Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/41/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu:

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu: JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu: J. H., U. T., so sídlom A., zastúpeného: JUDr. L. L., advokátom,

so sídlom v P., proti žalovanému: Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v

Bratislave, Mierová ul. č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

36996/2006-1204, zo dňa 30. novembra 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove, zo dňa 24. októbra 2008, č. k. -60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 24. októbra 2008, č. k. –60 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Colného úradu v Prešove zo dňa 28.02.2005, č. 193T/9704-1/4, ktorým uznal žalobcu

ako fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, zodpovednou z colného deliktu, pretože

porušením povinnosti uvedených v ustanovení článku 38 ods. 1 v spojení s článkom

40 Nariadenia rady (EHS) číslo 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva

v znení neskorších predpisov a doplnkov (ďalej aj „Colný kódex“), naplnil skutkovú podstatu

colného deliktu uvedenú v ustanovení - Colný

zákon a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“ alebo „Colný zákon“), za čo mu bola uložená pokuta vo výške

1.000.000,- Sk. Porušenia colných predpisov sa dopustil tým, že dňa 11.12.2004 o 14.40

hod. cez colný prechod Vyšné Nemecké doviezol z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky

v nákladnom dopravnom prostriedku – ťahač zn. SCANIA RA4X2ASZM ev. č. R. a náves

ev. č. R., tzp SCHMITZ SK024, č. podvozku W. rok výroby 1997 tovar – cigarety

v celkovom množstve 8.808.800 kusov, z tohto zn. S. K. v počte 8.799.800 kusov cigariet

a zn. S. C. v počte 9.000 kusov cigariet, pričom všetky spotrebiteľské balenia cigariet neboli

označené kontrolnou známkou. Uvedený tovar nepredložil Colnému úradu Čierna nad Tisou

(pobočka Colného úradu Vyšné Nemecké), čím porušil povinnosť ustanovenú v článku 38

ods. 1 v spojení s článkom 40 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým

sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov a naplnil tým znaky

skutkovej podstaty colného deliktu v zmysle ustanovení § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe

(, , v spojení s a nasl. ), dospel k záveru, že žalovaný posúdil

vec po právnej stránke súladne so zákonom, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne

a preto žaloba je nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z obsahu

správneho spisu a z ustanovení čl. 38 ods. 1, a čl. 40 Colného kódexu a § 70, § 72 ods. 1,

§ 73 a § 74 Colného zákona. Uviedol, že je nesporné, že v danom prípade sa žalobca colného

deliktu dopusti, keď ako prepravca doviezol z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky

cez hraničný prechod Vyšné Nemecké cigarety v celkovom množstve 8.808.800 kusov,

ktoré nepredložil colnému orgánu. Ďalej z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca tento

skutok ani nepoprel, avšak poukazoval na to, že o cigaretách nič nevedel, stal sa obeťou

podvodníkov, ktorí oklamali jeho zamestnanca a do vozidla s prívesom naložili okrem ovocia

aj cigarety. Keďže o cigaretách nič nevedel, nemohol ich predlžiť ani colnému orgánu a teda

neopomenul nič také, čo by smerovalo k porušeniu colných predpisov. Krajský súd v tejto

súvislosti poukazoval na to, že zodpovednosť za colný delikt je objektívna a colného deliktu

sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá konaním alebo

opomenutím bez ohľadu na zavinenie porušila colné predpisy spôsobom uvedeným

v § 72 ods. 1 Colného zákona.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že účastníkom náhradu trov konania nepriznal pretože žalobca nebol v konaní úspešný

a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania zo zákona.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zotrvávajúc

na svojich námietkach uvedených v žalobe. Uviedol, že sa nedopustil colného deliktu,

pretože na naplnenie pojmových znakov colného deliktu v zmysle ustanovení Colného zákona

je potrebné konanie alebo opomenutie smerujúce k porušeniu colných predpisov. Zotrval

na tvrdení, že takéhoto konania sa nedopustil a nebola mu preukázaná vedomá ani nevedomá

nedbanlivosť. Na nakládku poslal svojho zamestnanca a vozidlo neskôr prevzal na území

ďalšieho štátu zapečatené colníkmi, pričom s pečaťou sa nemanipulovalo. Uviedol, že sa stal

obeťou podvodníkov a ako prepravca nemal vedomosť o tom, čo v Grécku, kde jeho

pracovník nakladal, resp. ktorému nakladali ovocie do kamiónu, naložili spolu s týmto

tovarom aj cigarety. Ďalej uviedol, že neopomenul nič, čo by smerovalo k porušeniu colných

predpisov, pretože len opomenutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s nezákonným

dovozom alebo vývozom tovaru, by mohlo byť kvalifikované ako colný delikt. Namietal,

že colný úrad presne nešpecifikoval čo podľa colných predpisov mal porušiť, resp. aké

konanie alebo opomenutie by malo byť colným deliktom, len uviedol, že nepredložil cigarety

na preclenie, pričom bolo preukázané, že o cigaretách nemal žiadnu vedomosť

a preto nemohol takýto tovar na preclenie predložiť. Vytýkal krajskému súdu, že sa stotožnil

s tvrdením žalovaného a s jeho stanoviskom a tvrdil, že musí predsa existovať dôvod, ktorým

sa prelomí objektívna zodpovednosť za colný delikt v tom smere, že je možné sa vyviniť

v prípade, že ako obeť podvodníkov nevedel, že na kamióne sú okrem ovocia naložené

aj cigarety a preto colný delikt nespáchal, ale spáchali ho osoby, ktoré bez jeho vedomia

cigarety naložili.

Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že rozhodnutie žalovaného zruší a vráti vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Prešove potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, zodpovednosť

za colný delikt definovaný v ustanovení je zodpovednosťou

objektívnou, bez ohľadu na zavinenie porušovateľa colných predpisov. Zotrval na svojom

stanovisku, že žalobca naplnil skutkovú podstatu colného deliktu uvedenú v ustanovení

, podľa ktorej sa colného deliktu dopustí ten,

kto nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar. Nezákonný dovoz bol žalobcovi v plnom rozsahu

preukázaný. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 11.12.2004 o 14.00

hod. nezákonne doviezol cigarety na územie Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bola

zo strany colných orgánov jednoznačne preukázaná, čo potvrdzuje existencia neporušenej

colnej uzávery SK-532100, ktorú na ložný priestor kamióna priložil službukonajúci colník

na hraničnom prechode Vyšné Nemecké a ktorou sa zaistila totožnosť tovaru po tom,

čo vykonal čiastočnú kontrolu tovaru. Z existencie neporušenej colnej uzávery vyplýva,

že tovar bol nezákonne dovezený na územie Slovenskej republiky a nemohol byť naložený

do vozidla až na území Slovenskej republiky. Z dôvodu došetrenia skutkového stavu veci

Ministerstvo financií dožiadalo colný úrad o zabezpečenie písomných vyjadrení členov

hliadky colného úradu Bardejov – skupina K., ktorí vykonali úplnú vnútornú kontrolu

predmetného kamióna na otázku v akom stave bola colná uzávera v čase vykonania kontroly.

Z vyjadrení jednotlivých členov hliadky vyplynulo, že v čase vykonania kontroly bola colná

uzávera nepoškodená. Z tohto skutkového zistenia možno jednoznačne vyvodiť záver,

že všetok tovar, ktorý sa v colnou uzáverou zabezpečenom kamióne nachádzal, vrátene

nedeklarovaných cigariet, vstúpil na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny. Poukázal

na to, že zároveň je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že v súlade s vyvratiteľnou

domnienkou vyjadrenou v článku 313 ods. 2 písm. a/ nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93,

ktorou sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex

v znení neskorších zmien a doplnkov sa tovar - cigarety na rozdiel od tovaru - ovocia, ktorého

status tovaru Spoločenstva je preukázaný, považujú za tovar, ktorý nie je tovarom

Spoločenstva. Žalobca v postavení dopravcu predmetného tovaru svojim konaním spôsobil,

že došlo k nezákonnému dovozu tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, t. j. tento tovar

nezákonne doviezol a naplnil tak skutkovú podstatu colného deliktu uvedenú v ustanovení

§ 72 písm. a/ Colného zákona. Otázka vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu

k zodpovednosti žalobcu ako fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý porušil colné predpisy

je irelevantná. Zavinenie v akejkoľvek podobe nie je pojmovým znakom colného deliktu.

Pre objektívnu zodpovednosť pri dopustení sa colného deliktu nie je potrebné dokazovať

zavinenie zo strany sankcionovaného subjektu, stačí objektívna zodpovednosť, že došlo

k porušeniu colných predpisov konaním uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona.

Z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného deliktu vyplýva,

že tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť – liberovať zo žiadnych dôvodov, keďže Colný

zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis upravujúci práva a povinnosti osôb

v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru neobsahuje vo vzťahu k skutkovej podstate

colného deliktu uvedenej v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona žiadne liberačné dôvody.

Ďalej uviedol, že z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného

deliktu vyplýva aj skutočnosť, že colný úrad v konaní o colnom delikte preukazuje naplnenie

zákonom stanovených podmienok nevyhnutných na vyvodenie zodpovednosti za porušenie

colných predpisov, t. j. kvalifikáciu povinnosti a osoby zodpovednej za jej porušenie a zistený

skutkový stav následne subsumuje pod príslušnú skutkovú podstatu colného deliktu.

Poukazoval na to, že žalobca nepredložil príslušnému colnému úradu tovar – cigarety,

čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 38 ods. 1 v spojení s čl. 40 nariadenia komisie (EHS)

č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení zmien

a doplnkov a svojim individuálnym konaním naplnil skutkovú podstatu colného deliktu

v zmysle ustanovení , podľa ktorého sa colného

deliktu dopustí ten, kto nezákonne dovezie tovar. Uviedol, že na zodpovednosť žalobcu

za colný delikt nemá vplyv ani prípadné podvodné konanie tretích osôb a žalobca ako osoba,

ktorá tovar na územie Spoločenstva prepravila, zodpovedá za jeho predloženie colným

orgánom, pričom žalobca bol povinný zabezpečiť si kontrolu tovaru pri jeho nakládke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva SR

č. 36996/2006-1204 zo dňa 30.11.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu

Prešov, ktorým bol žalobca uznaný za zodpovedného z dopustenia sa colného deliktu

v zmysle § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona,

za čo mu bola uložená v zmysle ust. § 73 písm. a/ a § 74 Colného zákona pokuta vo výške

1.000.000,- Sk.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa čl. 38 ods. 1 Colného kódexu osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie

spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej

colnými orgánmi a súlade s ich pokynmi:

a/ na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené

alebo schválené týmito orgánmi, alebo

b/ do slobodného colného pásma, ak sa tovar má doviesť do tohto slobodného pásma priamo

vodnou alebo vzdušnou cestou alebo po súši bez toho, aby prešiel inou časťou colného

územia spoločenstva, ak je časť hranice slobodného colného pásma totožná so suchozemskou

hranicou medzi členským štátom alebo treťou krajinou.

Podľa čl. 40 Colného kódexu tovar, ktorý bol podľa čl. 38 ods. 1 písm. a/ prepravený

na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží

colným orgánom osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne

osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na colné územie.

Podľa § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej

osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa

§ 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

Podľa § 72 ods. 1 Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí

ten kto:

a/ nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,

b/ uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,

c/ spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých pozmenených

alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

d/ spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených

alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

e/ nedodrží podmienky, ktoré sú stanovené na tovar:

1. prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením,

2. prepustený do colného režimu vývoz,

3. prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou,

4. zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu,

5. dočasne uskladnený,

6. umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade alebo,

7. na ktorý bolo zriadené záložné právo,

f/ nezákonne odníme tovar spod colného dohľadu alebo sa takého odňatia zúčastní,

g/ sfalšuje doklady o dovážanom alebo vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,

h/ prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,

i/ poruší colné uzávery,

j/ uvedenie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti predloženej colnému orgánu

alebo predloží s touto žiadosťou pozmeňované alebo sfalšované doklady,

k/ uvedenie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčenie pôvodu tovaru v rozpore

s medzinárodnou zmluvou,

l/ neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni vo výkone jeho činnosti,

m/ neuposlúchne výzvu colného orgánu,

n/ nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 alebo ods. 3,

o/ inak poruší colné predpisy.

Podľa § 73 Colného zákona colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:

a/ pokutu,

b/ prepadnutie tovaru alebo veci.

Podľa § 74 Colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia

colných predpisov uložiť pokutu do 3.000.000,- Sk.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca sa tým, že nezákonne doviezol

na územie Slovenskej republiky cez hraničný prechod Vyšné Nemecké z Ukrajiny

tovar – cigarety v množstve 8.808.800 kusov, ktoré nepredložil colnému orgánu,

napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplývala z článku 38 ods. 1 a článku 40 Colného

kódexu, dopustil colného deliktu podľa § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72

ods. 1 písm. a/ Colného zákona.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zhodne s názorom krajského súdu ako

aj žalovaného, znaky colného deliktu sú stanovené Colným zákonom. K zodpovednosti

za colný delikt podľa Colného zákona sa nevyžaduje zavinenie, a to ani vo forme vedomej,

či nevedomej nedbanlivosti. V ustanovení § 70 Colného zákona je zakotvená absolútna

objektívna zodpovednosť, pričom na uplatnenie zodpovednostných následkov – uloženie

sankcie vo forme pokuty, postačuje samotná skutočnosť porušenia, nesplnenia

alebo opomenutia povinností stanovených Colným zákonom. Porušenie, nesplnenie

alebo opomenutie právnej povinnosti vyplývajúcej z colných predpisov je colným deliktom,

ktorý možno postihnúť trestom za predpokladu, že takým konaním sú naplnené znaky deliktu

a jeho konkrétnej skutkovej podstaty stanovenej Colným zákonom.

Skutkový stav preskúmavanej veci nebol sporný. Skutočnosť nezákonného dovozu

tovaru – cigariet v množstve 8.808.800 kusov a ich nepredloženie colným orgánom, bola

colnými orgánmi žalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi preukázaná bez akýchkoľvek

pochybností, pričom túto skutočnosť ani žalobca nepoprel. Naplnil tak skutkovú podstatu

colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona. Aj podľa názoru Najvyššieho

súdu SR otázka vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu

za uvedený colný delikt je právne irelevantná. Zavinenie totiž, na rozdiel od colného

priestupku podľa § 71 ods. 1 Colného zákona, nie je pojmovým znakom colného deliktu

podľa § 70 Colného zákona, čo znamená, že zodpovednosť za colný delikt je svojím

charakterom objektívnou zodpovednosťou absolútnou bez možnosti liberalizácie, pri ktorej

ani nie je potrebné dokazovať zavinenie zo strany sankcionovaného subjektu. Z absolútnej

povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného deliktu vyplýva, že tejto

zodpovednosti sa nemožno zbaviť – liberovať sa zo žiadnych zákonom uvedených dôvodov.

Svojej zodpovednosti za uvedený colný delikt sa teda nemôže žalobca zbaviť ani tvrdením,

že nebol prítomný pri nakládke kamióna a nemal teda vedomosť o skutočnosti, že okrem

ovocia boli do kamióna naložené aj cigarety, keďže pri nakládke bol prítomný jeho

zamestnanec a bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť si pri nakládke tovaru takú kontrolu,

aby bol do vozidla naložený len tovar, ktorý tam naložený mal byť.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti odvolací súd

dospel k záveru, že v preskúmavanej veci colné orgány skutkový stav veci zistili

v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver, pričom nebola

zistená ani nezákonnosť ich postupu. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.

Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, s ktorými

by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie súc viazaný

aj rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta prvá )

považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu

za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok

Krajského súdu Prešove ako vecne správny podľa veta druhá a

ods. 1 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona

náhrada trov konania neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková