Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5ec/375782.29286a.pdf
PDF · 99.06 KB
No categories available
4Tost/6/2010
Najvyšší súd 4 Tost 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina
Piovartsyho a sudcov JUDr. Kataríny Haškovej a JUDr. Tatiany Biednikovej na neverejnom
zasadnutí konanom 23. marca 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného
M. G., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 16. marca 2010, sp. zn. BB-4 T 25/09,
rozhodol.
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného M. G.,
nar. 9. decembra 1983, s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením zo dňa 16. marca
2010, sp. zn. BB-4 T 25/2009, podľa § 72 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/
Tr. por. vzal do väzby obžalovaného M. G. s tým, že táto mu začala plynúť dňom 15. marca
2010 od 15.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení do zápisnice (č. l. 283) podal sťažnosť
obžalovaný, ktorú do dňa neverejného zasadnutia písomne neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovaného M. G.
preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,
že sťažnosť obžalovaného M. G. nie je dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, po postupe nariadenom
citovaným uznesením z predloženého spisového materiálu zistil, že na základe obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zo dňa 12. augusta 2009, sp. zn. VII/1GV134/08-24, sa na Špecializovanom trestnom súde
v Pezinku, vedie proti obžalovanému M. G. trestné stíhanie pre prečin podplácania podľa §
333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. por. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
dňa 25. júla 2008 okolo 18.50 hod. v B. na ul. V., hliadka Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v zložení npráp.
T. Š. a stržm. P. Š. kontrolovala M. G. ako vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda
Felícia, ev. č. X., pričom bolo zistené,
že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, následne bol M. G. upovedomený o ďalšom
služobnom postupe, na čo reagoval jeho spolujazdec M. G. tak,
že ponúkol npráp. T. Š. peňažnú hotovosť vo výške 2500 Sk (82,98 eur) za to,
že nebudú pokračovať v objasňovaní priestupku a umožnia im pokračovať v jazde, túto
ponuku zopakoval aj vodič vozidla M. G. s tým, že peniaze budú mať na kávu.
Z predloženého procesného spisu vyplýva, že Špecializovaným trestným súdom,
pracovisko Banská Bystrica, bol v predmetnej trestnej veci pod sp. zn. BB-4 T 25/2009 dňa
7. októbra 2009, vydaný trestný rozkaz, ktorý ohľadne obžalovaného M. G. nadobudol
právoplatnosť 4. novembra 2009. Obžalovaný M. G. proti trestnému rozkazu podal odpor,
v dôsledku čoho samosudca vo veci určil termín hlavného pojednávania na 12. januára 2010.
Obžalovaný M. G. požiadal o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že si chce zvoliť
obhajcu JUDr. A. F. Obžalovanému bola daná päťdňová lehota na zvolenie
si obhajcu a zároveň mu bol oznámený nový termín hlavného pojednávania, stanovený
na 11. februára 2010. V uvedený deň sa obžalovaný
na hlavné pojednávanie nedostavil a zaslal súdu ospravedlnenie, že sa na hlavné pojednávanie
nemohol dostaviť, pretože bol v nemocnici hospitalizovaný. Samosudca preveroval tvrdenie
obžalovaného a zo zadovážených lekárskych správ zistil, že obžalovaný bol dňa
11. februára 2010 o 00.33 hod. privezený do nemocnice v R. v ebrietnom stave
po tom, čo bol nájdený ležať na zemi s rozbitou hlavou. V nemocnici bol hospitalizovaný
do 13. februára 2010.
Samosudca následne určil ďalší termín pojednávania na 25. februára 2010.
Obžalovaný M. G. zásielku súdu neprevzal, a to ani v odbernej lehote. Samosudca Policajný
zbor požiadal o predvedenie obžalovaného na stanovený termín hlavného pojednávania.
Obžalovaný dňa 25. februára 2010 nebol príslušníkmi Policajného zboru predvedený
na hlavné pojednávanie pre jeho neprítomnosť na adrese, ktorú uviedol, kde
sa bude zdržiavať, respektíve zdržiaval sa v mieste bydliska, ale policajnej hliadke neotváral.
Z oznámenia polície vyplynulo, že dňa 25. februára 2010 boli vykonané dva pokusy
o predvedenie obžalovaného, a to o 06.00 hod. a o 09.00 hod. Samosudca tiež zistil,
že obžalovaný sa s obhajcom, ktorého si chcel zvoliť, neskontaktoval a ani nepredložil
dodatočne plnomocenstva.
Samosudca z uvedených dôvodov preto z dôvodu uvedeného v ustanovení v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por. dňa 26. februára 2010, sp. zn. BB-4 T 25/2009, vydal príkaz
na zatknutie obžalovaného M. G.
Príkaz na zatknutie bol realizovaný, obžalovaný M. G. bol dňa
15. marca 2010 o 15.00 hod. zadržaný a v zákonnej lehote dňa 15. marca 2010 o 21.40 hod.
odovzdaný samosudcovi, ktorý príkaz na zatknutie vydal.
Dňa 16. marca 2010 v čase od 14.00 hod. do 15.30 hod. procesný sudca obžalovaného
M. G. vypočul, rozhodol o väzbe a za dôvod väzby ustálil existenciu § 71 ods. 1 písm. a/
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie vzatí
alebo nevzatí obvineného do väzby.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej
bolo vznesené obvinenie.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. por. ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného
nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo
na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.
Podľa § 73 ods. 4 Tr. por. orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol
je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín dodať súdu, ktorého sudca príkaz
na zatknutie vydal. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
Podľa § 73 ods. 5 Tr. por. predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných zločinoch do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho
vzatí do väzby alebo ho prepustiť na slobodu, pritom postupuje primerane podľa § 72 ods. 2
Podľa § 73 ods. 6 Tr. por. o väzbe zatknutého obvineného rozhoduje predseda senátu
a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uznesením.
V posudzovanom prípade všetky vyššie citované ustanovenia boli dodržané.
Z dôkazov, ktoré boli doposiaľ zadovážené a ktoré tvoria spisový materiál vyplýva,
že trestné stíhanie obžalovaného M. G. je odôvodnené. Na podklade zhromaždených dôkazov
pretrváva kvalifikované podozrenie, že skutok sa stal, má znaky žalovaného prečinu a že
skutku sa obžalovaný M. G. reálne dopustil.
Okrem podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, podľa zistenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pre ktoré bola
obmedzená osobná sloboda obžalovaného, sa opierajú o celkom konkrétne skutočnosti
vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných
v dotknutých ustanoveniach upravujúcich dôvody tzv. útekovej väzby.
Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný sa vyhýba hlavnému pojednávaniu. Súd
zavádzal, že si zvolí obhajcu. Deň pred pojednávaním, požíval vo zvýšenej miere alkoholické
nápoje Spôsobil si úraz, musel byť hospitalizovaný a nemohol sa dostaviť na hlavné
pojednávanie. Neprevzal zásielku od súdu, nepodarilo sa ho na hlavné pojednávanie
predviesť, čím sa stal nedostupným a hlavnému pojednávaniu sa účelovo vyhýbal.
V danom prípade uvalenie väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. bolo
odôvodnené z materiálnej aj formálnej stránky.
Účelom väzby v posudzovanej veci je zabezpečiť osobu obžalovaného pre trestné
stíhanie. Väzba je výlučne procesným opatrením a plní výslovne funkciu zabezpečovacieho
inštitútu.
S rozhodnutím súdu prvého stupňa sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom
rozsahu stotožňuje a s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom uznesení, ktorým bol
obžalovaný M. G. vzatý do väzby konštatuje, že rozhodnutie samosudcu Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku je vecne správne a v súlade so zákonom.
Správne bol obžalovanému započítaný i začiatok plynutia väzby v súlade s dobou,
kedy došlo k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného.
Na podklade týchto úvah, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. marca 2010
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Katarína Hašková
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková