dôvodu prepustenia

v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona za dostatočne preukázané. V konaní nebolo

spochybnené, že išlo o dôkazy zadovážené a vykonané v súlade s ustanovením § 238 ods. 2

zákona a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238

ods. 3 zákona, ktoré nasvedčovali tomu, že predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol

správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí t. j., že žalobca prevzal finančnú hotovosť

za prísľub prípravy uchádzača o prijatie do služobného pomeru colníka, ponúkol a aj poskytol

úplatok za kladný výsledok psychologického vyšetrenia pracovníčke psychologického

pracoviska, ktoré vyšetrenie vykonávalo. Žalobca v odvolaní ani nepopieral, že by sa tohto

skutku nedopustil a preto jeho námietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci

odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Je potrebné zdôrazniť, že správne orgány svojimi rozhodnutiami o prepustení žalobcu

zo štátnej služby nevyslovili, že je vinným zo spáchania trestného činu, pretože objasňovanie

trestných činov patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Personálnym

rozkazom a následným napadnutým rozhodnutím žalovaného sa rozhodovalo o ďalšom trvaní

služobného pomeru žalobcu. Trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní

a konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sú dve odlišné konania, zverené

zákonmi odlišným orgánom, upravené odlišnými právnymi predpismi. Otázka trestnoprávnej

zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne

opatrenie – prepustenie zo služobného pomeru. Prepustenie zo služobného pomeru realizoval

nadriadený žalobcu nezávisle od zistení orgánov činných v trestnom konaní. Správne orgány

vo veciach služobného pomeru policajtov majú totiž zákonom danú kompetenciu konať

samostatne, nezávisle od výsledkov iného napr. trestného konania. Ani samotný záver

orgánov činných v trestnom konaní o vine resp. nevine žalobcu zo spáchania trestného činu

nemôže mať absolútne žiaden vplyv na závery orgánov v personálnom konaní. Prípadný

oslobodzujúci rozsudok taktiež neznamená, že žalobca sa nedopustil porušenia služobnej

prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pretože takéto porušenie

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného činu.

Ako bezpredmetnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o existencii prekážky

res iudicata. Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca bol personálnym rozkazom riaditeľa

OR PZ v Košiciach č. 17 zo dňa 11.6.2007 na vlastnú žiadosť, doručenú príslušnému orgánu

dňa 14.5.2007, uvoľnený zo služobného pomeru podľa § 194 ods. 1 zákona a to uplynutím

zákonom stanovenej lehoty. Žalobca sa síce vzdal odvolania proti tomuto personálnemu

rozkazu, avšak dvojmesačná lehota pre skončenie služobného pomeru, ktorá je určená

zákonom za podmienky, že sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, začala plynúť

až od 1.6.2007, teda prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti

o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému a posledný deň tejto lehoty pripadol

na 31.7.2007. Personálny rozkaz o uvoľnení žalobcu bol teda v čase rozhodnutia o jeho

prepustení už právoplatný, avšak žalobca bol stále príslušníkom PZ, bol teda povinný naďalej

dodržiavať služobnú prísahu a plniť si služobné povinnosti a ak v tomto období žalovaný

dospel na základe vlastného šetrenia k záveru, že žalobca svojim konaním naplnil znaky

prepúšťacieho dôvodu, nepostupoval v rozpore so zákonom, keď ho personálnym rozkazom

prepustil z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona.

Odvolací súd rovnako neprihliadol na námietku žalobcu o neplatnosti právneho úkonu

podľa § 250 ods. 1 písm. b/ zákona týkajúcej sa nepríslušnosti nadriadeného pplk. JUDr. H.

na spracovanie návrhu na prepustenie žalobcu, pretože mu nebol doručený personálny rozkaz

o jeho zaradení dňom 1.6.2007 na 4. oddelenie ekonomickej kriminality OJP ÚJKP

v Košiciach. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že u žalovaného došlo

k organizačným zmenám v súvislosti so zánikom Okresných riaditeľstiev Košice I a II,

v dôsledku čoho na základe personálneho rozkazu ZR OR PZ v Košiciach č. 55 zo dňa

30.5.2007 došlo u žalobcu k zmene názvu funkcie a zaradeniu na 4. oddelenie OJP ÚJKP OR

PZ Košice, ktorého vedúcim bol pplk. Ing. H. a preto bol ako nový nadriadený žalobcu

oprávneným na spracovanie návrhu na jeho prepustenie. Z administratívneho spisu vyplýva

aj skutočnosť, že príslušný odborový orgán prejednal návrh na prepustenie žalobcu v súlade

s § 225 ods. 2 písm. c/ zákona a v tejto veci vydal stanovisko č. p. S-ZO-4/2007-OZP zo dňa

6.6.2007, v ktorom s prepustením žalobcu súhlasil a odporučil ho realizovať a samotný

personálny rozkaz vydal minister vnútra, teda na tento úkon kompetentný orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo konanie žalobcu v správnom konaní dostatočne

preukázané a dôvodne posúdené ako konanie v hrubom rozpore so služobnou povinnosťou

a služobnou prísahou, ktoré spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,

keď prevzal finančnú hotovosť za prísľub prípravy uchádzača o prijatie do služobného

pomeru colníka v záujme kladného výsledku psychologických testov, ponúkol a aj poskytol

úplatok za kladné ovplyvnenie tohto vyšetrenia pracovníčke psychologického pracoviska.

Porušenie služobnej povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. f/ zákona zvlášť hrubým spôsobom

spočívalo v tom, že, žalobca sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť

k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že záver krajského súdu o tom,

že boli splnené podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, bol správny,

keďže postup a rozhodnutie žalovaného, ktorý konanie žalobcu posúdil ako porušenie

služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ktorý zároveň logicky

vyargumentoval, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby, boli v súlade so zákonom a tento záver neboli spôsobilé spochybniť

ani námietky žalobcu uvedené v odvolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Pretože v odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v .r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová