Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. D., advokátkou so sídlom v L., proti žalovanému M., bývajúcemu v L.,

zastúpenému JUDr. D., advokátom so sídlom v L., o určenie príspevku na výživu

rozvedenej manželky, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. augusta

2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo

výške 259,13 € do rúk JUDr. D., advokátky so sídlom v L..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 23. októbra 2008, č.k. -91

uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky vo

výške 3.800,- Sk mesačne od 1. júla 2008 do 28. júna 2012. Zároveň súd povolil žalovanému

splácať už splatnú časť príspevku na výživu rozvedeného manžela (15.200,- Sk za obdobie od

1. júla 2008 do 31. októbra 2008) v splátkach vo výške 250,- Sk mesačne pod hrozbou straty

výhody splátok. V zostávajúcej časti žalobu žalobkyne zamietol a rozhodol tiež o náhrade

trov konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. augusta 2009 sp. zn.

potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o splatnom výživnom a o povinnosti žalovaného platiť mesačne príspevok na výživu

rozvedenej manželky vo výške 3.800,- Sk s tým, že povinnosť žalovaného platiť príspevok

určil od 1. júla 2008 vždy do 10-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred,

a zmenil ho vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa vo veci samej. Výrok o náhrade trov konania pred súdom prvého

stupňa odvolací súd zmenil z dôvodu, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania

nesprávne aplikoval ustanovenie , hoci mal pre daný prípad správne

aplikovať ustanovenie a rozhodnúť o náhrade trov konania podľa zásady

pomeru úspechu žalobkyne v konaní.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,

pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Naplnenie dovolacieho

dôvodu podľa dovolateľ videl v tom, že odvolací súd na prejednanie ním

podaného odvolania nenariadil pojednávanie, lebo bolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie o dôkaz preukazujúci príjmy a výdavky žalovaného aj za rok 2008.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že dovolanie nie je procesne

prípustné, pretože na daný prípad sa vzťahuje a navrhla, aby dovolací súd

dovolanie „zamietol“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť

dovolaním len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

ako základný procesný predpis upravujúci postup súdu

a účastníkov v súdnom konaní, pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu ( ).

S ohľadom na predmet tohto konania (príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa § 72

o rodine) je osobitne žiaduce poukázať na ustanovenie

, podľa ktorého dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine,

s výnimkou, ak ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností, alebo ich

pozastavení, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V tomto konaní je predmetom konania príspevok na výživu rozvedeného manžela,

ktorého právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach a

o rodine. To znamená, že podľa predmetu konania sa jedná o vec, ktorá je upravená zákonom

o rodine a zároveň sa nejedná o vec, na ktorú by sa vzťahovala niektorá z výnimiek

uvedených v Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v dôsledku toho

vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť vylúčená ustanovením

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vždy skúmať, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád uvedených v , t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti konať pred súdom postupom súdu, nedostatku návrhu na

začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh, prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným.

Vady konania v zmysle až e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ namietal existenciu vady podľa § 237 ods. 1

písm. f/ , sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu

nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva (napr. vyjadrovať sa k dôkazom, navrhovať dôkazy) alebo

v konaní uplatňovať procesné práva mu priznané (napr. právo domáhať sa, aby určité

rozhodnutie na základe odvolania preskúmal nadriadený súd).

Žalovaný namietal, že mu mala byť postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie a nedoplnil

dokazovanie daňovým priznaním žalovaného aj za rok 2008.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V zmysle

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ v danom prípade odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil

pojednávanie, nemožno vidieť odňatie možnosti konať pred súdom v procesnom postupe

odvolacieho súdu, ktorý za splnenia podmienok vyplývajúcich z rozhodol bez

toho, aby sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie. Odvolací súd po prejednaní odvolania

dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú úplné a správne a že správne je aj

ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže dospel k záveru, že sú dané zákonné

dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ( ), nemusel

dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď ). Rozhodnúť bez

odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení

pojednávania (viď ) a zo spisu nevyplýva, že by prejednanie

a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyžadoval dôležitý verejný záujem (viď § 214

ods. 1 písm. c/ ). Keďže procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,

nemohol založiť procesnú vadu konania v zmysle

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa spočívajúcu v nevykonaní navrhnutého dôkazu

(oboznámením jeho daňového priznania za rok 2008), je súdna prax jednotná v názore, že ak

súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam

a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). K procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby

bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l

, ). Ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná

(napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za

postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

V odvolacom konaní žalovaný nenavrhoval doplniť dokazovanie a ani neoznačil za

relevantný dôkaz preukazujúci jeho majetkové pomery, ktorým malo byť daňové priznanie za

rok 2008. Nesplnil tak povinnosť mu vyplývajúcu z ustanovenia , podľa ktorého

sú účastníci súdneho konania povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nesú

tzv. bremeno tvrdenia. V konaní pred odvolacím súdom teda nebolo ani nemohlo byť

vykonané dokazovanie daňovým priznaním za rok 2008, nie z dôvodu nesprávneho postupu

odvolacieho súdu, ale v dôsledku procesnej pasivity žalovaného v sporovom súdnom konaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobkyni ( v spojení s a

). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania

( v spojení s ) a trovy tohto konania vyčíslila.

Žalobkyňa bola v dovolacom konaní zastúpená advokátkou ustanovenou Centrom právnej

pomoci, a preto dovolací súd podľa o poskytovaní

právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi priznal právo na náhradu trov dovolacieho konania

nie žalobkyni ako v konaní procesne úspešnému účastníkovi, ale priamo advokátke

ustanovenej Centrom právnej pomoci tejto procesne úspešnej účastníčke dovolacieho

konania. Dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 28. decembra 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal

z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky a jej výšku určil podľa vyčíslenia

žalobkyňou, ktorým bol viazaný. V zmysle tohoto vyčíslenia tarifná hodnota predstavuje

6.045,57 € [126,14 € (3.800,- Sk) x 48 mesiacov = 6.045,57 €] a z toho vyplývajúca odmena

za 1 úkon právnej služby 210,81 €. Odmena spolu s režijným paušálom 6,95 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) a 19 % daňou z pridanej hodnoty [41,73 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)] činí celkom

259,13 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková