Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/28/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ PaeDr. M. Č.,

bývajúceho v B., 2/ JUDr. K. Č., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. J. B., advokátom so

sídlom v B., proti žalovanej E. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. L., advokátom so

sídlom v B., o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III, pod sp. zn. , na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 4. novembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania 50,66 €

na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. B., advokáta so sídlom v B., do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 1. októbra 2008 č.k. -120 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 16 151,-- Sk s úrokom z omeškania

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 9 111,-- Sk od 8. augusta 1996 do zaplatenia

a zo sumy 7 040,-- Sk od 27. januára 1998 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku; žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania 6 265,-- Sk

(644,-- Sk + 5 621,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku; návrh žalovanej

na prerušenie konania zamietol. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV

č. X., kat. úz. N., parcela č. X. zastavaná plocha, stavba súpisné č. X. postavená na parcele č.

X. a parcela č. X. záhrada. Žalovaná tieto nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu (bez

nájomnej zmluvy), tým na ich úkor získala bezdôvodne obohatenie (§ 451, § 456, § 458 ods.

1 ), ktorého výšku súd považoval za primeranú v sume 16 151,-- Sk,

preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods.

1 Z dôvodu nesplnenia podmienok podľa návrh žalovanej

na prerušenie konania zamietol.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. novembra 2009

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcom 1/ a 2/ nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania považoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa

a z neho vyplývajúci právny záver za správny. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením

jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p), keď námietky žalovanej nepovažoval za dôvodné.

Vychádzal z toho, že žalobcovia sú bezpodielovýymi spoluvlastníkmi dotknutých

nehnuteľností, ktoré žalovaná užívala bez náhrady dlhšiu dobu, čo vyplýva zo skôr vydaných

súdnych rozhodnutí, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcom úhrady

za neoprávnené užívanie nehnuteľností titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanej sa

nepodarilo spochybniť vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam ani preukázať, že je

oprávnenou držiteľkou týchto nehnuteľností. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa . a v spojení s prvá veta

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie a žiadala, aby

dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

a Uviedla, že žalobcovia nie sú skutočnými vlastníkmi

predmetných nehnuteľností. Tieto pôvodne patrili J. P., ktorému bol majetok skonfiškovaný z

politických dôvodov na základe rozhodnutia súdu z dôvodu opustenia republiky. J. P. bol

neskôr rehabilitovaný. Žalovaná a jej dvaja synovia, ako právni nástupcovia J. P., sú

skutočnými vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Žalobcovia kúpnou zmluvou uzavretou

s rodinou E. tieto nadobudli neoprávnene. Prejudiciálne sa otázka vlastníckeho práva rieši v

konaní na Okresnom súde Bratislava III. Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa

označila dôkazy (čísla súdnych spisov) a žiadala, aby súd zabezpečil na vec vzťahujúce sa

doklady zo správy katastra nehnuteľnosti. Uvedené dôkazy neboli súdom zabezpečené ani

vykonané, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne došlo k porušeniu

základných procesných povinností i .

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovanej odmietnuť a priznať náhradu trov

dovolacieho konania 50,66 €. Zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania súdom, ktoré

nesúviselo s prejednávanou vecou, podľa ich názoru nedošlo k odňatiu možnosti konať pred

súdom žalovanej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu ( ). Keďže konanie o každom mimoriadnom

opravnom prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje

zákon len na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom

prostriedku.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Prípustnosť dovolania žalovanej

v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p

So zreteľom na to by dovolanie žalovanej mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom § 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaní na súdne

pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred

súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcu žalovanej realizáciu

jej procesných práv.

Dovolateľka súdom nižších stupňov vytýka, že nevykonali ňou navrhnuté dôkazy a tak

nesprávne dospel k záveru, že vlastníkmi nehnuteľností sú žalobcovia. Pokiaľ ide o námietku

nevykonania navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý

dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred

súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).

Treba zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľka mylne

domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania

( ods. l , ). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná

(napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované

za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke

žalovanej je vhodné dodať (i keď to dovolateľka výslovne nenamietala), že súd neodníme

účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z

vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to

ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle Pokiaľ dovolateľka mienila namietať, že súdy pri rozhodovaní

vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, že v konaní

došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní

došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama

osebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (i rozsudok súdu

prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia predbežnej otázky (otázky vlastníckeho práva

dotknutých nehnuteľností), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

I keby teda tvrdenia dovolateľky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ako predbežnej otázky) boli prípadne aj

opodstatnené, dovolateľkou vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú

v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalobcom vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu žalovanej z 20. januára 2010 ( ods. l písm. c/ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny priznal podľa § 10 ods. l tejto vyhlášky len v požadovanej výške 36,51 € (správne

36,52 €), čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. vo výške 7,21 € a daňou

z pridanej hodnoty 6,94 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje spolu 50,66 €.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská