Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/315/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., bývajúcej vo S.,

zastúpenej JUDr. I., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi M., bývajúcemu vo S.,

o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po

rozvode k mal. J., nar. X., a mal. O., nar. X., obom zastúpeným kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v P., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 20. mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 13. septembra 2007, č.k. -397

1. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu,

2. z manželstva pochádzajúce maloleté deti J., nar. X., a O., nar. X., zveril do osobnej

starostlivosti navrhovateľke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,

3. odporcovi uložil povinnosť platiť výživné pre maloletého J. v sume 3.500,- Sk mesačne

a pre maloletého O. v sume 2.500,- Sk mesačne, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred

k rukám navrhovateľky,

4. upravil styk odporcu s maloletým J. a maloletým O.,

5. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie o rozvode manželstva odôvodnil trvalým rozvratom vzťahov medzi manželmi,

spôsobeným rozdielnymi názormi na vedenie domácnosti a výchovu detí. Zverenie

maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke založil na zistení, že jej dovtedajšia

riadna starostlivosť predstavuje pre deti stabilné výchovné prostredie, ktoré nie je účelné

meniť. Pri určení výživného vychádzal zo zárobkových pomerov rodičov a odôvodnených

potrieb maloletých detí. Styk odporcu s maloletými deťmi upravil s prihliadnutím na žiadosť

odporcu i detí, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka odporcovi kontakt s deťmi

neumožňovala. O trovách konania rozhodol podľa prvá veta

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. mája 2009, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil (vo výrokoch 2, 3 a 4) tak, že z manželstva pochádzajúce maloleté

deti zveril do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich

majetok; navrhovateľke uložil povinnosť platiť výživné pre maloletého J. v sume

99,58,- € mesačne a pre maloletého O. v sume 66,39,- € mesačne, vždy do pätnásteho dňa

v mesiaci vopred k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva;

styk matky s maloletými deťmi ponechal neobmedzený. Náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal žiadnemu z účastníkov. Výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti

odporcovi odôvodnil veľmi dobrým vzťahom odporcu k deťom, ako aj predpokladmi odporcu

zabezpečiť zdarný všestranný vývoj detí. Pri určení výživného vychádzal zo zárobkových

pomerov navrhovateľky, pričom prihliadol na skutočnosť, že voči navrhovateľke si uplatnil

nárok na výživné aj ďalší, už plnoletý syn. Styk navrhovateľky s maloletými deťmi ponechal

bez obmedzenia vzhľadom k želaniu detí a postoju odporcu, ktorý kontakt detí

s navrhovateľkou podporuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s 146 ods. 1 písm. a/

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o výživnom podala navrhovateľka dovolanie,

odôvodnené výskytom vady podľa (odňatie možnosti konať pred súdom)

v odvolacom konaní. Namietala postup odvolacieho súdu, ktorý napriek jej písomnému

ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 20. mája 2009 toto pojednávanie

neodročil, ale vec na ňom prejednal a rozhodol. Ďalej uviedla, že rozhodnutie odvolacieho

súdu v napadnutej časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; odvolací súd ju zaviazal

platiť výživné už od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 20. novembra 2007

napriek tomu, že maloleté deti bývali počas konania s ňou až do 12. júna 2009, kedy boli na

základe rozhodnutia odvolacieho súdu fyzicky odovzdané odporcovi. Odvolací súd pri

rozhodovaní tiež vychádzal z neúplného skutkového stavu veci, pretože neboli vykonané

všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; najmä nebolo nariadené

znalecké dokazovanie zamerané na skutočnosť, prečo maloleté deti zmenili svoje pôvodné

rozhodnutie byť zverení do jej osobnej starostlivosti. Za nezákonný označila postup súdu

prvého stupňa pri „správoplatňovaní“ rozsudku odvolacieho súdu; rozsudok bol nesprávne

doručovaný právnej zástupkyni, ktorej navrhovateľka medzičasom odvolala plnomocenstvo,

a nadobudol právoplatnosť už 5. augusta 2009, hoci navrhovateľka si ho prevzala až

25. augusta 2009, keď bola nahliadnuť do spisu. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu vyjadril súhlas s názorom odvolacieho

súdu, ktorý podľa jeho názoru rozhodol „správne a v záujme detí“. K neúčasti navrhovateľky

na pojednávaniach odvolacieho súdu uviedol, že (oboch) pojednávaní sa zúčastnila jej právna

zástupkyňa, ktorá navrhovateľku o všetkom informovala. Dovolanie preto žiadal „zamietnuť.“

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Osobitne však

treba zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti (výroku) rozsudku vydanému vo veci

výživného pre maloleté deti, teda vo veci upravenej zákonom o rodine (pričom nejde

o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje

znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého

je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (viď ).

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade

vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému

inak dovolanie nie je prípustné.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka v danej veci namieta procesnú vadu v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že odvolací súd neodročil pojednávanie nariadené na 20. mája

2009 napriek jej písomnému ospravedlneniu z neúčasti na tomto pojednávaní.

O procesnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi

realizovať práva priznané mu . Takým právom účastníka

občianskeho súdneho konania je i právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2

prvá veta ). To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol

rozhodnúť v neprítomnosti účastníka; možnosť byť prítomný na súdnom konaní však musí

účastníkovi vždy poskytnúť.

zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní Občiansky súdny

poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené inak, aby na prejednanie veci

nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je

potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1, 2

). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy ( ).

Uvedené platí primerane i pre konanie na odvolacom súde ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie pred odvolacím súdom, pôvodne nariadené

na 25. marca 2009 (ktorého sa navrhovateľka nezúčastnila, pričom jej neprítomnosť

ospravedlnila až na pojednávaní jej právna zástupkyňa), odvolací súd odročil na 20. mája

2009. Navrhovateľka v deň konania pojednávania doručila odvolaciemu súdu podanie,

ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, spolu s kópiou

dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti; o odročenie pojednávania nepožiadala. Odvolací

súd na tomto pojednávaní uznesením rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti

navrhovateľky ( ), vypočul právnu zástupkyňu navrhovateľky, odporcu

a kolízneho opatrovníka, a po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok.

V prejednávanej veci bol postup odvolacieho súdu plne v súlade s vyššie citovaným

ustanovením , umožňujúcom súdu prejednať vec v neprítomnosti

účastníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119

ods. 1 prvá veta , v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samo

osebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania. Ak navrhovateľka nepožiadala o odročenie

pojednávania a odvolací súd za týchto okolností pojednával v jej neprítomnosti, neporušil tým

žiadne právo patriace navrhovateľke ako účastníčke konania.

Keďže existencia dovolateľkou namietanej vady konania podľa

sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto

ustanovenia.

K tvrdeniam dovolateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá v časti o výživnom

oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. že súd nevykonal všetky dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností pre zmenu rozhodnutia v prospech odporcu, dovolací súd

uvádza, že aj keby tieto boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle Ako totiž Najvyšší súd

Slovenskej republiky uviedol už vo viacerých svojich rozhodnutiach, nevykonanie dôkazov

podľa návrhov alebo predstáv účastníka alebo vykonanie iných dôkazov ako účastníkmi

navrhnutých nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi

konania, a súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná

alebo vykoná aj iné dôkazy než sú účastníkmi navrhované, môže to viesť nanajvýš k jeho

nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle Ani prípadné nesprávnosti pri

hodnotení dôkazov nevedú k odňatiu možnosti účastníka pred súdom konať a nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa

Pokiaľ dovolateľka namietala nezákonný postup súdu prvého stupňa pri

„správoplatňovaní“ rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto súvislosti žiadne

nedostatky nezistil. Rozsudok odvolacieho súdu bol na základe oznámenia navrhovateľky

o odvolaní plnomocenstva svojej právnej zástupkyni (č.l. 558c spisu) doručovaný priamo

navrhovateľke, ktorá si však zásielku v odbernej lehote neprevzala. Zásielka bola súdu

prvého stupňa vrátená 5. augusta 2009, ktorý deň sa v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2

posledná veta považuje za deň jej doručenia navrhovateľke. Ak teda súd prvého

stupňa (vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bol rozsudok odvolacieho súdu doručený

ako poslednej) vyznačil 5. august 2009 ako deň právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu,

nemožno v tomto postupe vidieť nezákonnosť, naopak, ide o postup plne v súlade s § 159

ods. 1 Okolnosť, že navrhovateľka si rozsudok osobne prevzala až neskôr pri

nahliadnutí do spisu, je v tomto prípade právne bezvýznamná.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s ods. l a ods. l písm. a/

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková