Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
088/366706.0a357b.pdf
PDF · 154.37 KB
No categories available
5Sžf/41/2009
Najvyšší súd 5Sžf/41/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu:
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu: JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci žalobcu: J. H., U. T., so sídlom A., zastúpeného: JUDr. L. L., advokátom,
so sídlom v P., proti žalovanému: Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Mierová ul. č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
36996/2006-1204, zo dňa 30. novembra 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove, zo dňa 24. októbra 2008, č. k. 5Scud/1/2007-60, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 24. októbra 2008, č. k. 5Scud/1/2007–60 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Colného úradu v Prešove zo dňa 28.02.2005, č. 193T/9704-1/4, ktorým uznal žalobcu
ako fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, zodpovednou z colného deliktu, pretože
porušením povinnosti uvedených v ustanovení článku 38 ods. 1 v spojení s článkom
40 Nariadenia rady (EHS) číslo 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva
v znení neskorších predpisov a doplnkov (ďalej aj „Colný kódex“), naplnil skutkovú podstatu
colného deliktu uvedenú v ustanovení § 72 ods. 1 písm. a/ zákon č. 199/2004 Z. z. - Colný
zákon a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 199/2004 Z. z.“ alebo „Colný zákon“), za čo mu bola uložená pokuta vo výške
1.000.000,- Sk. Porušenia colných predpisov sa dopustil tým, že dňa 11.12.2004 o 14.40
hod. cez colný prechod Vyšné Nemecké doviezol z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky
v nákladnom dopravnom prostriedku – ťahač zn. SCANIA RA4X2ASZM ev. č. R. a náves
ev. č. R., tzp SCHMITZ SK024, č. podvozku W. rok výroby 1997 tovar – cigarety
v celkovom množstve 8.808.800 kusov, z tohto zn. S. K. v počte 8.799.800 kusov cigariet
a zn. S. C. v počte 9.000 kusov cigariet, pričom všetky spotrebiteľské balenia cigariet neboli
označené kontrolnou známkou. Uvedený tovar nepredložil Colnému úradu Čierna nad Tisou
(pobočka Colného úradu Vyšné Nemecké), čím porušil povinnosť ustanovenú v článku 38
ods. 1 v spojení s článkom 40 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov a naplnil tým znaky
skutkovej podstaty colného deliktu v zmysle ustanovení § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247 a nasl. OSP), dospel k záveru, že žalovaný posúdil
vec po právnej stránke súladne so zákonom, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne
a preto žaloba je nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z obsahu
správneho spisu a z ustanovení čl. 38 ods. 1, a čl. 40 Colného kódexu a § 70, § 72 ods. 1,
§ 73 a § 74 Colného zákona. Uviedol, že je nesporné, že v danom prípade sa žalobca colného
deliktu dopusti, keď ako prepravca doviezol z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky
cez hraničný prechod Vyšné Nemecké cigarety v celkovom množstve 8.808.800 kusov,
ktoré nepredložil colnému orgánu. Ďalej z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca tento
skutok ani nepoprel, avšak poukazoval na to, že o cigaretách nič nevedel, stal sa obeťou
podvodníkov, ktorí oklamali jeho zamestnanca a do vozidla s prívesom naložili okrem ovocia
aj cigarety. Keďže o cigaretách nič nevedel, nemohol ich predlžiť ani colnému orgánu a teda
neopomenul nič také, čo by smerovalo k porušeniu colných predpisov. Krajský súd v tejto
súvislosti poukazoval na to, že zodpovednosť za colný delikt je objektívna a colného deliktu
sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá konaním alebo
opomenutím bez ohľadu na zavinenie porušila colné predpisy spôsobom uvedeným
v § 72 ods. 1 Colného zákona.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznal pretože žalobca nebol v konaní úspešný
a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania zo zákona.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zotrvávajúc
na svojich námietkach uvedených v žalobe. Uviedol, že sa nedopustil colného deliktu,
pretože na naplnenie pojmových znakov colného deliktu v zmysle ustanovení Colného zákona
je potrebné konanie alebo opomenutie smerujúce k porušeniu colných predpisov. Zotrval
na tvrdení, že takéhoto konania sa nedopustil a nebola mu preukázaná vedomá ani nevedomá
nedbanlivosť. Na nakládku poslal svojho zamestnanca a vozidlo neskôr prevzal na území
ďalšieho štátu zapečatené colníkmi, pričom s pečaťou sa nemanipulovalo. Uviedol, že sa stal
obeťou podvodníkov a ako prepravca nemal vedomosť o tom, čo v Grécku, kde jeho
pracovník nakladal, resp. ktorému nakladali ovocie do kamiónu, naložili spolu s týmto
tovarom aj cigarety. Ďalej uviedol, že neopomenul nič, čo by smerovalo k porušeniu colných
predpisov, pretože len opomenutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s nezákonným
dovozom alebo vývozom tovaru, by mohlo byť kvalifikované ako colný delikt. Namietal,
že colný úrad presne nešpecifikoval čo podľa colných predpisov mal porušiť, resp. aké
konanie alebo opomenutie by malo byť colným deliktom, len uviedol, že nepredložil cigarety
na preclenie, pričom bolo preukázané, že o cigaretách nemal žiadnu vedomosť
a preto nemohol takýto tovar na preclenie predložiť. Vytýkal krajskému súdu, že sa stotožnil
s tvrdením žalovaného a s jeho stanoviskom a tvrdil, že musí predsa existovať dôvod, ktorým
sa prelomí objektívna zodpovednosť za colný delikt v tom smere, že je možné sa vyviniť
v prípade, že ako obeť podvodníkov nevedel, že na kamióne sú okrem ovocia naložené
aj cigarety a preto colný delikt nespáchal, ale spáchali ho osoby, ktoré bez jeho vedomia
cigarety naložili.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že rozhodnutie žalovaného zruší a vráti vec na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Prešove potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, zodpovednosť
za colný delikt definovaný v ustanovení § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. je zodpovednosťou
objektívnou, bez ohľadu na zavinenie porušovateľa colných predpisov. Zotrval na svojom
stanovisku, že žalobca naplnil skutkovú podstatu colného deliktu uvedenú v ustanovení
§ 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 199/2004 Z. z., podľa ktorej sa colného deliktu dopustí ten,
kto nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar. Nezákonný dovoz bol žalobcovi v plnom rozsahu
preukázaný. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 11.12.2004 o 14.00
hod. nezákonne doviezol cigarety na územie Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bola
zo strany colných orgánov jednoznačne preukázaná, čo potvrdzuje existencia neporušenej
colnej uzávery SK-532100, ktorú na ložný priestor kamióna priložil službukonajúci colník
na hraničnom prechode Vyšné Nemecké a ktorou sa zaistila totožnosť tovaru po tom,
čo vykonal čiastočnú kontrolu tovaru. Z existencie neporušenej colnej uzávery vyplýva,
že tovar bol nezákonne dovezený na územie Slovenskej republiky a nemohol byť naložený
do vozidla až na území Slovenskej republiky. Z dôvodu došetrenia skutkového stavu veci
Ministerstvo financií dožiadalo colný úrad o zabezpečenie písomných vyjadrení členov
hliadky colného úradu Bardejov – skupina K., ktorí vykonali úplnú vnútornú kontrolu
predmetného kamióna na otázku v akom stave bola colná uzávera v čase vykonania kontroly.
Z vyjadrení jednotlivých členov hliadky vyplynulo, že v čase vykonania kontroly bola colná
uzávera nepoškodená. Z tohto skutkového zistenia možno jednoznačne vyvodiť záver,
že všetok tovar, ktorý sa v colnou uzáverou zabezpečenom kamióne nachádzal, vrátene
nedeklarovaných cigariet, vstúpil na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny. Poukázal
na to, že zároveň je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že v súlade s vyvratiteľnou
domnienkou vyjadrenou v článku 313 ods. 2 písm. a/ nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93,
ktorou sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
v znení neskorších zmien a doplnkov sa tovar - cigarety na rozdiel od tovaru - ovocia, ktorého
status tovaru Spoločenstva je preukázaný, považujú za tovar, ktorý nie je tovarom
Spoločenstva. Žalobca v postavení dopravcu predmetného tovaru svojim konaním spôsobil,
že došlo k nezákonnému dovozu tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, t. j. tento tovar
nezákonne doviezol a naplnil tak skutkovú podstatu colného deliktu uvedenú v ustanovení
§ 72 písm. a/ Colného zákona. Otázka vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu
k zodpovednosti žalobcu ako fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý porušil colné predpisy
je irelevantná. Zavinenie v akejkoľvek podobe nie je pojmovým znakom colného deliktu.
Pre objektívnu zodpovednosť pri dopustení sa colného deliktu nie je potrebné dokazovať
zavinenie zo strany sankcionovaného subjektu, stačí objektívna zodpovednosť, že došlo
k porušeniu colných predpisov konaním uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona.
Z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného deliktu vyplýva,
že tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť – liberovať zo žiadnych dôvodov, keďže Colný
zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis upravujúci práva a povinnosti osôb
v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru neobsahuje vo vzťahu k skutkovej podstate
colného deliktu uvedenej v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona žiadne liberačné dôvody.
Ďalej uviedol, že z absolútnej povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného
deliktu vyplýva aj skutočnosť, že colný úrad v konaní o colnom delikte preukazuje naplnenie
zákonom stanovených podmienok nevyhnutných na vyvodenie zodpovednosti za porušenie
colných predpisov, t. j. kvalifikáciu povinnosti a osoby zodpovednej za jej porušenie a zistený
skutkový stav následne subsumuje pod príslušnú skutkovú podstatu colného deliktu.
Poukazoval na to, že žalobca nepredložil príslušnému colnému úradu tovar – cigarety,
čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 38 ods. 1 v spojení s čl. 40 nariadenia komisie (EHS)
č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje colný kódex spoločenstva v znení zmien
a doplnkov a svojim individuálnym konaním naplnil skutkovú podstatu colného deliktu
v zmysle ustanovení § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 199/2004 Z. z., podľa ktorého sa colného
deliktu dopustí ten, kto nezákonne dovezie tovar. Uviedol, že na zodpovednosť žalobcu
za colný delikt nemá vplyv ani prípadné podvodné konanie tretích osôb a žalobca ako osoba,
ktorá tovar na územie Spoločenstva prepravila, zodpovedá za jeho predloženie colným
orgánom, pričom žalobca bol povinný zabezpečiť si kontrolu tovaru pri jeho nakládke.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva SR
č. 36996/2006-1204 zo dňa 30.11.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Prešov, ktorým bol žalobca uznaný za zodpovedného z dopustenia sa colného deliktu
v zmysle § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona,
za čo mu bola uložená v zmysle ust. § 73 písm. a/ a § 74 Colného zákona pokuta vo výške
1.000.000,- Sk.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa čl. 38 ods. 1 Colného kódexu osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie
spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej
colnými orgánmi a súlade s ich pokynmi:
a/ na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené
alebo schválené týmito orgánmi, alebo
b/ do slobodného colného pásma, ak sa tovar má doviesť do tohto slobodného pásma priamo
vodnou alebo vzdušnou cestou alebo po súši bez toho, aby prešiel inou časťou colného
územia spoločenstva, ak je časť hranice slobodného colného pásma totožná so suchozemskou
hranicou medzi členským štátom alebo treťou krajinou.
Podľa čl. 40 Colného kódexu tovar, ktorý bol podľa čl. 38 ods. 1 písm. a/ prepravený
na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží
colným orgánom osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne
osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na colné územie.
Podľa § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej
osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa
§ 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).
Podľa § 72 ods. 1 Colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí
ten kto:
a/ nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,
b/ uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,
c/ spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých pozmenených
alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
d/ spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených
alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
e/ nedodrží podmienky, ktoré sú stanovené na tovar:
1. prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením,
2. prepustený do colného režimu vývoz,
3. prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku
jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou,
4. zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu,
5. dočasne uskladnený,
6. umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade alebo,
7. na ktorý bolo zriadené záložné právo,
f/ nezákonne odníme tovar spod colného dohľadu alebo sa takého odňatia zúčastní,
g/ sfalšuje doklady o dovážanom alebo vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,
h/ prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
i/ poruší colné uzávery,
j/ uvedenie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti predloženej colnému orgánu
alebo predloží s touto žiadosťou pozmeňované alebo sfalšované doklady,
k/ uvedenie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčenie pôvodu tovaru v rozpore
s medzinárodnou zmluvou,
l/ neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni vo výkone jeho činnosti,
m/ neuposlúchne výzvu colného orgánu,
n/ nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 alebo ods. 3,
o/ inak poruší colné predpisy.
Podľa § 73 Colného zákona colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:
a/ pokutu,
b/ prepadnutie tovaru alebo veci.
Podľa § 74 Colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia
colných predpisov uložiť pokutu do 3.000.000,- Sk.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného i krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca sa tým, že nezákonne doviezol
na územie Slovenskej republiky cez hraničný prechod Vyšné Nemecké z Ukrajiny
tovar – cigarety v množstve 8.808.800 kusov, ktoré nepredložil colnému orgánu,
napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplývala z článku 38 ods. 1 a článku 40 Colného
kódexu, dopustil colného deliktu podľa § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72
ods. 1 písm. a/ Colného zákona.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zhodne s názorom krajského súdu ako
aj žalovaného, znaky colného deliktu sú stanovené Colným zákonom. K zodpovednosti
za colný delikt podľa Colného zákona sa nevyžaduje zavinenie, a to ani vo forme vedomej,
či nevedomej nedbanlivosti. V ustanovení § 70 Colného zákona je zakotvená absolútna
objektívna zodpovednosť, pričom na uplatnenie zodpovednostných následkov – uloženie
sankcie vo forme pokuty, postačuje samotná skutočnosť porušenia, nesplnenia
alebo opomenutia povinností stanovených Colným zákonom. Porušenie, nesplnenie
alebo opomenutie právnej povinnosti vyplývajúcej z colných predpisov je colným deliktom,
ktorý možno postihnúť trestom za predpokladu, že takým konaním sú naplnené znaky deliktu
a jeho konkrétnej skutkovej podstaty stanovenej Colným zákonom.
Skutkový stav preskúmavanej veci nebol sporný. Skutočnosť nezákonného dovozu
tovaru – cigariet v množstve 8.808.800 kusov a ich nepredloženie colným orgánom, bola
colnými orgánmi žalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi preukázaná bez akýchkoľvek
pochybností, pričom túto skutočnosť ani žalobca nepoprel. Naplnil tak skutkovú podstatu
colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Colného zákona. Aj podľa názoru Najvyššieho
súdu SR otázka vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu
za uvedený colný delikt je právne irelevantná. Zavinenie totiž, na rozdiel od colného
priestupku podľa § 71 ods. 1 Colného zákona, nie je pojmovým znakom colného deliktu
podľa § 70 Colného zákona, čo znamená, že zodpovednosť za colný delikt je svojím
charakterom objektívnou zodpovednosťou absolútnou bez možnosti liberalizácie, pri ktorej
ani nie je potrebné dokazovať zavinenie zo strany sankcionovaného subjektu. Z absolútnej
povahy objektívnej zodpovednosti pri dopustení sa colného deliktu vyplýva, že tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť – liberovať sa zo žiadnych zákonom uvedených dôvodov.
Svojej zodpovednosti za uvedený colný delikt sa teda nemôže žalobca zbaviť ani tvrdením,
že nebol prítomný pri nakládke kamióna a nemal teda vedomosť o skutočnosti, že okrem
ovocia boli do kamióna naložené aj cigarety, keďže pri nakládke bol prítomný jeho
zamestnanec a bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť si pri nakládke tovaru takú kontrolu,
aby bol do vozidla naložený len tovar, ktorý tam naložený mal byť.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti odvolací súd
dospel k záveru, že v preskúmavanej veci colné orgány skutkový stav veci zistili
v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver, pričom nebola
zistená ani nezákonnosť ich postupu. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.
Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, s ktorými
by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie súc viazaný
aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu
za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu Prešove ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona
náhrada trov konania neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková