Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T. a. s., IČO: X., so sídlom G., zast.: JUDr. Z.,

advokátom so sídlom H., proti žalovanému: Krajský úrad životného prostredia, so sídlom

Karloveská č. 2, 842 19 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, za účasti: V., a.s., IČO: X., so sídlom U., T. s.r.o., IČO: X., so sídlom U. a B., a. s.,

IČO: X., so sídlom P., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 15. októbra 2008 č. k. -24, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 15. októbra 2008 č. k. -24 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. ZPS/2004/212-STR zo dňa 13.01.2005 žalovaný ako odvolací správny

orgán postupom podľa o správnom konaní (Správny poriadok)

preskúmal napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave

č. Vod. 2004-2003/2665/BAJ-IV zo dňa 12.08.2004, a toto rozhodnutie,

- ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu na určenie, že vybudovaný vodovod DN 400

a vybudovaná splašková kanalizácia odpadových vôd DN 400 slúžiace prevádzke areálu

V., a.s., Bratislava sú verejným vodovodom podľa ust. § 2 písm. a) a verejnou

kanalizáciou podľa o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii

v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „

“) a

- ktorým bolo určené, že vodné stavby uvedené vo výroku sa nepovažujú podľa § 3 ods. 5

za verejný vodovod § 3 ods. 3 písm. a), e) a za verejnú kanalizáciu podľa § 3 ods. 4

písm. a), h)

zmenil tak, z výroku vypúšťa druhú vetu súvetia: „...že a určuje, že vodné stavby uvedené

vo výroku sa nepovažujú podľa § 3 ods. 5 za verejný vodovod § 3 ods. 3 písm. a), e)

a za verejnú kanalizáciu podľa , “, a za posledným

slovom prvej vety súvetia doplnil bodku.

Žalovaný svoje pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil najmä zistením skutočností,

že vodovod a kanalizácia, posúdenie charakteru ktorých je predmetom konania, boli zriadené

právnickou osobou vo vlastnom, nie vo verejnom záujme, a sú prevádzkované za účelom

zásobovania priemyselného podniku pitnou vodou a jeho odkanalizovania do povrchových

vôd, vrátane začlenených ubytovacích zariadení.

Obvodný úrad je oprávnený určiť, že sa vodovod alebo kanalizácia považujú za verejné

aj bez splnenia kritéria uvedeného v a a nie je

rozhodujúca ani skutočnosť, či takýto vodovod alebo kanalizácia zodpovedá definíciám

pre prípojky uvedeným v Zákonným dôvodom pre určenie,

že sa vodovod, alebo kanalizácia považujú za verejné môže byť len skutočnosť, že to je

v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia.

Otázku možného ohrozenia zdravia ľudí skúmal Krajský úrad na základe stanoviska

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý z hľadiska ochrany zdravia

uviedol, že za podstatné považuje, či dodávaná voda spĺňa požiadavky, na vodu pitnú.

Na základe výsledkov rozborov vzoriek vody z areálu spoločnosti V. neboli zistené

v sledovaných ukazovateľoch odchýlky od požiadaviek vyhlášky č. a ani

dôvody pre určenie, že sa predmetná kanalizácia považuje za verejnú.

Ďalej žalovanému z listu spoločnosti Volkswagen a. s. zo 06. októbra 2004 nevyplýva,

že by menovaná spoločnosť mala v úmysle objekty napojené na jeho siete odpojiť, čím

by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia.

Záverom žalovaný uviedol, že neoprávňuje

obvodný úrad určovať, že vodovod alebo kanalizácia sa nepovažujú na verejný vodovod alebo

verejnú kanalizáciu a nie je to možné urobiť ani v spojení s § 3 ods. 3 písm. a) a e),

ani v spojení s a

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného žalobca napadol na Krajskom súde v Bratislave

žalobou zo 14. marca 2005.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby, a po prejednaní veci dospel k záveru,

že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ods. l , pretože napadnuté rozhodnutie

a postup žalovaného sú v súlade so zákonom.

Krajský súd sa v svojom odôvodnení s odkazom na ust. § 3 ods. 1 a 5 a § 36 ods. 6

písm. b) zameral na zistenie skutkového stavu, pričom sa stotožnil

s tvrdením žalovaného, že v tomto zákonnom ustanovení je výslovne vymedzené, kedy môže

správny orgán určiť, že vodovod alebo kanalizácia sa považujú za verejné. Uplatnenie iných

dôvodov by znamenalo, že správny orgán by prekročil právomoc danú zákonom a mohlo

by dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva V. a. s. Pre krajský súd bolo

nesporné, že predmetný vodovod zriadila právnická osoba vo vlastnom a nie vo verejnom

záujme.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil krajský súd záverom svojho odôvodnenia

ten názor, že žalovaný sa správne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní

a keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, je

v súlade so zákonom, žalobu podľa zamietol.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal včas žalobca prostredníctvom pôv.

právnej zástupkyne odvolanie zo 29.12.2008 (č. l. 29) na tom základe, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa

ust. ). Ďalej navrhol,, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom

rozsahu a zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj Obvodného úradu životného

prostredia, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a súčasne zaviazal

žalovaného na zaplatenie žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Predovšetkým žalobca za použitia citácie ust. § 3 ods. 1 až 5, § 2 písm. a) zák. č.

nesúhlasil so záverom krajského súdu, že nevznikol žiaden záujem ani dôvod

na určenie, že predmetná kanalizácia sa považuje za verejnú. Pri svojej nesúhlasnej

argumentácii žalobca vychádzal najmä z pojmu „hromadné zásobovanie vodou“, ktorý zákon

v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) vykladá ako zásobovanie viac ako 50 osôb alebo

3

zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je viac ako 10 mvody. Podľa žalobcu

na splnenie kritéria hromadného zásobovania, teda podľa zákona stačí splnenie iba jedného

z kritérií, alebo počtu osôb alebo objemu dodávanej vody. Z hľadiska naplnenia definície

hromadného zásobovania vodou žalobca upozornil na tú skutočnosť, že iba objekt ubytovne

3

T. + 600 bytov na U. odoberá denne viac ako 240 mvody a je zásobovaných min. 1200

obyvateľov. Obdobne je to aj s právnym vymedzením pojmu kanalizácia.

Rovnako žalobca naďalej zastáva stanovisko, že napriek tomu, že bol vodovod

a kanalizácia zriadená právnickou osobou pôvodne vo vlastnom záujme, následné

prevádzkovanie vo verejnom záujme – na účely hromadného zásobovania obyvateľstva pitnou

vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov v zmysle § 3

ods. 1 určujú jeho charakter ako verejný vodovod a verejná kanalizácia.

Tiež žalobca vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu, že pri rozhodovaní

správneho orgánu podľa § 3 ods. 5 zákona bolo dostačujúce z hľadiska skúmania otázky

možného záujmu ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia, skúmať,

či kvalita dodávanej vody vlastníkom vodovodu spĺňa požiadavku na vodu pitnú.

Ďalším pochybením krajského súdu bolo podľa žalobcu, že sa nevysporiadal

s námietkou žalobcu, že v konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný ním navrhnutý

dôkaz (kolaudačné rozhodnutie), čo predstavuje vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 02. februára 2009 podrobne vyjadril

k jednotlivým námietkam žalobcu.

Záverom žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo 14. januára 2010

pribral do súdneho konania v súlade s ust. subjekty, ktoré boli účastníkmi

v pôvodnom správnom konaní, a to :

1. V., a. s., IČO: X., so sídlom U.,

2. T. s. r. o., IČO: X., so sídlom U. a

3. B., a. s., IČO: X., so sídlom P..

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (

ods. 1 ) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich

odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.

Žalobca predovšetkým nesúhlasil so záverom krajského súdu, že nevznikol žiaden

záujem ani dôvod na určenie, že predmetná kanalizácia sa považuje za verejnú. Krajský súd

správne vyzdvihol ten záver správneho orgánu, že v ustanovení

sú výslovne dané kritériá, kedy môže správny orgán určiť, že vodovod alebo kanalizácia sa

považujú za verejné.

Podľa platí, že ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí,

zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení

aspoň dvaja odberatelia alebo producenti, obvodný úrad životného prostredia môže určiť,

že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu

považuje.

Uplatnenie iných kritérií by bolo nutné považovať podľa krajského súdu za zásah

do vlastníckych práv k predmetnému vodovodu, resp. kanalizácii. Najvyšší súd s takýmto

konštatovaním súhlasí, lebo všetky kritériá uvedené v cit. dôsledne

sledujú verejný záujem na ochranu zdravia ľudí, zvierať alebo ochranu životného prostredia,

a iba naplnenie týchto kritérií je oprávneným zásahom do vlastníckeho práva k vodovodu/

kanalizácii v zmysle . Ako správne konštatoval krajský

súd, splnenie uvedených kritérií nebolo preukázané. Preto iba skutočnosť, že predmetný

vodovod/ kanalizácia slúži na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou

a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov, nie je možné akceptovať,

ako určujúce kritérium pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu.

Ďalším pochybením krajského súdu bolo podľa žalobcu, že sa nevysporiadal

s námietkou žalobcu, že v konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný ním navrhnutý

dôkaz týkajúci sa kolaudačného rozhodnutia. Toto podľa žalobcu predstavuje vadu, ktorá

by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd poukazuje

iba na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, kedy zdôraznil skutočnosť zistenú v správnom

konaní, že predmetný vodovod/ kanalizáciu zriadila právnická osoba vo vlastnom záujme.

Na základe uvedeného sa požiadavka žalobcu na vykonanie dôkazu kolaudačným

rozhodnutím javí ako nepodložená, lebo by nezmenila skutkový stav zisťovaný v zmysle § 3

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešný žalobca nemá právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 23. marca 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová