Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: S. S., nar. X., štátny príslušník I., zastúpený Mgr. M. Š.,

advokátom, Ž., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská

Bystrica, Skuteckého č. 15, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa 9. júla 2008, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 zo dňa 19. novembra

2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -37 zo dňa 19. novembra 2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa 9. júla 2008 r u š í a vec v r a c i a žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 338,30 €

v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Mgr. M. Š., právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. júla 2008

č. UHCP-55-1/RHCP-BB-SK-2008. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline zo dňa 18. apríla 2008, č. UHCP-

-41-27/RHCP-BB-CP-2-ZI-PP-2008, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie

prvého povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov

a zamietnuté odvolanie žalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj

prvostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci

a rozhodli v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. O náhrade trov konania rozhodol krajský

súd tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu v zmysle § 250k ods. 1

.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie, v ktorom zopakoval námietky

voči rozhodnutiam správnych orgánov prakticky zhodne s obsahom podanej žaloby. Žiadal,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného.

Namietal, že krajský súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal

na skutočnosť, že Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd má prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky. V odvolaní citoval čl. 8 Dohovoru, ktorý každému zaručuje právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Poukázal na

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na rozsudok Mehemi proti Francúzsku

(sťažnosť č. 25017/94) a na prípad Boultif proti Švajčiarsku (sťažnosť č. 54273/00). Pokiaľ

ide o rozhodnutie o vyhostení z Nemecka, skutkový stav ohľadne rodinného života žalobcu

sa výrazne zmenil, žalobca si zobral pani L. po dlhoročnej známosti. Preto bol zásah do

rodinného života žalobcu spôsobený neudelením povolenia na trvalý pobyt v rozpore

s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 2. apríla 2009

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 zo dňa 14. novem-

bra 2008 potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti rozsudku najvyššieho súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky a namietal, že rozsudkom bolo

porušené právo na rešpektovanie rodinného života, ktoré je zaručené čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“).

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. -37 zo dňa

16. decembra 2009 rozhodol, takto:

,,1. Právo S. S., nar. X., štátneho občana I. R., na rešpektovanie rodinného života

zaručeného čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. apríla 2009 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. apríla

2009 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť S. S., nar. X., štátnemu

občanovi I. R., trovy konania v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat

centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. Š., Advokátska kancelária Š., s.r.o., Ž., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti S. S., nar. X., štátneho občana I. R., n e v y h o v u j e.“

Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze konštatoval:

,,Zatiaľ čo príslušný orgán cudzineckej polície rozhodujúci v prvom stupni sa právnym

postavením sťažovateľa z hľadiska právnej ochrany poskytovanej čl. 8 dohovoru vôbec

nezaoberal, odvolací orgán cudzineckej polície, krajský súd a najvyšší súd pripustili, že

neudelenie povolenia na trvalý pobyt predstavuje vzhľadom na okolnosti sťažovateľovho

prípadu zásah do jeho práva na rešpektovanie rodinného života. Podľa ich názoru však ide

o zásah zlučiteľný s čl. 8 dohovoru, pretože bol vykonaný v súlade so zákonom (§ 39 ods. 2

v spojení s § 2 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov s prihliadnutím na § 59a ods. 1 písm.c/

uvedeného zákona), a je v záujme národnej a verejnej bezpečnosti, ako aj v záujme

predchádzania zločinnosti, čo krajský súd a najvyšší súd konštatovali najmä s ohľadom na

fakt, že sťažovateľ sa dlhodobo nelegálne zdržiaval na území štátov Schengenského

priestoru.“

Ústavný súd Slovenskej republiky po zohľadnení konkrétnych okolností

sťažovateľovho prípadu uvedené dôvody v rozhodnutiach správnych orgánov a súdov

nepovažoval za dostatočné vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z čl. 8 dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ústavnou povinnosťou orgánov

štátnej moci bolo zvážiť, ,,či sťažovateľove osobné a rodinné pomery spadajú do pôsobnosti

čl. 8 ods. 1 dohovoru, a v prípade kladného záveru rovnako dôsledne posúdiť, či by

odmietnutie povolenia na trvalý pobyt bolo opatrením zlučiteľným s podmienkami čl. 8 ods. 2

dohovoru limitujúcimi možnosť zásahu do práva na rešpektovanie rodinného života. Právo na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19

ods. 2 a dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského

zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich

efektívnej ochrany (napr. , , , ).“

V náleze ústavný súd ďalej konštatoval:

,,Dohovor síce nezaručuje právo cudzinca vstúpiť alebo usadiť sa na území štátu, ktorý

je zmluvnou stranou dohovoru, avšak vyhostenie osoby z krajiny, v ktorej žijú blízki členovia

jeho rodiny, môže predstavovať porušenie práva na rešpektovanie rodinného života v zmysle

čl. 8 ods. 1 dohovoru (napr. Moustaquim v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 18. februára 1991, § 36; Boultif v. Švajčiarsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 2. augusta 2001, § 39).

Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú

existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života,

prípadne zamýšľaného rodinného života, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je

založený na platnom a skutočnom (pravom) manželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný

život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného zásahu alebo krátko pred ním (obdobne

napr. Abdulaziz, Cabales a Balkandali v. Spojené kráľovstvo, rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva z 28. mája 1985, § 62).

Náležite posúdenie sťažovateľovej žiadosti v tomto smere vyžadovalo dôsledné

preskúmanie ,,osobitných a rodinných pomerov cudzinca“ tak, ako to ustanovuje aj § 39

ods. 1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov, okrem iného vypočutie manželky sťažovateľa

(prípadne vykonanie ďalších dôkazov) v záujme zistenia okolností uzavretia ich manželstva

a preverenia sťažovateľových tvrdení o viacročnom (dlhodobom) trvaní a stálom charaktere

ich vzťahu, ako aj bližšie objasnenie okolností ich príchodu na územie Slovenskej republiky

a nadviazania vzájomného kontaktu, vzhľadom na obsah vysvetlenia podaného sťažovateľom

27. novembra 2007 na Oddelení azylu Policajného zboru Vlachy.

Náležité objasnenie a následné posúdenie uvedených skutočností je pre rozhodnutie

vo veci podstatné, pretože sa týka otázky, či v prípade sťažovateľovho manželstva ide

o ,,rodinný život“ požívajúci ochranu v zmysle čl. 8 ods. 1 dohovoru, prípadne, či nie je daný

dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 39 ods. 2 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov

(ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na

trvalý pobyt)“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súc viazaný nálezom ústavného súdu ako súd

odvolací ( ) opätovne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je treba zmeniť,

rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. marca 2010 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti ,,Rozhodovanie o žalobách

proti rozhodnutiam a s postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

alebo postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov v správnom súdnictve súdy preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov, pričom nejde

a pokračovanie správneho konania. Preto správne súdy vykonávajú dokazovanie iba

výnimočne najmä vtedy ak považujú za potrebné verifikovať už vykonané dôkazy

v správnom konaní.

V predmetnej veci bude nevyhnutné v intenciách záverov záväzného nálezu ústavného

súdu vykonať nové dôkazy na dôsledné preskúmanie osobných a rodinných pomerov žalobcu

tak ako to ustanovuje § 39 ods. 1 písm.b/ zákona o pobyte cudzincov, ktoré dokazovanie nie

je verifikáciou už zisteného skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia .

Bude potrebné vypočuť manželku žalobcu najmä s cieľom preverovania tvrdení

žalobcu o viacročnom a stálom charaktere ich vzťahu a skutočnom zámere žiť spoločne so

žalobcom v stálom (pravom) manželstve. Po vykonaní tohto dôkazu bude vhodné zvážiť

a rozhodnúť, či je potrebné vykonať aj prípadne ďalšie na náležité ozrejmenie skutkového

stavu veci. Bude potrebné, aby žalovaný správny orgán po doplnení dokazovania

v naznačenom smere a opätovnom vyhodnotení dôkazov a rozhodol či sú alebo nie sú

v prípade žalobcu splnené podmienky podľa § 35 ods. 1 písm.a/ zákona o pobyte cudzincov

na udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný

správny orgán v prípade negatívneho rozhodnutia musí vo svojom rozhodnutí náležite

vyhodnotiť, či zásah do práv žalobcu na rešpektovanie rodinného života spočívajúci

v neudelení povolania na trvalý pobyt by nebol v rozpore s čl. 8 dohovoru.

Za tohto stavu odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v súlade s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 338,30 €.

Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom

konaní a za zaplatený súdny poplatok.

Trovy prvostupňového konania – 4 úkony právnej služby v roku 2008 – 4 x 1462 Sk =

5860 Sk. Režijný paušál k úkonom právnej služby – 4 x 190 Sk = 760 Sk. Náhrada za

používanie motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách základnej náhrady

za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách – 6,20 Sk x 89 x 2 = 1103 Sk.

Náhrada za spotrebované pohonné hmoty – 178 km pri spotrebe 7,7 l/km za cenu

34,20 Sk/liter = 468,74 Sk. Zaplatený súdny poplatok – 2000 Sk. Výška trov konania spolu :

5860 + 760 + 1103,6 + 468,74 + 2000 = 10 192,34 Sk = 338,30 €. Odmeny a náhrady neboli

zvýšené o DPH, keďže advokát je platcom DPH až od 1. januára 2010 a právne úkony boli

vykonané v roku 2008.

Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť do rúk jeho advokáta Mgr. M. Š.

( ) v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 11. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská