Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Z. Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobkyne: JUDr. V. K., N. so sídlom K. 3, B. B., zastúpená JUDr. Z. K.,

advokátkou, K. 3, B. B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. -2008 zo

dňa 29. apríla 2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.

k. -48 zo dňa 16. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-48 zo dňa 16. septembra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou

sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2008 zo dňa

29. apríla 2008. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Spravodajskej jednotky finančnej polície Úradu boja proti

organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru Č.p. PPZ-97-12/BOK-FP-II-2007

zo dňa 30. januára 2008 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 100 000 Sk za nesplnenie

2

ohlasovacej povinnosti uvedenej v o ochrane pred

legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len citovaný zákon). Krajský súd sa stotožnil s právnym

záverom žalovaného, že žalobkyňa porušila § 7 ods. 1 citovaného zákona, keď neohlásila

finančnej polícii neobvyklú finančnú operáciu súvisiacu so zmluvou o pôžičke uzavretej dňa

1. júla 2006 medzi dvomi fyzickými osobami s predmetom plnenia 150 mil. Sk a spísaním

notárskej zápisnice de facto umožnila výkon exekúcie. K námietke žalobkyne ohľadne

nepreskúmateľnosti rozhodnutí ohľadne výšky pokuty uviedol, že výška pokuty bola v danom

prípade uložená na spodnej hranici a nemala likvidačný charakter. Pri určení výšky pokuty

správne orgány posudzovali závažnosť protiprávneho konania s tým, že nesplnenie povinnosti

ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej polícii možno považovať za závažné

porušenie citovaného zákona a v zmysle je

neohlásenie takejto neobvyklej obchodnej operácie aj trestným činom. Nesplnenie tejto

povinnosti môže zapríčiniť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a tým aj nesplnenie

základného cieľa, ktorý citovaný zákon sleduje. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

250k ods. 1 a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu

trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá

odvolací dôvod podľa a . Podľa názoru súdu mala žalobkyňa za

neobvyklú obchodnú operáciu považovať obchodnú operáciu s predmetom plnenia

150.000.000 Sk, ktoré pred podpisom zmluvy o pôžičke (1. júla 2006) odovzdal veriteľ

v hotovosti dlžníkovi. Žalobkyňa o tom následne dňa 9. mája 2007, teda takmer rok po

poskytnutí pôžičky, spísala notársku zápisnicu. Účastníci sa pri jej spisovaní nesprávali

podozrivo, riadne sa identifikovali a predložili zmluvu o pôžičke zo dňa 1. júla 2006, žiadnym

spôsobom sa nemenili ich práva a povinnosti a ani im žiadne nové práva a povinnosti

nevznikli. U žalobkyne preto nevzbudili dôvodnú obavu, že by mohlo ísť o neobvyklú

obchodnú operáciu v zmysle citovaného zákona, ktorú by bola povinná ohlásiť finančnej

polícii. Žalobkyňa teda pri výkone svojej činnosti notára žiadnym spôsobom neporušila

žiadne ustanovenie v znení neskorších predpisov. Okrem toho

poukázala na nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí správneho orgánu, nakoľko z ich

odôvodnenia nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre určenie výšky pokuty a akými úvahami sa

3

správny orgán pri jej ukladaní riadil a ktoré skutočnosti boli podkladom na ustálenie

konkrétnej výšky pokuty. Súd sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou nevysporiadal

a všeobecné konštatovanie o závažnosti protiprávneho konania považuje žalobkyňa za

nedostačujúce. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie NS SR z 28. Novembra 2001

sp. zn. , podľa ktorého „Rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných

povinností odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho

konania a na rozsah jeho následkov je v tejto časti nepreskúmateľné.“ Vzhľadom na uvedené

žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil podľa tak, že

zruší Rozhodnutie Ministra vnútra SR zo dňa 29. apríla 2008 č. -2008

a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, Spravodajská jednotka finančnej polície č.p. PPZ-97-12/BOK-FP-

-II-2007 zo dňa 30. januára 2008 a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň zaviaže žalovaného

na úhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne

( s použitím ), bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 prvá veta ) a podľa druhá veta v spojení ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Spravodajská jednotka

finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa 30. januára 2008 č.p.: PPZ-97-12/BOK-FP-II-

-2007 uložila žalobkyni ako povinnej osobe za nesplnenie ohlasovacej povinnosti uvedenej

v § 7 ods. 1 citovaného zákona pokutu vo výške 100 tis. Sk. Žalovaný rozhodnutím

č. -2008 zo dňa 29. apríla 2008 prvostupňové rozhodnutie.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa patrí medzi povinné osoby v zmysle § 3

citovaného zákona, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1

zákona ohlásiť finančnej polícii neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného odkladu.

Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa spísala dňa 9. mája 2007 notársku zápisnicu, obsahom

4

ktorej je vyhlásenie dlžníka zo zmluvy o pôžičke z 1. júla 2006 o súhlase s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice a s exekúciou. Pôžičku vo výške 150 mil. Sk pritom uzavreli dve fyzické

osoby nepodnikatelia a veriteľ uvedenú sumu poskytol dlžníkovi pred podpisom zmluvy

v hotovosti.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný vec správne

právne posúdil a vydal vo veci zákonné rozhodnutie, pretože uvedená obchodná operácia

spĺňala zákonné kritériá neobvyklej obchodnej operácie v zmysle § 4 citovaného zákona, a to

dokonca aj podľa žalobkyňou prijatého Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii

príjmov z trestnej činnosti zo dňa 29. decembra 2000, v ktorom je medzi formami

neobvyklých obchodných operácií vyskytujúcich sa v súvislosti s činnosťou notára uvedený aj

exekučný titul na základe zmlúv o pôžičke medzi fyzickými a právnickými osobami. Keďže

žalobkyňa v postavení povinnej osoby ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7

ods. 1 citovaného zákona nesplnila, oprávnene jej bola uložená pokuta v zmysle § 13 ods. 1

citovaného zákona, z ktorého vyplývalo oprávnenie finančnej polície uložiť právnickej alebo

fyzickej osobe, ktorá porušila okrem iného povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 zákona pokutu

až do výšky 2 mil. Sk.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, treba prisvedčiť žalobkyni, že v prvostupňovom

rozhodnutí správny orgán výšku uloženej pokuty neodôvodnil, ale tento nedostatok považuje

odvolací súd za odstránený v rozhodnutí žalovaného, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že „Povinná osoba napriek tomu, že mala vo svojom programe definovanú operáciu,

ktorú vykonali jej klienti, ako neobvyklú, túto neohlásila finančnej polícii, čím preukázateľne

porušila ustanovenie § 7 ods. 1 zákona. Nesplnenie povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú

operáciu finančnej polícii je možné považovať za závažné porušenie zákona, pretože v zmysle

ustanovenia je neohlásenie neobvyklej obchodnej

operácie trestným činom. Nesplnenie povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu môže

zapríčiniť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a tým aj nesplnenie základného cieľa, ktorý

zákon sleduje. Uložená pokuta má mať vždy sankčný charakter, má pôsobiť do budúcnosti

preventívne, nie však likvidačne, čo je v tomto konaní naplnené.“

Žiada sa ešte poznamenať, že bol síce s účinnosťou

od 1. septembra 2008 zrušený a nahradený , ale podľa jeho

prechodných ustanovení (§ 36 ods. 6) na ukladanie pokút za správne delikty ustanovené

5

právnym predpisom účinným do 31. augusta 2008, ku ktorým došlo pred 1. septembrom

2008, sa použijú ustanovenia právneho predpisu účinného do 31. augusta 2008 (t. j. záko-

na č. ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1

v spojení s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože

žalobkyňa v odvolacom konaní nebola neúspešná a žalovanému správnemu orgánu nevznikol

zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská