Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/149/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republike

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: R. T., A., so sídlom H. 5, B. proti žalovanému: Štátna energetická

inšpekcia, so Hurbanova 59, Trenčín v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č.j. zo dňa 25. júna 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -65 zo dňa 11. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -65 zo dňa 11. februára 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Eur, ktoré

je povinný žalovaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu

žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného

č. j. zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava č.j.

zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 180 000 Sk za porušenie

a podľa o tepelnej energetike.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že v administratívnom konaní sa žalovaný ako aj

prvostupňový správny orgán dôsledne neriadili ust. a 47 ods. 3

o správnom konaní, keď nebolo zrejmé, ktorý predpis by mal určovať kvalitu teplej úžitkovej,

teda či sa malo použiť ust. § 2 ods. 3 alebo § 2 ods. 4 Vyhl. Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky č. a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí

správnych orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené

kritériá na určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust., § 66

ods, 3 o energetike a pds. 3 o tepelnej

energetike. Zároveň krajský súd uviedol, že žalovaný neuviedol ako vyhodnotil závažnosť a čas

trvania porušenia povinností a že správna úvaha pri ukladaní sankcie nemôže byť nahradená

svojvôľou správneho orgánu. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, že napáda rozhodnutie krajského súdu z dôvodov, že žalobca nespochybnil z jeho strany

preukázateľne zistené porušenie záväzne určených hodnôt pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa

Vyhl. , čo vyplynulo z meraní uskutočnených zariadením

COMET L 0121 pomocou snímača NS151-2/E v dňoch 7. februára 2007 až 8. februára 2007

00 30

od 09 do 09 hod. v polhodinových intervaloch a z ktorých bol zistený rozsah teplôt

0 0

od 30,1 C do 43,2 C na stúpačkách a podľa nameraných hodnôt teplej vody u konečného

0 0

spotrebiteľa, ktoré boli namerané v rozpätí 38,5 C až 40,8 C a čím bol porušený žalobcom

a namerané hodnoty neboli súlade s

Vyhl. č. a dôkazom porušenia zákona žalobcom bol aj list žalobcu adresovaný

miestnemu úradu v Bratislave - Rači z 24. apríla 2007, ako aj žiadosti a reklamácie vlastníkov

bytov N. 2 až 10 na nedostatočnú výšku teploty teplej úžitkovej vody. Žalovaný je toho názoru,

že zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že pokuta vo výške 180 000 Sk

bola uložená v súlade s ust. 4 Z.z. a bola v celom rozsahu

primeraná a bola uložená v spodnej hranici možného rozpätia 50 000 Sk až 500 000 Sk a že mu

nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by bol povinný aplikovať pri preukazovaní a ukladaní

výšky pokuty, resp. ktorý by určoval hranice výšky uloženia pokuty, pokiaľ je pokuta uložená v

rámci rozpätia stanoveného zákonom. Žalovaný uviedol, že kontrolu vykonával na základe

o energetike a na základe poverenia č. z 8. marca 2007

dostatočným spôsobom preukázal porušenie , za

ktorú uložil žalovanému primeranú sankciu. Na základe toho považoval svoje rozhodnutie za

zákonné a správne. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu č. -65 z 11.

februára 2009 zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Podľa jeho názoru ide o zjavné logické rozpory, či žalobca porušil ust. § 2

ods. 3 alebo Vyhl. , lebo bolo zrejmé, že bytové domy na N. 2-10 neboli

v čase vykonania kontroly hydraulicky vyregulované. Žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok

krajského súdu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovení , s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa

18. marca 2010 ( a ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. j. zo dňa 25. júna 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu proti rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava

č.j. zo dňa 16. mája 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške

180 000 Sk za porušenie a podľa

o tepelnej energetike. Porušenie zákona spočívalo v tom, že v období od 1. januára 2006

do 28. februára 2007 ako výrobca a dodávateľ tepla nedodával teplo v určenom čase a v určenej

kvalite do bytu konečného spotrebiteľa A. L., N. 4 B., čím porušil § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č.

o tepelnej energetike, za čo mu bola uložená pokuta podľa

o tepelnej energetike vo výške 180 000 Sk.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nedodával ku konečnému

spotrebiteľovi teplú úžitkovú vodu v súlade s ust.

o tepelnej energetike, ale žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorá sa mu javila ako

neprimeraná vzhľadom na štruktúru zapojenia sústavy rozvodov teplej vody a vzhľadom na

majetkové vzťahy k jej jednotlivým úsekom teplovodného potrubia, ako aj na nedostatok

dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republike konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi

závermi krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo

porušenie o tepelnej energetike žalobcovi

preukázane, avšak v súvislosti s ust. vyhl. , pričom správne orgány sa

nezoberali námietkami žalobcu, že domy na N. ul. č. 2 až 10 neboli v čase dodávok teplej

úžitkovej vody, kedy sa uskutočnilo meranie teplôt dodávanej vody hydraulicky vyregulované a

bolo teda potrebné skúmať, či kvalita teplej úžitkovej vody spĺňa zmluvne dohodnuté parametre

nie u konečného spotrebiteľa, ale na odbernom mieste, ktorým sa v danom prípade rozumelo

podľa zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené

určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa a dohodnuté medzi

dodávateľom a odberateľom.

Podľa čl. V bod 1 a 9 zmluvy č. X. uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov N. 2-10 ako odberateľmi bolo toto miesto dohodnuté

tak, že miestom odovzdania teplej vody, miesto kde teplá voda prechádza zo sústavy rozvodných

zariadení predávajúceho (žalobcu) do sústavy rozvodných zariadení kupujúceho (vlastníkov

bytov a nebytových priestorov N. 2-10). V tomto mieste mala mať teplá voda podľa zmluvy

00

dojednané parametre, t.j. teplotu od 45 C do 55 C. Z kontrolných meraní však vyplynulo, že

tieto sa uskutočnili na výtoku u konečného spotrebiteľa a na stúpačkách ku konečnému

spotrebiteľovi.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správny orgán vykonal vo veci dokazovanie,

z ktorého vyplynulo, že u konečnej spotrebiteľky (sťažovateľky) p. A. L., N.H. 4, B. bolo na

základe protokolu o kontrole č. zistené, že v kontrolovanom období 1. januára 2006

0

až 28. februára 2007 boli namerané hodnoty teplej úžitkovej vody v rozpätí od 38,5 C až 40,8 0 0 0 C a na prívodnom potrubí v rozpätí od 30,1 C do 43,2 C. Na základe protokolu dospel k

záveru, že žalobca porušil ust. o tepelnej energetike

a na základe toho začal dňa 16. apríla 2007 správne konanie s žalobcom výsledkom ktorého bolo

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. o uložení pokuty podľa § 35

ods. 1 písm. b/ o tepelnej energetike, za porušenie

. Pri ukladaní pokuty správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že nižšiu čiastku pokuty zo stanoveného rozpätia uložil berúc do úvahy

závažnosť a dlhodobý čas trvania porušovania stanovenej povinnosti.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca namietal skutočnosť, že

prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa na neho nevzťahuje

ust. Vyhl. č. , ale citovanej vyhlášky, keďže dom na N. 2-10

nebol hydraulicky vyregulovaný, čo vyplynulo aj z posudku, ktorý bol odovzdaný

prvostupňovému orgánu a s ktorým sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný žiadnym

spôsobom nevysporiadali, hoci z neho vyplynulo, že žalobca vykonal všetko, čo bolo v jeho

možnostiach, aby teplá voda dosahovala parametre dané Vyhl. .

Z vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007 vyplynulo, že

dom N. 2-10je zásobovaný z rozvodnej vetvy č. 1 a nachádza sa na konci pričom mu

predchádzajú domy N. 22-30 a N. 12-20 a nejdú sa z nich oddeliť funkcie vnútorných a

verejných rozvodov teplej úžitkovej vody a príčinou nedostatočných teplôt je nevyváženosť a

neusmernenie cirkulačných prietokov. Ďalej z neho vyplynulo, že v okruhu B. nemá dodávateľ

tepla plnú kontrolu nad rozvodnou sústavou teplej úžitkovej vody, pričom vlastníci objektov s

priebežnými rozvodmi zo zákona o energetike nemajú zodpovednosť za dodávku tepla a teplej

úžitkovej vody do ostatných objektov a že správca bytového domu vyčerpal všetky technické

možnosti, ktoré mohol uplatniť na zariadeniach domu N.H. 2-10, aby dosiahol udržanie

dostatočnej teploty teplej úžitkovej vody.

Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so záverom

krajského súdu, že administratívne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto správne

pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. zo dňa 25. júna 2007

a rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Bratislava

č.j. zo dňa 16. mája 2007, keď ani z jedného rozhodnutia nebolo zrejmé,

ktorý ustanovenie predpisu použili administratívne orgány pri porušení povinnosti žalobcu, teda,

či použili ust. alebo Vyhl. a ktoré z týchto ustanovení sa

vzťahovalo na žalobcu a že námietka žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych

orgánov z dôvodu, že tieto neuviedli dôvody ako vyhodnotili zákonom stanovené kritériá na

určenie výšky pokuty, keďže pri uložení pokuty nepostupovali v súlade s ust,. § 66 ods. 3

o energetike a pds. 3 o tepelnej energetike.

Zároveň sa odvolací súd stotožnil s krajským súdom v tom, že žalovaný neuviedol ako

vyhodnotil závažnosť a čas trvania porušenia povinností, ak vôbec k porušeniu povinnosti zo

strany žalobcu došlo a že v rámci správnej úvahy pri ukladaní pokuty neuviedol, aké skutočnosti

bral pri jej uložení do úvahy, pričom v rámci tejto úvahy mal zohľadniť všetky relevantné

podklady a teda aj vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera I.. J. S. z 1. marca 2007.

Podľa ustálenej judikatúry súdov konajúcich pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov

nemôže byť správna úvahy pri určení výšky sankcie z určeného rozpätia nahradená svojvôľou

správneho orgánu tak, ako to urobil žalovaný.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného

zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho

vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti, čo však v tomto prípade splnené nebolo.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom skutočnosti, že krajský súd nesprávne

rozhodol, nakoľko rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, že žalobca porušil záväzne určené

hodnoty pre kvalitu teplej úžitkovej vody podľa Vyhl. , čo vyplynulo

z meraní uskutočnených v dňoch 7. februára 2007 do 8. februára 2007, tak tieto boli zistené

u konečného spotrebiteľa a nie na mieste prechodu teplej úžitkovej vody z jedného systému

do druhého systému, teda toto bolo miesto dodania teplej úžitkovej vody, kde sa malo uskutočniť

meranie parametrov teplej úžitkovej vody a iba v tom prípade, ak by tieto nezodpovedali

parametrom dohodnutým v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom, by mohlo dôjsť zo strany

dodávateľa k porušeniu zmluvných podmienok.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňnového správneho orgánu však nie je zrejmé,

kde sa nachádza miesto odovzdania teplej úžitkovej vody odberateľovi a aké tam boli namerané

hodnoty pri kontrolných meraniach a či tieto hodnoty boli alebo neboli v súlade so zmluvou.

Taktiež nie je zrejmé, ako administratívne orgány vyhodnotili vyjadrenie I.. J. S., ktoré mohlo

mať vplyv na rozhodnutie o výške prípadnej sankcie za prípadné porušenie § 15 ods. 1 písm. a/

ak by namerané hodnoty neboli súlade s zmluvnými dojednaniami podľa

čl. V bod 9. zmluvy X..

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány nepostupovali v súlade s citovanými

ustanoveniami v znení neskorších predpisov a vykonané dôkazy neboli

postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré bolo

kvalifikované ako porušenie v znení neskorších

predpisov. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny

a preto ho podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech

priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,36 Euro, spočívajúcich v jenom úkone

právnej pomoci, za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 2. apríla 2009 v sume 45,5 Eur

podľa Vyhl. a jeden režijný paušál vo výške 7,21 Eur a DPH vo výške

19% zo sumy 45,5 Eura t.j.8,65 eura. O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd

v napadnutom rozsudku, voči ktorému úspešný žalobca nič nenamietal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská