Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/44/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E., bývajúcej v T.,

zastúpenej JUDr. V., advokátkou so sídlom v T., proti odporkyni V. a.s., K., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. J., so sídlom v T., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej

na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 5. septembra 2008 č.k. -147 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru danej odporkyňou. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Rozhodnutie založil na

zistení, že navrhovateľka pracovala u odporkyne v T. na základe pracovnej zmluvy od roku

1990 ako referentka fakturácie, neskôr ako referentka odbytu. Odporkyňa jej listom z 5.

januára 2007 dala výpoveď podľa Zákonníka

práce (ďalej len „“), ktorú odôvodnila tým, že jej funkčné miesto bolo zrušené

v súvislosti s uskutočňovanými organizačnými zmenami a racionalizačnými opatreniami

zameranými na zvýšenie efektívnosti práce, v dôsledku čoho sa navrhovateľka stala pre

zamestnávateľa nadbytočnou a nemá možnosť zamestnať ju v mieste, ktoré bolo dohodnuté

ako miesto výkonu práce ani v mieste jej bydliska. Výpoveď z pracovného pomeru jej bola

doručená 8. januára 2007 na pracovisku. Pracovný pomer navrhovateľke skončil uplynutím

výpovednej lehoty 30. apríla 2007. Navrhovateľka listom z 5. apríla 2007 oznámila

odporkyni, že trvá na ďalšom zamestnávaní (ako referentky odbytu) v dohodnutom mieste

výkonu práce. Dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka bola vedená ako pracovník so

zmenenou pracovnou schopnosťou v období rokov 1990 až 1998; súd však neprihliadol na jej

námietku, že je osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, lebo v čase dania výpovede

tento status nemala. Odporkyňa preto nebola povinná žiadať v zmysle

úrad práce o predchádzajúci súhlas k výpovedi a túto povinnosť vzhľadom na existujúcu

judikatúru súdov (R 28/72 a R 13/1976) nemala ani v prípade začatého správneho konania.

Vedomosť o rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 22. marca 2007, ktorým sa navrhovateľke

priznal invalidný dôchodok, nadobudla odporkyňa 4. mája 2007, teda až po doručení

výpovede. K námietke navrhovateľky, že jej miesto sa nemalo rušiť, súd prvého stupňa

poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré potvrdili, že centralizácia

ekonomického úseku závodov na generálnom riaditeľstve bola riešená hromadným

prepúšťaním a každému nadbytočnému pracovníkovi závodu bola ponúknutá práca na

generálnom riaditeľstve. Navrhovateľka, aj keď požiadala o prijatie do zamestnania na

generálnom riaditeľstve, napokon ponúkanú prácu odmietla. So zreteľom na uvedené dospel

súd prvého stupňa k záveru, že výpoveď nie je neplatná; návrh preto ako neopodstatnený

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Krajský súd v Košiciach

rozsudkom z 30. novembra 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil

a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že

rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal podľa aj s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého

stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil

s poukazom na výsledky hodnotenia vykonaného dokazovania a dospel k správnemu záveru,

s ktorým sa odvolací súd stotožnil ( ). Zdôraznil, že navrhovateľka sa

domáhala zmeny prvostupňového rozhodnutia iba so zreteľom na to, že v rozhodnej dobe,

teda v čase doručovania výpovede, bola osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou

(invalidný dôchodok jej Sociálna poisťovňa priznala spätne od 11. decembra 2006).

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase doručenia výpovede

(v januári 2007) navrhovateľka nevykazovala znaky zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Odporkyňa preto nebola povinná žiadať príslušný úrad práce o predchádzajúci súhlas

k výpovedi ( ). Na tom nič nemení skutočnosť, že navrhovateľka bola pri

nástupe do práce osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou – tento status jej bol odobratý

v roku 1998. Na tom, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, nemení nič okolnosť,

že invalidný dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne

z 22. marca 2007 (teda až po doručení výpovede) spätne ku dňu podania žiadosti o priznanie

invalidného dôchodku. Odporkyňa nemala povinnosť čakať na ukončenie správneho konania

začatého na základe uvedenej žiadosti. Odvolací súd vzhľadom na to vecne správny rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil podľa O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie,

v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Poukázala na to, že za invalidnú dôchodkyňu bola uznaná so spätnou

účinnosťou od 11. decembra 2006. Výpoveď, ktorú jej doručila odporkyňa 8. januára 2007,

bola daná teda tomu, na koho sa už od 11. decembra 2006 malo hľadieť ako na zamestnanca

so zdravotným postihnutím. Pokiaľ k výpovedi neudelil súhlas príslušný úrad práce podľa

, nemôže byť výpoveď platná. Dodala, že zamestnávateľ od jej prijatia

do pracovného pomeru vedel o jej zdravotnom (očnom) postihnutí. Z týchto dôvodov žiadala

zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila tento opravný prostriedok navrhovateľky

za neopodstatnený. V čase, keď bola navrhovateľke doručená výpoveď, nebolo jej zdravotné

postihnutie preukázané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, preto ani nebol potrebný súhlas

úradu práce v zmysle . Vzhľadom na to žiadala dovolanie zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci

dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Vzhľadom na to dovolanie navrhovateľky nie je podľa až 3 procesne

prípustné.

Dovolanie navrhovateľky by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní na

súdoch nižších stupňov došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení Povinnosť skúmať existenciu takejto vady vyplýva pre dovolací súd

z Podľa je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľka netvrdila existenciu žiadnej z vád konania uvedených v ;

vada tejto povahy ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

navrhovateľky preto nevyplýva ani z

Navrhovateľka dovolanie odôvodnila len tým, že napadnutý potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( ), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale nie je procesnou vadou konania v zmysle (viď

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesnú prípustnosť

dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť ani z , ani z

Keďže dovolanie je v danom prípade procesne neprípustné, Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol tento opravný prostriedok podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/

V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd výnimočne nepriznal odporkyni náhradu

trov dovolacieho konania ( v spojení s a

), pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval zdravotné postihnutie

a sociálnu situáciu navrhovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková