Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/431/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa : L., S.. S., S. X., P., I., zast. JUDr. J. G.,

advokátom so sídlom F. X., P., proti odporcovi : Správa katastra P., Konštantínova X.,

P., za účasti : I. R. O., P. X., P., II. M. O., L. N. X., P., III. J. O., Š. X., P., IV. J. O., P.

X., P., V. M. O., P. X., P., VI. E. O., P. X., P. v konaní o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu odporcu č. V 1989/08-P zo dňa 30. apríla 2008 o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. – 52 zo dňa 23. júna 2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 52 zo dňa 23. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. – 52 zo dňa 23. júna 2009 Krajský súd

v Prešove potvrdil rozhodnutie č. V. zo dňa 30. apríla 2008, ktorým odporca zamietol

návrh na vklad práva k nehnuteľnostiam z kúpnej zmluvy V. uzatvorenej dňa 28. marca

2008 z dôvodu, že účastníci zmluvy označení ako predávajúci nie sú vlastníkmi celej

časti popísaných nehnuteľností, lebo časť parcely č. X. o výmere 1288 m² a časť parcely

č. X. o výmere 4 m² boli predané na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.

decembra 2007, vedenej pod č. V.; ďalšia časť parcely bola odpredaná na základe

kúpnej zmluvy vedenej pod č. V..

Krajský súd v dôvodoch predmetného rozsudku uviedol, že z kúpnej zmluvy

uzavretej medzi navrhovateľom a predávajúcimi je nepochybné, že tento právny úkon

nie je urobený určite a zrozumiteľne a že nejde o chybu v písaní a počítaní ani inú

zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo možné odstrániť. Ak navrhovateľ tvrdil, že vkladové

konanie vo veci V. je nezákonné, je nepochybné, že vklad bol povolený dňom 22.

februára 2008 návrh na vklad vo veci navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa

31. marca 2008 a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o predbežnú otázku, navyše

v tomto konaní nie je možné posudzovať zákonnosť postupu odporcu v konaní

č. V..

Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že odporca postupoval v súlade so

zákonom, ak preskúmaním návrhu a príloh, konkrétne kúpnej zmluvy dospel k záveru,

že nie sú splnené podmienky na povolenie, lebo právny úkon predávajúcich

a kupujúcich je neurčitý a nezrozumiteľný. Z týchto dôvodov podľa rozhodnutie

odporcu ako vecne správne potvrdil podľa .

Náhradu trov krajský súd účastníkom konania nepriznal; navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. druhej vety

Zb. o súdnych poplatkoch v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov, položky 10d,

vo výške 33,00 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 2. septembra 2009

navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na znenie čl. III s odkazom na čl. 2.1.1.,

2.2.1., 2.3.1. uvedenej (kúpnej) zmluvy, z ktorých je jednoznačne zrejmé, ktoré

nehnuteľnosti boli odpredané, za akú cenu a ktorým zo spoluvlastníkov. Ďalej uviedol,

že účastníci konania listom zo dňa 14. júla 2008 doručeným Správe katastra Prešov dňa

15. júla 2008, zobrali čiastočne návrh na vklad späť a to v časti povolenia vkladu

vlastníckeho práva, vedeného pod č. V. (časť povodia rieky S.). Poukázal na skutočnosť,

že na L. nie je a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola uvedená žiadna poznámka,

že je vedené vkladové konanie, a to pod č. V..

Navrhovateľ ďalej uviedol, že predkladá odvolaciemu súdu stanovisko

Generálnej prokuratúry, v ktorom sa uvádza že Správa katastra Prešov pochybila, keď

vydala tam vyššie označené rozhodnutia, ktoré nebolo možné zapísať do katastra

nehnuteľností, medzi nimi aj vklad vlastníckeho práva vedený pod č. V.. Navrhovateľ

preto zastával názor, že pokiaľ by nedošlo k nezákonnému konaniu zo strany odporcu

a to k povoleniu vkladu vedeného pod č. V., bol by odporca vklad navrhovateľa povolil.

Takýmto nezákonným postupom odporca povolil vklad vedený pod č. V., hoci ho mal

zamietnuť a vklad vlastníckeho práva, ktorému nič nebránilo v jeho povolení, tak ten

zamietol. Účastníci zmluvy znalí práva mali za to, že návrh na vklad vedený pod č. V.

bude zamietnutý a následne vklad vedený pod č. V. bude povolený.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca mal možnosť v zmysle § 31 ods. 3 zák. č.

rozhodnúť len o časti návrhu a to v časti, ktorá ostala vo vlastníctve

predávajúcich po povolení vkladu č. V. a č. V..

Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a zaviazal odporcu

k náhrade trov odvolacieho konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

K podanému odvolaniu sa dňa 28. septembra 2009 vyjadrila vedľajšia účastníčka

M. O.. Vo svojom podaní uviedla, že s nimi (predávajúcimi) boli spísané 2 zmluvy,

pričom pán P. (konateľ navrhovateľa) bol upozornený na to, že časti pozemkov – tzv. K.

boli už odpredané a vyplatené. Pán P. im predložil listy vlastníctva, ktoré vraj vyzdvihol

z katastra a pozemky, ktoré chcel odkúpiť, sú vraj voľné. Na základe tohto spísali prvú

kúpnu zmluvu. Pri vklade do katastra nehnuteľností sa potvrdilo, že časti pozemkov sú

už odpredané, preto pán P. prišiel za nimi (predávajúcimi), že zmluva sa prepíše a že je

ochotný odkúpiť časti pozemkov, ktoré predané neboli. Znova im predložil list

vlastníctva s novou výmerou a tak sa spísala druhá kúpna zmluva. Táto bola katastrom

pre právnu nezrozumiteľnosť a zle udané rozlohy vyhlásená za neplatnú. Týmto bola pre

nich (predávajúcich) celá záležitosť uzatvorená; pán P. navrhovateľa za nimi viac

neprišiel, ani ich neinformoval o ďalších postupoch svojho konania.

Ďalej vedľajšia účastníčka uviedla, že nesúhlasia s tým, aby pán P. s neplatnou

zmluvou manipuloval; zdôraznila, že v oboch prípadoch im kópiu kúpnej zmluvy pán P.

nedal, aj keď ju žiadali. Z toho vyplýva, že navrhovateľ chce využiť zle spísanú kúpnu

zmluvu – už neplatnú, na vyvolanie sporu so spoločnosťou, ktorá im za pozemky

zaplatila a tak získať ďalšie nehnuteľnosti.

Vedľajšia účastníčka záverom uviedla, že súhlasia s tým, že zmluva pre

nezrozumiteľnosť nebola vpísaná do katastra a bola vyhlásená za neplatnú. Myslia si, že

navrhovateľ ich chce zneužiť pri získavaní ďalších nehnuteľností a takéto jednanie sa im

javí ako nečestné.

Vedľajší účastníci M. O., J. O. a J. O. (ako právni nástupcovia zomrelého

predávajúceho J. O.) k podanému odvolaniu uviedli, že nie sú majiteľmi nehnuteľností,

ktoré sú predmetom súdneho sporu a ani nikdy neboli, k danej veci sa vyjadrovať

nebudú a ďalších pojednávaní sa nebudú pre nezáujem zúčastňovať.

Vedľajší účastníci R. O. a E. O. sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. marca 2010 (§ 156

ods. 1 a ods. 3 ).

Súd v predmetnej veci preskúmaval na základe podaného opravného prostriedku

podľa Tretej hlavy Piatej časti rozhodnutie a postup odporcu, ktorým rozhodoval

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej

zmluvy.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku „Katastrálny

zákon“) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého

základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na

návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne

a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka

konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo

zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy

z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnu-

teľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode

majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu 9).

Podľa § 30 ods.4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,

v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak

toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané

na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania

právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom;

podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, 10a)

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona Pri rozhodovaní o povolení vkladu

prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona Ak sú podmienky na vklad splnené,

správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené

len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do

katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom

preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní

a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina

obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko,

rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide

o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné

identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov

evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb

a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu

spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky

podiel.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že odporca preskúmavaným

rozhodnutím podľa ust. § 31 Katastrálneho zákona a ust. § 37 ods. 1, ods. 2, § 40 ods. 1,

(ďalej v texte rozsudku iba

„) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 28. marca 2008 vedený pod č. V.. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia vyplýva, že účastníci zmluvy označení ako predávajúci nie sú vlastníkmi

celej časti popísaných nehnuteľností a nie sú oprávnení s časťou týchto dotknutých

nehnuteľností nakladať. Časť parcely č. X. bola predaná na základe kúpnej zmluvy

vedenej odporcom pod č. V., ďalšia časť parcely č. X. o výmere 1288 m² a časť parcely

X. o výmere 4 m² bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy vedenej odporcom pod č.

V..

Odporca taktiež v odôvodnení uviedol, že zo znenia čl. II. kúpnej zmluvy, na

základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, nie je zrejmé, čo tvorí predmet

prevodu. Účastníci sa odvolávajú na dva geometrické plány, na základe ktorých došlo

k odčleneniu časti parciel X. a X., odporcovi však nebol predložený na zápis ani jeden

z uvedených geometrických plánov a taktiež ani jeden nebol pevne spojený so zmluvou

tak, aby s ňou tvoril technickú jednotu listiny.

Odporca považoval za neurčité tiež ustanovenie čl. I, podľa ktorého má

predávajúci záujem odpredať pozemky za kúpnu cenu 1400 Sk a za kúpnu cenu 500 Sk,

podľa článku III. predávajúci predávajú a kupujúci kupuje od spoluvlastníkov

nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 400 000 Sk pre každého zo spoluvlastníkov.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa právny úkon nie je neplatný pre chyby

v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu ako aj odporcu, že

predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je

splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 v spojení s ust. § 42 ods. 2

Katastrálneho zákona.

Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je postupovať

v súlade s ustanoveniami ako aj ďalších právnych predpisov,

ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu majúceho vplyv na vznik, zmenu alebo

zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu. Správa katastra posudzuje

platnosť zmluvy zásadne z hľadiska absolútnej neplatnosti a len vo vzťahu

ku skutočnostiam, ktoré nemajú sporový charakter.

Právny úkon pre to, aby mohol byť úkonom platným musí spĺňať určité

náležitosti, a to náležitosti vôle (slobodná, vážna, bez omylu), prejavu (zrozumiteľný,

určitý, v stanovenej forme), pomeru prejavu a vôle (bez rozporu), predmetu (možný,

dovolený) a osoby, ktorá tento úkon robí (spôsobilosť na tento právny úkon).

V tomto prípade bola prejavená vôľa scudzovať nehnuteľnosti. Kúpna zmluva, na

základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľností vykazuje niekoľko vád, a to : obsah

odporujúci zákonu, neurčitosť predmetu prevodu, neurčitosť dojednania kúpnej

ceny a taktiež formálne požiadavky potrebné pre prílohy k návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o obsah kúpnej zmluvy, ktorý odporuje zákonu, odvolací súd

poukazuje na ust. , v zmysle ktorého patrí vlastníkovi

oprávnenie vyplývajúce z vlastníckeho práva – s vecou nakladať, toto nemožno priznať

nevlastníkovi. V zásade, okrem výnimiek stanovených zákonom (§ 151m ods. 1 a nasl.,

, ), nemožno od nevlastníka

vec nadobudnúť, pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo

plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet ).

V čl. II kúpnej zmluvy sú opísané nehnuteľnosti, ktorých časti boli na základe

skorších zápisov do katastra nehnuteľností (V., V.) prevedené a sú vo vlastníctve tretích

osôb. Účastníci právneho úkonu označení ako predávajúci neboli oprávnení s časťami

nehnuteľností nakladať, keďže neboli ich vlastníkmi.

V súvislosti s navrhovateľom tvrdeným nezákonným postupom pri povolení

vkladu č. X., odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že postup odporcu

nemôže byť predmetom preskúmania v tomto konaní a posúdenie zákonnosti postupu

nemá charakter predbežnej otázky.

Inštitút predbežnej otázky slúži na vyriešenie právneho problému, ktorý je pre

meritórne rozhodnutie vo veci samej podstatný. Pri posúdení platnosti kúpnej zmluvy

nebol odporca povinný sa zaoberať resp. preskúmavať zákonnosť skoršie vydaného

rozhodnutia, keďže v tejto veci bol viazaný skorším právoplatným rozhodnutím(v

zmysle ust. § 31 ods. 6 Katastrálneho zákona); vklad č. X. bol povolený dňa

22. februára 2008 a návrh na vklad vlastníckeho práva podal navrhovateľ dňa

31. marca 2008

Odvolací súd ešte v tejto súvislosti uvádza, pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa

uvedené v odvolaní, poukazujúc na list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22. júna 2009,

že pochybil odporca, keď povolil vklad vlastníckeho práva č. V., že tento doklad nebol

súčasťou spisového materiálu.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani argumentu navrhovateľa, že z čl. III kúpnej

zmluvy je jednoznačne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli odpredané a za akú cenu.

Pokiaľ ide o neurčitosť predmetu prevodu, v čl. II kúpnej zmluvy sú opísané

nehnuteľnosti, ktoré majú byť prevedené, avšak táto špecifikácia nie je dostatočná pre

to, aby boli s určitosťou vyjadrené zamýšľané následky, ktoré majú byť právnym

úkonom dosiahnuté. Neurčitosť tohto prejavu spočíva v rozpornom určení prevádzaných

nehnuteľností.

S poukazom na dva geometrické plány, sa v bode 2.1.1 (taktiež 2.2.1, 2.3.1.),

okrem iného uvádza, že predávajúci, každý v podiele 1/3, sú vlastníkmi nehnuteľností

vedených na L. parc. č. X. o výmere 53 m², na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera

17,66 m²; parc. č. X. o výmere 3368 m², na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera

1122,66 m².

V bode 2.1.2 (taktiež 2.2.2., 2.3.2) je uvedené, že pozemok parc. č. X. bol

geometrickým plánom č. X. zo dňa 28. januára 2008 rozdelený tak, že časť z neho o

výmere 2274 m² bola začlenená do novovytvorenej parc. č. X., časť o výmere 1 m² bola

začlenená do novovytvorenej parc. č. X..

Ďalším geometrickým plánom, č. X. zo dňa 27. marca 2008 bol pozemok

parc. č. X. rozdelený tak, že časť z neho vo výmere 1 m² bola začlenená do

novovytvorenej parc. č. X., časť z neho o výmere 2274 m² bola začlenená do

novovytvorenej parcely X..

V čl. III je uvedené, že predávajúci predáva svoje spoluvlastnícke podiely na

nehnuteľnostiach uvedených v bode 2.1.1. (resp. 2.2.1, 2.3.1.).

Z takejto formulácie jednotlivých článkov kúpnej zmluvy nie je jasné, ktoré

nehnuteľnosti vlastne zamýšľali účastníci právneho úkonu prevádzať, či časti

nehnuteľností začlenené do novovytvorených parciel alebo časti nehnuteľností

s parc. č. X. a X., ktoré neboli predmetom zamerania pri vyhotovení geometrických

plánov, prípadne nehnuteľnosti s parc. č. X. a X. s výmerami uvedenými v bode 2.1.1.

(resp. 2.2.1., 2.3.1.).

V súvislosti s dojednaním ceny, odvolací súd poukazuje na čl.I Preambula kúpnej

zmluvy, kde je v druhom odseku uvedené, že predávajúci má záujem odpredať pozemky

za kúpnu cenu 1400 Sk a za kúpnu cenu 500 Sk. V čl. III. je uvedené, že kupujúci

podiely na nehnuteľnostiach kupuje do vlastníctva za kúpnu cenu vo výške 400 000 Sk.

Tento rozpor nemožno považovať za zrejmú chybu v písaní alebo počítaní a nie je

možné ho odstrániť ani dodatočným výkladom vôle konajúcej osoby.

Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú v zmysle ust. § 588 Občianskeho

zákonníka predmet kúpy a kúpna cena, tieto časti teda nemožno oddeliť od zvyšku

právneho úkonu. Vymedzenie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy určitým,

zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom je podmienkou jej platnosti, ktorá

v preskúmavanom prípade splnená nebola.

V súvislosti s formálnym nedostatkom, ktorým bolo nepriloženie geometrických

plánov odvolací súd konštatuje, že odporca nesprávne vo výroku rozhodnutia poukázal

na ust. ako jeden z dôvodov zamietnutia vkladu - kúpna

zmluva nebola urobená vo forme vyžadovanej zákonom.

Tento nedostatok možno odstrániť na výzvu správneho orgánu, nepredstavuje

požiadavku na vykonanie právneho úkonu v zákonom stanovenej forme, ale požiadavku

pre formu predkladania príloh k návrhom na vklad práva do katastra nehnuteľností

v zmysle Katastrálneho zákona (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 zo dňa 5. októbra 2006 zverejnený pod

č. 32/2008) .

Taktiež odporca nesprávne považoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú

z dôvodu nemožnosti plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že kúpna zmluva

je neplatná z dôvodu uvedeného v § 39, teda že plnenie odporuje zákonu.

Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu.

Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a vo faktickom zmysle a skúma sa

k okamihu urobenia právneho úkonu, teda či takéto plnenie je reálne možné.

Nedovolenosť predmetu plnenia predstavuje právnu nemožnosť, t. j plnenie nie je

právom aprobované. Takéto plnenie bolo predmetom kúpnej zmluvy, keď bol zamýšľaný

prevod nehnuteľností nevlastníkom.

S poukazom na ust. však odvolací súd na tieto vady

neprihliadal, keďže v zmysle vyššie uvedených vád kúpnej zmluvy nemali vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1

O. s. p, ) Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2

, keď rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď

navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

a odporcovi trovy odvolacieho konania podľa zákona nepatria.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská