Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Ď., 2/ E. Ď.,

oboch bývajúcich v S., oboch zastúpených JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž., proti

žalovanej Obci S. – H., so sídlom v S. – H. č. X, zastúpenej JUDr. M. B., advokátom so

sídlom v Ž., o zaplatenie sumy 1 494,56 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.

októbra 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcov o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. marca 2009, č.k. -137, zamietol

návrh žalobcov, ktorým sa voči žalovanej domáhali náhrady škody s príslušenstvom

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom zároveň žalobcov zaviazal k povinnosti

uhradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia JUDr. M. B. vo výške 156,63 Eur. Súd vo

svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia svoj nárok opierali o

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom, pričom však vôbec neobjasnili, v čom spočíva nesprávny úradný postup

žalovanej, nakoľko táto nevydala v predmetnej veci žiadne rozhodnutie, vydala len stanovisko

k ohláseniu drobnej stavby dňa 12.4.2001. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa

považoval návrh žalobcov za zmätočný a zamietol ho. O trovách konania rozhodol podľa

v zmysle zásady úspechu v konaní, ktorý mala žalovaná.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. októbra 2009, sp. zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 78,32 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní celej veci dospel k záveru, že žalovaná Obec S.

– H. nie je pasívne legitimovaným subjektom, pretože je orgánom miestnej samosprávy, nie

štátnym orgánom ani orgánom štátnej či spoločenskej organizácie, voči ktorým jediným je

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom možné takúto náhradu škody uplatňovať.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s ods.

1 v súlade so zásadou úspechu v konaní.

Rozhodnutie krajského i prvostupňového súdu napadli včas podaným dovolaním obaja

žalobcovia z dôvodu, že im postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ) a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi

nižšieho stupňa ( ), pričom mali za to, že tak rozhodnutie

odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa treba zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa tvrdenia žalobcov k procesnej vade podľa , z ktorej

vyvodzujú i prípustnosť dovolania, došlo dňa 27. októbra 2009 na Krajskom súde v Žiline

tým, že žalobcovia neboli riadne a včas predvolaní na pojednávanie a súd konal a rozhodol

bez nich, čo je zrejmé i z príslušnej zápisnice. Navyše právny zástupca odporcu sa

na pojednávaní na rozdiel od žalobcov zúčastnil, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti

účastníkov konania.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené

v , a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú

podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme rozsudku

a v § 239 pre rozhodnutia vo forme uznesení.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať

podľa § 237 a § 238.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), ďalej proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) a tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti pozmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo

podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho

výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky;

dovolanie žalobcov nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietku žalobcov a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred

nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/,

g/ , ktoré žalobcovia v dovolaní ani nenamietali, tieto v dovolacom konaní nevyšli

najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ ide

o procesnú vadu podľa , namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne

skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu možnosti účastníkov

konať pred súdom a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto

ustanovenia, nakoľko procesnú vadu podľa v konaní nezistil.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej veci dovolací súd zistil, že krajský

súd o odvolaní žalobcov zo dňa 3. júna 2009 rozhodoval bez nariadenia ústneho

pojednávania, pričom sa opieral o ustanovenie ods. 2 , vzhľadom k tomu,

že v tomto prípade nebola splnená žiadna z podmienok podľa , za ktorých

je ústne odvolacie pojednávanie treba nariadiť. Zo súdneho spisu je zrejmé, že pojednávanie,

o ktorom žalobcovia tvrdia, že sa dňa 27.10.2009 konalo bez nich, bolo v skutočnosti verejné

vyhlásenie rozsudku podľa , na ktoré sa účastníci osobitne nepredvolávajú

z dôvodu, že jeho miesto a čas sa uverejňujú na úradnej tabuli súdu, účastníci konania

i verejnosť teda majú dostatočnú možnosť sa o ňom dozvedieť. Pokiaľ ide o verejné

vyhlásenie rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2009, sp. zn. , jeho

miesto a čas, ako to vyplýva zo súdneho spisu (č.l. 153), boli zverejnené na úradnej tabuli

tohto súdu dňa 5.10.2009, žalobcovia i žalovaná sa o ňom teda mohli dozvedieť riadne, čoho

dôkazom je i skutočnosť, že žalovaná strana sa verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu

zúčastnila. Na margo námietky žalobcov spočívajúcej v tom, že sa dňa 27.10.2009 rozhodlo

bez nich, navyše za prítomnosti druhej procesnej strany, súd ešte dodáva, že vyhlásenie

rozsudku je len verejné oboznámenie účastníkov a ostatných osôb s výsledkom rozhodovania,

ku ktorému súd po preskúmaní veci dospel a v rámci ktorého už nie je priestor na to, aby

účastníci prednášali svoje návrhy, námietky, a ani sa už nevykonáva dokazovanie, čo inými

slovami znamená, že žiaden z účastníkov na verejnom vyhlasovaní rozsudku už nijakým

spôsobom nemôže ovplyvniť to, ako súd v danej veci rozhodol, preto ani neprítomnosť

na takomto verejnom vyhlásení nemôže byť účastníkom na ujmu.

Z uvedeného je možné uzavrieť, že odvolací súd postupoval v zmysle príslušných

zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil a svojím postupom

žalobcom neodňal možnosť konať pred súdom v zmysle Prípustnosť

dovolania nie je daná ani podľa , ani podľa , dovolanie teda smeruje

proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho preto podľa v spojení s

veta prvá odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová