Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b8a/376796.cf84f6.pdf
PDF · 98.74 KB
No categories available
4Cdo/40/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 40/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Ď., 2/ E. Ď.,
oboch bývajúcich v S., oboch zastúpených JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž., proti
žalovanej Obci S. – H., so sídlom v S. – H. č. X, zastúpenej JUDr. M. B., advokátom so
sídlom v Ž., o zaplatenie sumy 1 494,56 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 2 C 29/2005, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.
októbra 2009, sp. zn. 8 Co 222/2009, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. marca 2009, č.k. 2 C 29/2005-137, zamietol
návrh žalobcov, ktorým sa voči žalovanej domáhali náhrady škody s príslušenstvom
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom zároveň žalobcov zaviazal k povinnosti
uhradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia JUDr. M. B. vo výške 156,63 Eur. Súd vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia svoj nárok opierali o § 18 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, pričom však vôbec neobjasnili, v čom spočíva nesprávny úradný postup
žalovanej, nakoľko táto nevydala v predmetnej veci žiadne rozhodnutie, vydala len stanovisko
k ohláseniu drobnej stavby dňa 12.4.2001. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa
považoval návrh žalobcov za zmätočný a zamietol ho. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v konaní, ktorý mala žalovaná.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. októbra 2009, sp. zn.
8 Co 222/2009, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 78,32 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní celej veci dospel k záveru, že žalovaná Obec S.
– H. nie je pasívne legitimovaným subjektom, pretože je orgánom miestnej samosprávy, nie
štátnym orgánom ani orgánom štátnej či spoločenskej organizácie, voči ktorým jediným je
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom možné takúto náhradu škody uplatňovať.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu v konaní.
Rozhodnutie krajského i prvostupňového súdu napadli včas podaným dovolaním obaja
žalobcovia z dôvodu, že im postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi
nižšieho stupňa (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pričom mali za to, že tak rozhodnutie
odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa treba zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa tvrdenia žalobcov k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., z ktorej
vyvodzujú i prípustnosť dovolania, došlo dňa 27. októbra 2009 na Krajskom súde v Žiline
tým, že žalobcovia neboli riadne a včas predvolaní na pojednávanie a súd konal a rozhodol
bez nich, čo je zrejmé i z príslušnej zápisnice. Navyše právny zástupca odporcu sa
na pojednávaní na rozdiel od žalobcov zúčastnil, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti
účastníkov konania.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené
v § 237, § 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú
podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme rozsudku
a v § 239 pre rozhodnutia vo forme uznesení.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať
podľa § 237 a § 238.
Podľa § 238 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,
t.j. dovolanie nesmeruje proti pozmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo
podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho
výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky;
dovolanie žalobcov nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietku žalobcov a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred
nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/,
g/ O.s.p., ktoré žalobcovia v dovolaní ani nenamietali, tieto v dovolacom konaní nevyšli
najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ ide
o procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne
skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu možnosti účastníkov
konať pred súdom a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto
ustanovenia, nakoľko procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých práv, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej veci dovolací súd zistil, že krajský
súd o odvolaní žalobcov zo dňa 3. júna 2009 rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania, pričom sa opieral o ustanovenie § 214 O.s.p. ods. 2 O.s.p., vzhľadom k tomu,
že v tomto prípade nebola splnená žiadna z podmienok podľa § 214 ods. 1 O.s.p., za ktorých
je ústne odvolacie pojednávanie treba nariadiť. Zo súdneho spisu je zrejmé, že pojednávanie,
o ktorom žalobcovia tvrdia, že sa dňa 27.10.2009 konalo bez nich, bolo v skutočnosti verejné
vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., na ktoré sa účastníci osobitne nepredvolávajú
z dôvodu, že jeho miesto a čas sa uverejňujú na úradnej tabuli súdu, účastníci konania
i verejnosť teda majú dostatočnú možnosť sa o ňom dozvedieť. Pokiaľ ide o verejné
vyhlásenie rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2009, sp. zn. 8 Co 222/2009, jeho
miesto a čas, ako to vyplýva zo súdneho spisu (č.l. 153), boli zverejnené na úradnej tabuli
tohto súdu dňa 5.10.2009, žalobcovia i žalovaná sa o ňom teda mohli dozvedieť riadne, čoho
dôkazom je i skutočnosť, že žalovaná strana sa verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu
zúčastnila. Na margo námietky žalobcov spočívajúcej v tom, že sa dňa 27.10.2009 rozhodlo
bez nich, navyše za prítomnosti druhej procesnej strany, súd ešte dodáva, že vyhlásenie
rozsudku je len verejné oboznámenie účastníkov a ostatných osôb s výsledkom rozhodovania,
ku ktorému súd po preskúmaní veci dospel a v rámci ktorého už nie je priestor na to, aby
účastníci prednášali svoje návrhy, námietky, a ani sa už nevykonáva dokazovanie, čo inými
slovami znamená, že žiaden z účastníkov na verejnom vyhlasovaní rozsudku už nijakým
spôsobom nemôže ovplyvniť to, ako súd v danej veci rozhodol, preto ani neprítomnosť
na takomto verejnom vyhlásení nemôže byť účastníkom na ujmu.
Z uvedeného je možné uzavrieť, že odvolací súd postupoval v zmysle príslušných
zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil a svojím postupom
žalobcom neodňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť
dovolania nie je daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 238 O.s.p., dovolanie teda smeruje
proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová