Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci:

I.H., nar. X., Č.,S., zast. JUDr. P.B., advokátom, H.,R. proti žalovanej: Ing. A.C., PhD.,

H.,K., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu G.T., s.r.o., K.,K., IČO: X., zast. JUDr. R.M.,

PhD., advokátom, J.,K., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 48 631 Sk s prísl., na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2009,

č. k. -111, takto

rozhodol:

Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2009, č. k.

-111 p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2009

domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči žalovanej vo výške 48 398 Sk je oprávnená.

Nárok na uplatnenú pohľadávku opiera o tvrdenie, že pri skončení pracovného pomeru

dohodou z organizačných dôvodov uvedených v ods. l písm. b/ mu nebola vyplatená

mzda za mesiac september a október 2004 a odstupné vo výške dvojnásobku priemerného

mesačného zárobku, úroky z omeškania a trovy konania. Správkyňa konkurznej podstaty

na prieskumnom pojednávaní jeho pohľadávku poprela.

Súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2005, sp. zn.

bol na majetok úpadcu G.K. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty

bola ustanovená žalovaná.

Ako právny dôvod pohľadávky žalobca v prihláške uviedol, že sa jedná o mzdový

nárok, ktorý mu bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. ,

ktorý nenadobudol právoplatnosť, a to titulom mzdy za mesiace september a október 2004

a odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku vo výške 37 354 Sk,

úrok z omeškania vo výške 2 457 Sk a trovy konania vo výške 8 820 Sk. Ako dôkaz o vzniku

pracovného pomeru s úpadcom žalobca predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 30.10.2002,

uzavretú so spoločnosťou G.Z., prevádzka R.S. a Pracovnú zmluvu zo dňa 4.8.2003, uzavretú

medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou G. K.,K. ako zamestnávateľom, na ktorej

je pečiatka zamestnávateľa G.K.,K., IČO: X.. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. súd zistil, že žalobca ako dôkaz o skončení pracovného pomeru

predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou

G.K.,K., IČO: X., v ktorej sa konštatuje, že pracovný pomer žalobcu skončí dňa 31.10.2004

a odstupné je vo výške dvojnásobku priemerného mesačného platu a bude vyplatené

do 31.12.2004.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2009 /č. 1. 60

-62/ súd zistil, že v odd. Sro, vložke č. X, je s IČO-m X. zapísaná spoločnosť O.K., ktorá bola

ku dňu 5.6.2009 vymazaná z obchodného registra

bez právneho nástupcu a že od 15.6.2004 do výmazu spoločnosti bola spoločníkom tejto

spoločnosti aj spoločnosť G., s.r.o. Z registrového spisu uvedenej spoločnosti

súd zistil, že návrhom na zápis zo dňa 16.7.2003, ktorý bol Okresnému súdu Košice

I doručený dňa 23.7.2003, uvedená spoločnosť navrhla v časti Obchodné meno vymazať O.K.

a zapísať G., s.r.o. Pre nezaplatenie súdneho poplatku súd uznesením zo dňa 3.11.2003

konanie o zápis zmien v obchodnom registri zastavil.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uzavrel Pracovnú zmluvu zo dňa 4.8.2003, tak aj

Dohodu o skončení pracovného pomeru nie so spoločnosťou úpadcu, t. j. G., s. r.o.,

ale s inou spoločnosťou, a to O.K., i keď táto spoločnosť na uvedenom doklade použila

obchodné meno G., s.r.o., ktoré síce bolo schválené v dodatku č. 4 k spoločenskej zmluve, ale

nebolo premietnuté do obchodného registra.

Prípisom zo dňa 10.9.2009 súd požiadal Sociálnu poisťovňu, Ústredie Bratislava

o oznámenie obchodného mena spoločnosti, ktorá za žalobcu, ako zamestnanca, uhrádzala

poistné.

Sociálna poisťovňa zaslala súdu výpis identifikačných údajov a priebehov poistení,

z ktorých súd zistil, že v období od 1.1.2002 do 31.7.2003 poistné za žalobcu odvádzala

spoločnosť G., spol. s r.o. a v období od 1.8.2003 do 31.10.2004 toto odvádzala spoločnosť

O.K.. Sociálna poisťovňa pobočka R.S. v prípise zo dňa 16.10.2009 uviedla, že žalobca bol

prihlásený ako zamestnanec G., s.r.o., R.S., IČO: X. v období od 1.1.2002 do 31.7.2003 a ako

zamestnanec spoločnosti O.K. od 1.8.2003 do 31.10.2004 V prípise uviedla, že jej

zamestnanci zaznamenali, že zamestnanci G. spoločne tvrdili,

že nikto s nimi neuzavieral žiaden dodatok k pôvodnej pracovnej zmluve so spoločnosťou

G., s.r.o., ani neuzatvárali žiadnu inú zmluvu, že pracovali naďalej a na výplatných páskach

bol vystrihovaný údaj s názvom spoločnosti, ktorá im vyplácala mzdu od 1.8.2003 a o tom, že

to mala byť spoločnosť O., s.r.o. nemali žiadnu vedomosť. Žalobca

ani na výzvu súdu nepredložil žiadnu výplatnú pásku.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zamestnávateľom žalobcu

v mesiacoch september a október 2004 nebol úpadca, ktorým je spoločnosť G., s. r. o., IČO:

X. a s touto spoločnosťou nebola uzavretá ani Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa

25.10.2004, v ktorej bolo dohodnuté aj odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného

platu.

Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania o výsluch pracovníkov osobného oddelenia

O., spol. s r.o., ktorí mali so zamestnancami uzatvárať pracovné zmluvy,

súd nepovažoval za potrebné, keďže sám žalobca predložil súdu takto uzavretú zmluvu,

na ktorej je však uvedené obchodné meno G., s.r.o., ktoré, i keď bolo schválené, nebolo

zapísané do obchodného registra.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol rozhodnutie súdu l. stupňa

zrušiť a vec vrátiť tomto súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatňuje trovy

právneho zastúpenia za l úkon právnej služby 71,37 Eur + režijný paušál 7,20 Eur.

Nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Uvádza, že na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2002 uzavrel pracovný pomer s úpadcom od 01.01.2003,

kedy nastúpil do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu

práce - pekárenská prevádzka R.S.. Tento pracovný pomer s nim nikdy neskončil Nepopiera,

že uzavrel pracovnú zmluvu zo dňa 4.8.2003, na ktorej je ako zamestnávateľ uvedený G.,

spol. s r.o. so sídlom K.K.. Táto spoločnosť nebola nikdy zapísaná do obchodného registra,

nevznikla a teda nikdy nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Keďže táto spoločnosť nikdy

nevznikla, nemohla mať ani pridelené identifikačné číslo, teda nemohla uzatvárať pracovné

zmluvy, ak aj pracovnú zmluvu uzavrela, tak táto zmluva musí byť neplatná. Súd mal podľa

neho túto skutočnosť vyriešiť ako predbežnú otázku.

Poukazuje na to, že stále pracoval na tom istom pracovisku, preto si myslí, že jeho

pracovný pomer v spoločnosti G., s.r.o. trval až do faktického ukončenia práce

do 31.10.2004, a preto úpadca mu má uhradiť mzdové prostriedky, ktoré si v konkurznom

konaní uplatnil.

Kto za neho odvádzal poistné do sociálnej poisťovne sa dozvedel v Sociálnej

poisťovni, pobočka R.S., niekedy koncom roka 2004, keď si dal žiadosť o preplatenie

neuhradenej mzdy z garančného fondu. Do tej doby ani nepočul, že by mohla existovať

spoločnosť O., spol. s r.o. a o tom, že by bol v tej spoločnosti v pracovnom pomere zistil až

teraz, z rozhodnutia súdu. Je presvedčený, že nakoľko nemal nikdy uzavretú pracovnú zmluvu

so spoločnosťou O., spol. s r.o., nemohol byť v tejto spoločnosti v pracovnom pomere.

Z tohto dôvodu nikdy nemohol jeho prejav vôle smerovať k uzavretiu pracovného pomeru so

spoločnosťou O., spol. s r.o., keďže taký prejav vôle na jeho strane nikdy nebol, nemohol

vzniknúť pracovný pomer medzi ním ako zamestnancom a spoločnosťou O., spol. s r.o. ako

zamestnávateľom. Je názoru, že je celkom irelevantné, kto za neho odvádzal odvody do

sociálnej poisťovne. Myslí si, že odvádzaním odvodov

sa nezakladá pracovný pomer a už vôbec nie v takom prípade, keď zamestnanec o tom nemá

vedomosť. Je presvedčený o tom, že keď za neho ako zamestnanca odvádzala odvody

spoločnosť, s ktorou nemal uzavretú pracovnú zmluvu, mohol tým byť zo strany spoločníkov,

ktorí boli rovnakí v spoločnosti G., s.r.o. aj O., spol. s r.o., sledovaný nejaký podvodný

úmysel smerujúci k jeho poškodeniu.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol odvolaciemu

súdu, aby mu priznal náhradu prvostupňového konania vo výške 412,08 Eur a odvolacieho

konania vo výške 62,70 Eur .

Poukazuje na to, že išlo o zbytočné vedenie incidenčného konania. Žalobca bol

zastúpený právnym zástupcom, ktorý mohol vedieť o existencii subjektu netotožného

s úpadcom, s ktorým žalobca skončil pracovný pomer. Aj vykonané dokazovanie relevantne

dokázalo, že za obdobie 2003 až október 2004 bol žalobca v pracovnom pomere

so spoločnosťou O., spol. s.r.o., K. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z oznámenia

Sociálnej poisťovne, ale aj z Dohody o ukončení pracovného pomeru so spoločnosťou

G., s.r.o., K.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si v konkurznom konaní

uplatnil prihláškou pohľadávku vo výške 48 631 Sk ako pohľadávku 1. triedy podľa § 32

ods. 2 písm. a/ ZKV, ktorú tvorí istina 37 354 Sk, 8% úrok z omeškania zo sumy 9 830 Sk

od 1.11.2004 do 13.10.2004, zo sumy 7 680 Sk od 1.12.2004 do 13.10.2005 a zo sumy 19 844

Sk od 1.1.2005 do 13.10.2005, celkom vo výške 2 457 Sk a trovy konania vo výške

48 631 Sk. Ako právny dôvod uviedol, že sa jedná o nároky z nevyplatenej mzdy za mesiace

september a október 2004, odstupné a trovy súdneho konania, ktoré nároky mu boli priznané

rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. , ktorý nenadobudol právoplatnosť.

Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 14.7.2008 žalovaná pohľadávku žalobcu,

ako veriteľa, poprela.

Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom l. stupňa, s jeho

právnym záverom, ako aj jeho odôvodnením.

Na zdôraznenie správnosti súdom l. stupňa zisteného skutkového stavu odvolací súd

reaguje na tvrdenie odvolateľa, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2002 uzavrel

s úpadcom pracovný pomer na dobu neurčitú a že tento pracovný pomer nikdy nebol

skončený. Toto tvrdenie je v rozpore s tým, čo v odvolaní uvádza vzápätí, že totiž dňa

4.8.2003 uzavrel (teda vedome a dobrovoľne) pracovnú zmluvu s G., s.r.o.

Toto tvrdenie je aj v rozpore s pracovnou zmluvou zo dňa 30.12.2002 (správne 4.1.2002),

ktorú žalobca uzavrel na dobu určitú - od 1.1.2002 do 31.12.2002, s nástupom do práce

1.1.2002 (nie 2003, ako uvádza odvolateľ). So spoločnosťou G., s.r.o. uzavrel, teda podpísal

žalobca pracovnú zmluvu dňa 4.8.2003 na dobu neurčitú - a podpisom potvrdil dohodu

o skončení pracovného pomeru podľa dňa 31.10.2004. Dohoda má dátum

25.10.2004. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že spoločnosť - G., s.r.o. nebola

zapísaná do obchodného registra, nemení nič na skutočnosti, že pracovnú zmluvu s úpadcom

uzavrel žalobca dňa 4.1.2002 na dobu určitú, a to na čas od 1.1.2002 do 31.12.2002. Žalobca

svoje tvrdenie v odvolaní, že uzavrel túto zmluvu dňa 30.12.2002 a na dobu neurčitú, ničím

v konaní na súde l. stupňa ani v odvolaní nepreukázal a doklady založené v spise pravdivosť

tohto jeho tvrdenia vyvracajú. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca bol

v čase od 1.1.2002 do 31.7.2003 zamestnancom úpadcu a od 1.8.2003 do 31.10.2004

spoločnosti O., s.r.o., Košice, pričom z výpisu z OR tejto spoločnosti je zrejmé, že jej IČO je

totožné s IČO- m spoločnosti G., s.r.o. na spomenutej pracovnej zmluve a dohode o skončení

pracovného pomeru dohodou. V tejto dohode sa zamestnávateľ zaviazal vyplatiť žalobcovi

odstupné vo výške 2-násobku priemernej mesačnej mzdy do 31.12.2004. Táto časť dohody so

spoločnosťou G., s.r.o. sa obsahom zhoduje s údajnou dohodou žalobcu s úpadcom, na ktorú

sa odvoláva v žalobe, nie je však k nej priložená a žalobca ju nepredložil ani v odvolaní.

Pokiaľ ide o okolnosť, že súd l. stupňa ako dôkaz použil aj oznámenie sociálnej

poisťovne, treba uviesť, že odvody do sociálnej poisťovne od zamestnávateľa sú dôkazom

o zamestnaní zamestnanca a sú základom pre sociálne i dôchodkové zabezpečenie.

V prípade skutočnosti, že spoločnosť O., s.r.o. by nebola oznámila sociálnej

poisťovni, že je u nej zamestnaný a odvádzala za neho odvody, dostal by sa žalobca

do situácie, že by v spornom období nemal dôkaz o zamestnaní, musel by dokazovať,

že v tom čase bol zamestnaný a kde, pretože pre prípad dôchodku by bola medzera v jeho

karte o zamestnaní.

Pokiaľ ide o odvolanie právneho zástupcu žalovaného do nepriznania trov právneho

zastúpenia, odvolací súd sa aj v tomto výroku i jeho odôvodnení stotožnil so súdom prvého

stupňa. Žalovanou je správkyňa konkurznej podstaty, čiže osoba, ktorá na túto činnosť

má osobitné skúšky, je za ňu osobitne odmeňovaná, navyše, podľa názoru odvolacieho súdu,

išlo vo veci o jednoduchý, nenáročný prípad, kde zastúpenie advokátom nebolo podľa § 142

ods. 1 účelné ani potrebné.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil a žalovanej

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.