Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/17/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Milana Lipovského a členov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obţalovanej O. Ž. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na verejnom zasadnutí 16. marca 2011

v Bratislave prejednal odvolanie obţalovanej O. Ţ. podané jej obhajkyňou JUDr. A. C. proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. októbra 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obhajkyne obţalovanej O. Ţ. – JUDr. A. C.

sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bola obţalovaná O. Ţ. uznaná vinnou trestným činom

úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

(ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ţe

obţalovaná O. Ţ., ako štatutárny orgán spoločnosti E.E., ako aj spoločnosti A.A.

sa podieľala v čase od 1. októbra 1999 na vybavení účelového úveru pre obec O. v Českej

republike, na čo bola podpísaná v B. „Zmluva o obstaraní finančných prostriedkov“ a to dňa

11. októbra 1999, podľa ktorej mala obec O. zloţiť sumu 300 000 USD

pre obstarávateľa úveru zábezpeku na získanie úveru v celkovej výške 450 000 USD

pre obstarávateľa úveru firmy E.E., čo predstaviteľ obce O. vykonal a dňa 12. októbra 2000

na účet spomenutej spoločnosti bola hotovosť zloţená. Následne na toto bola podpísaná v B.

2

v Českej republike „Úverová zmluva“ zo dňa 14. februára 2000, kde je uvedený

ako veriteľ spoločnosť A.A., spoločnosť zastupujúca veriteľa je uvedená E.E., dňa

21. februára 2000 bola vrátená obci O. späť z účtu v B. čiastka 150 000 USD, ale zmluva

zo strany veriteľa A. nebola naplnená v dohodnutom termíne, preto sa „D.“ zo dňa

16. júna 2000, podpísaným v O. zmenil splátkový kalendár a úroková sadzba sa zníţila

v prospech obce O., ale ani obsah tohto dodatku nebol zo strany veriteľa naplnený a úver

pre obec O. v dohodnutej výške nebol poskytnutý, rovnako ako nebola vrátená garancia

vo výške 150 000 USD, naopak, bola po čiastkach dňa 19. novembra 1999 a 11. januára 2000

z účtu E., vybratá a zloţená na presne neurčenom mieste. Jej konaním bola spôsobená škoda

obci O. vo výške minimálne 6 126 000 Sk.

Uloţil jej za to podľa § 250a ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)

rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. pre výkon uloţeného trestu ju zaradil do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. uloţil jej aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľsko-

obchodnú činnosť po dobu 5 (päť) rokov.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 (ďalej ) zaviazal

obţalovanú nahradiť poškodenej strane obec O. so sídlom Česká republika, O., H.

č. X. škodu v sume 150 000 (stopäťdesiattisíc) USD s úrokom z omeškania odo dňa 11.

januára 2000 aţ do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obţalovaná,

prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. A. C.. Vytýkala súdu, ţe v otázke viny aj trestu

rozhodol nesprávne, keď ju uznal vinnou a potrestal, lebo týmto porušil zásadu

„in dubio pro reo“. Poukazovala pritom na výsledky vykonaného dokazovania v rámci

ktorého ani jeden z vypočutých svedkov ju neusvedčil z aktívnej činnosti.

Navrhovala preto zrušiť napadnutý rozsudok, spod obţaloby krajského prokurátora

ju oslobodiť o poškodenú stranu obec O. s nárokom na náhradu škody odkázať na konanie

o veciach občianskoprávnych.

Na podklade tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

3

napadnutého rozsudku proti ktorým odvolateľka mohla podať odvolanie i správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovanej nie je dôvodné.

Rozsudok krajského súdu je výsledkom konania, v ktorom nedošlo k ţiadnym takým

chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na moţnosť

uplatnenia práva obţalovanej na obhajobu.

V súlade s ustanovením súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné dôkazy, ktoré tieto potom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným

spôsobom, ktorému z hľadiska postupu stanoveného v nemoţno nič

vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 125

vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného

dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazov správne a úplné

skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú tým dôkazom, ktoré boli vykonané na hlavnom

pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá preto pochybnosti o správnosti

skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam obţalovanej je potrebné uviesť, ţe pouţitie zásady „in dubio

pro reo“ v preskúmavanom prípade vôbec neprichádza v úvahu. Aplikácia tejto zásady

(v pochybnostiach v prospech) vyplývajúcej z ustanovenia je totiţ namieste

len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú

aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môţu reálne prispieť

k náleţitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci

a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. A toto sa nevzťahuje na konkrétny prípad.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, konkrétne z výpovedi svedkov F. L.,

J. L., JUDr. M. S., A. Š., S. W., Mgr. V. P., Ing. R. Ď., J. B. a F. K. ako aj z tých listinných

dôkazov, ktoré súd prvého stupňa podrobne rozvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku

je nepochybne preukázané, ţe celú podvodnú transakciu organizovala a riadila obţalovaná

O. Ţ.. Na jej popud, spolu s teraz uţ nebohým Ing. J. Ď. zaloţili 26. marca 1999 spoločnosť

E.E. (ďalej E.), prostredníctvom ktorej mali poskytovať úvery, ktoré mala zabezpečovať

4

práve obţalovaná. Jedinými akcionármi spoločnosti boli obţalovaná a Ing. J. Ď.. Vzápätí

na to opäť na popud obţalovanej bola v A. zaloţená 11. júna 1999 spoločnosť A. (ďalej A.),

ktorej opäť jedinými spoločníkmi, vystupujúcimi ako riaditelia, boli obţalovaná O. Ţ.

a Ing. J. Ď.. Práve táto spoločnosť úverovou zmluvou uzavretou 14. februára 2000 medzi

veriteľom A., v zastúpení E., a dlţníkom – obec O. sa zaviazala poskytnúť dlţníkovi

dlhodobý úver vo výške 450 000 USD. K naplneniu tejto zmluvy však nikdy nedošlo a ani

dôjsť nemohlo. S.A., so sídlom v A. totiţ nielenţe nedisponovala ţiadnym finančným

kapitálom, ale vyloţene predstavovala schránkovú firmu, ktorá formálne existovala len

do konca roku 1999, do ktorej doby obţalovaná O. Ţ. zaplatila udrţiavací poplatok.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevnášajú ţiadne pochybnosti o účasti

obţalovanej O. Ţ. na ţalovanom skutku. Naopak. Presvedčivým spôsobom potvrdzujú,

ţe bola to obţalovaná, ktorá v úverovej zmluve vedome uvádzala nepravdivé relevantné údaje

o poskytnutí úveru. Vedela, ţe S.A., nemá ţiadne finančné prostriedky, na aj napriek tomu

zaviazala sa ich poskytnúť firme E. - sprostredkovateľovi (teda sebe samému) a následne

dlţníkovi – obci O.. Je zrejmé, ţe účasť zahraničnej spoločnosti mala vniesť do prípadu istú

dôveryhodnosť, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo. Obţalovaná takouto formou vlastne

vylákala od obce O. finančnú sumu 150 000 USD, ako zábezpeku úveru, ktorú sumu doposiaľ

poškodenej strane nevrátila.

Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil krajský súd správny právny záver,

keď uznal obţalovanú O. Ţ. vinnou zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa

§ 250a ods.1, ods. 5 Tr. zák.

Preto o vine a právnom posúdení konania obţalovanej Najvyšší súd Slovenskej

republiky nemal pochybnosti.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď uloţil

obţalovanej O. Ţ. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Uloţený trest

zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov,

ale aj účelu trestu podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám podľa

ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom

rozsahu stotoţňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli

krajský súd k uloţeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby.

5

Keďţe krajský súd zákonne rozhodol aj vo výroku uloţení trestu zákazu činnosti,

a tieţ aj vo výrokoch o zaradení obţalovanej pre účely výkonu trestu odňatia slobody

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny a tieţ o náhrade spôsobenej škody, preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky o odvolaní obţalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. marca 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová