Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6df/376789.b96ff0.pdf
PDF · 95.8 KB
No categories available
4Uro/1/2010
Najvyšší súd 4 Uro 1/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. K., rod. P., nar.
X. v B., štátnej občianky S., bývajúcej v N., zastúpenej V. P., zástupkyňou na prijímanie
písomností, bývajúcou v T., v konaní o uznanie cudzozemského rozhodnutia o rozvode
manželstva navrhovateľky s P. K., nar. X. v C., štátnym občanom N., bývajúcim v N.,
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10 Cudz 152/2008, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2009, č.k.
10 Cudz 152/2008-20, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla
2009, č.k. 10 Cudz 152/2008-20, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. apríla 2009, č.k. 10 Cudz 152/2008-20,
zastavil konanie o návrhu navrhovateľky na uznanie rozsudku Obvodného súdu Gießen,
Nemecká spolková republika, zo dňa 28.1.2003, sp. zn. 27 F 217/02, právoplatného dňa
18.03.2003, o rozvode manželstva s P. K.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľke prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava I vrátil zaplatený súdny poplatok. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že konanie
zastavil podľa § 68c ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľka nedoplnila svoj návrh
o požadované zákonné náležitosti (konkrétne o originál alebo overenú kópiu osvedčenia
o štátnom občianstve, čestné vyhlásenie o neexistencii prekážky skôr začatej veci a
informáciu o bydlisku P. K.), a to i napriek tomu, že ju na doplnenie súd vyzval uznesením
z 20. februára 2009, č.k. 10 Cudz 152/2008-17, ktoré zástupkyňa na doručovanie
písomností prevzala osobne dňa 6.3.2009. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom
uviedla, že výzva súdu jej nebola doručená, preto potrebné náležitosti nemohla doplniť
v stanovenej lehote. V snahe o nápravu navrhovateľka v odvolaní všetky požadované
náležitosti predložila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti
rozhodnutiu krajského súdu (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v prvom rade skúmal, či bolo odvolanie
podané v lehote. Po oboznámení sa s údajmi na poštovej obálke súd zistil, že poštová pečiatka
je nečitateľná a nie je možné určiť presný dátum, kedy bola zásielka s odvolaním odovzdaná
na poštovú prepravu, pričom vznikla odôvodnená pochybnosť o včasnosti jej podania,
nakoľko zo súdneho spisu je zrejmé, že odvolanie bolo súdu doručené dňa 19.6.2009 a lehota
na podanie odvolania uplynula dňom 1.6.2009. Za účelom prešetrenia týchto skutočností bol
spis vrátený krajskému súdu, ktorému sa však ani po viacerých šetreniach nepodarilo
požadované skutočnosti zistiť. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 331/04 zo 16. marca 2005, podľa ktorého
„vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich nesplnení, ale ich nesplnenie musí byť
preukázané mimo rozumných pochybností, a teda pokiaľ súd nemá záver o nedodržaní
zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo
rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej
lehote podaný bol“, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky nemohol
odmietnuť ako podané oneskorene, ale sa ním musel zaoberať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozhodnutie krajského súdu preskúmal
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a rozhodnutie je treba
zrušiť.
Podľa § 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho
vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam
listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden
rovnopis. Navrhovateľ je tiež povinný k návrhu pripojiť originál alebo úradne osvedčenú
kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení, potvrdenie príslušného cudzieho orgánu
o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už
nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, listinné dôkazy o tom, že nie je daná
prekážka uznania alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá, a úradne
osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka. Podľa odseku 3 tohto
ustanovenia súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako
15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento
nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť
navrhovateľ poučený.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak
také dôvody neexistovali.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 223 O.s.p. odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení
rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
Keďže navrhovateľka odstránila nedostatky svojho návrhu tak, že spolu s odvolaním
predložila chýbajúce zákonom predpísané náležitosti potrebné na rozhodnutie o uznaní
cudzozemského rozhodnutia podľa § 68c ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, t.j. originál osvedčenia
o štátnom občianstve, čestné vyhlásenie o neexistencii prekážky skôr začatej veci
a informáciu o bydlisku P. K., čím došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo vydané
zastavujúce uznesenie, a teda k naplneniu dôvodov na jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1
písm. i/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že ak by rozhodol inak
a stotožnil sa s rozhodnutím krajského súdu o zastavení konania pre nedoplnenie náležitostí
návrhu na uznanie cudzozemského rozhodnutia, porušil by tým ústavné právo navrhovateľky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odňal by jej tým
možnosť konať pred súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. marca 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová