Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dad/368783.3b1987.pdf
PDF · 152.78 KB
No categories available
1Sža/20/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/20/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľa: J., nar. X. v obci N., naposledy bytom v zahraničí: N., t. č. Pobytový T.,
zastúpený Mgr. J., S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporcu č. ČAS: MU-268-16/PO-Ž-2009 zo dňa 28. augusta 2009, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz 68/2009-32 zo dňa 18. novembra 2009
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 68/2009-32 zo dňa 18. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-268-16/PO-Ž-2009 zo dňa 28. augusta 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13
ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území
Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení
doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne
a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom
udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.
Krajský súd uviedol, že na pojednávaní vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia odporcu v zmysle § 250i ods. 1 OSP výsluchom navrhovateľa a táto
výpoveď ho utvrdila o správnosti záveru odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa, ktorý
postupne prispôsoboval ním uvádzané dôvody odchodu z krajiny pôvodu podmienkam
pre udelenie azylu účelovo už šiesty krát po jeho niekoľkonásobnom vrátení podľa
Dublinského dohovoru z Rakúska.
Skutočnosti uvádzané v priebehu azylového konania podľa krajského súdu sa javia
ako neopodstatnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa pri zotrvaní
v krajine a nasvedčujú iným pohnútkam, než na aké sú dôvody na udelenie azylu podľa § 8
alebo § 10 zákona o azyle. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu
prenasledovaný z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, naopak
podľa krajského súdu na pojednávaní navrhovateľ iba prehĺbil rozpory vo svojich tvrdeniach
ohľadne členstva v politických stranách, okolnostiach autonehody, ktorú dával do súvislosti
s členstvom pozostalých v strane Akali Dal. Naviac na pojednávaní dal do súvisu smrť
rodičov a brata s týmito pozostalými na základe údajnej správy od priateľa z Anglicka, ktorý
mu to mal oznámiť v marci tohto roku. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to,
že navrhovateľ bol pred odporcom vypočutý k Dotazníku žiadateľa zo dňa 5.6.2009, kedy
tvrdil, že o smrti otca v roku 2008 a matky a brata v januári 2009 sa dozvedel z telefonátu
od H. s tým, že nevie uviesť ako zomreli.
Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, krajský súd uviedol, že sa jedná o nenárokový právny
inštitút, a teda v medziach správnej úvahy odporcu je, aké konkrétne dôvody bude
za ne považovať.
Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu
nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona
o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol
navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi
neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade
so zákonom potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že z Indie
odišiel, pretože jeho život bol v ohrození. Jeho problémy pramenili z problémov so susedmi,
ktoré však pominuli. Dôvody na strach pred návratom však nezmizli, keďže nastali ďalšie
skutočnosti ohrozujúce jeho život vyplývajúce z udalosti, ktorá sa stala už dávnejšie.
Autonehoda nebola predtým dôvodom jeho odchodu z krajiny, neskôr sa ukázalo,
že nasledujúce udalosti súvisiace s touto autonehodou a pozostalými obetí tejto nehody,
členmi Akali Dal sú natoľko závažné, že sa nebude môcť vrátiť do Indie pre obavy o svoj
život. Naviac správy o smrti jeho otca, matky a brata, ktorých mali na svedomí títo pozostalí
ho v tom, že sa nechce a nemôže vrátiť do Indie, len utvrdili.
Navrhovateľ poukázal na to, že v správnom konaní všetky skutočnosti uvádzal
pravdivo a vyčerpávajúco, prípadné nezrovnalosti v časovej následnosti toho, kedy a do akej
miery bol informovaný o smrti svojich príslušníkov, považuje za nepodstatné.
Navrhovateľ síce pripustil, že o azyl nežiadal z humanitných dôvodov, odporca mal
však podľa jeho názoru udelenie azylu z humanitných dôvodov zvážiť. V tejto súvislosti
uviedol, že podporu rodiny, ktorú v čase odchodu z krajiny mal, už stratil a po smrti otca,
matky a brata nemá nikoho, kto by mu mohol pomôcť. Nemá ľudí, ku ktorým by sa mohol
vrátiť, preto žiadal, aby odvolací súd na túto okolnosť prihliadol.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie
odporcu o neudelení azylu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie
o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhol potvrdiť.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol
ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný
z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine
pôvodu nebolo podľa odporcu preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Odporca poukázal na to, že v prípade navrhovateľa sa jedná o šiestu žiadosť o udelenie
azylu. Pozemkové spory, ktoré pôvodne uvádzal zmenil pri ostatnej žiadosti na politické
dôvody. Podľa odporcu nesúrodý popis udalostí, prezentovaný navrhovateľom v priebehu
azylového konania spochybňuje to, či k uvedeným skutočnostiam vôbec došlo.
Pred odchodom z Indie býval v Bombaji, kde nemal žiadne problémy, na otázku, prečo tam
neostal, odpovedal, že tam nie je práca a nemal z čoho žiť. Z územia SR sa po vstupe
do azylovej procedúry opakovane pokúsil dostať do Rakúska, odkiaľ bol vrátený na základe
nariadenia Rady EÚ č. 343/2003. Všetky tieto skutočnosti podľa odporcu poukazujú
na ekonomické dôvody jeho konania, ktoré nie sú dôvodom na udelenie azylu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. marca 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon
o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí.
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach
odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správa o krajine – prax v oblasti ľudských práv – 2007, vydaná Úradom
pre demokraciu, ľudské práva a prácu z 11.3.2008, z odpovedí na otázky, ktoré spracoval
Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MVSR zo dňa 14.4.2009, 28.1.2008),
z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu
a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 25.8.2009 navrhovateľ uviedol,
že sa v plnej miere pridržiava svojej výpovede z predchádzajúceho konania. Z Indie odišiel
pre obavy o svoj život pred susedom J., s ktorým mal pozemkové spory. Všetko, čo uviedol
v dotazníku zo dňa 29.11.2007 o svojich dôvodoch sa zakladá na pravde. V jeho živote sa nič
podstatné nezmenilo, od tej doby, ako prišiel na Slovensko. Niekedy začiatkom roka 2008
vycestoval nelegálne do Rakúska, odkiaľ bol vrátený. Má tam kamaráta, s ktorým sa chcel
stretnúť.
Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 5.6.2009 vyplynulo, že navrhovateľ doplnil
dôvody žiadosti o azyl o politické dôvody. Uviedol, že bol členom politickej strany Akali Dal
od roku 2006. V novembri 2005 cestoval autom s ďalšími tromi osobami, v nočných
hodinách, ktorí boli spolu s navrhovateľom členmi politickej strany Akali Dal. Na moste
ich vozidlo vrazilo do zábradlia, následne do ich vozidla vrazilo ďalšie vozidlo, pričom všetci
jeho spolucestujúci boli v bezvedomí a len on si zachránil život. Polícia to na druhý deň
vyšetrovala, vytiahla auto, mŕtvych a vyhlásila, že všetci mali v krvi alkohol, polícia
ho vypočula a po vypočutí ho už nekontaktovala.
Členovia Akali Dal sa domnievali, že ich zabil on. Následne asi o 15 dní k nim prišlo
asi 10 ľudí. Podľa navrhovateľa sa malo jednať o členov strany Akali Dal a pozostalých, ktorí
sa domnievali, že práve navrhovateľ je zodpovedný za smrť troch členov Akali Dal. Vyhrážali
sa mu, že ak nepovie pravdu, tak ho zabijú. Navrhovateľ sa preto z dôvodov obáv o svoju
bezpečnosť pred členmi Akali Dal a rodinami mŕtvych spolucestujúcich rozhodol krajinu
opustiť a vycestoval do Európy
Na otázku, či mal v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou alebo inými
štátnymi orgánmi, odpovedal, že osobne s nimi nemal žiadne problémy.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho
prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.
Podľa odporcu sa jedná o šiestu žiadosť o udelenie azylu, pričom dôvodom jeho poslednej
žiadosti bol strach pred susedom J., s ktorým mala jeho rodina spor ohľadne pozemku. Sused
chcel násilne zabrať rodinné pozemky, ktoré sú majetkom jeho otca ako aj navrhovateľa.
Počas práce na pozemku mal sused navrhovateľovi nadávať a vyhrážať sa zabitím, ak mu
pozemok nedajú.
Odporca uviedol, že tieto dôvody navrhovateľ uvádzal aj počas predchádzajúcich
dvoch výpovedí, pričom dňa 5.6.2009 doplnil svoju výpoveď o nové skutočnosti. Údajne
v novembri 2005 v nočných hodinách cestoval osobným vozidlom s ďalšími tromi osobami,
ktorí boli spolu s navrhovateľom členmi politickej strany Akali Dal. Na moste ich vozidlo
vrazilo do zábradlia, následne do ich vozidla vrazilo ďalšie vozidlo, pričom všetci jeho
spolucestujúci boli v bezvedomí a len on si zachránil život. Následne asi o 15 dní k nim prišlo
asi 10 ľudí hľadať navrhovateľa. Podľa navrhovateľa sa malo jednať o členov strany Akali
Dal a pozostalých, ktorí sa domnievali, že práve navrhovateľ je zodpovedný za smrť troch
členov Akali Dal. Navrhovateľ sa preto z dôvodov obáv o svoju bezpečnosť pred členmi
Akali Dal a rodinami mŕtvych spolucestujúcich rozhodol krajinu opustiť a vycestoval
do Európy.
Odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ v predchádzajúcich konaniach
uvádzal, že nebol členom žiadnej politickej strany a mal v krajine pozemkový spor
so susedom. O účelovosti jeho žiadosti nemal odporca pochýb. Navrhovateľ bol opakovane
vrátený na územie SR z Rakúska. Vzhľadom k tomu, že v jeho prípade bolo naposledy
rozhodnuté tak, že krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, jeho nová žiadosť o azyl
vzbudzuje podľa odporcu podozrenie, že navrhovateľ mal potrebu svoje predchádzajúce
dôvody pre odchod z krajiny pozmeniť, aby pôsobili závažnejšie. Jeho údajná autonehoda,
kedy ako jediný prežil a následná obava o svoju bezpečnosť zo strany Akali Dal a pozostalých
podľa odporcu vyznieva nedôveryhodne.
K tomuto záveru dospel odporca na základe výpovede navrhovateľa, ktorý tvrdil,
že vo veci prebehlo vyšetrovanie, potvrdil, že na polícii vypovedal, čo bolo zaznamenané
aj do zápisnice. Na polícii mu povedali, že môže ísť a ak ho budú potrebovať, tak sa mu ozvú.
Viac ho už polícia nekontaktovala: Situáciu mu mal podľa jeho tvrdení pomôcť riešiť člen
Akali Dal, mal navštíviť rodiny pozostalých a vysvetliť im, že nie je zodpovedný
za autonehodu a ukázať im aj správu z polície, ktorá k takémuto záveru dospela.
Odporca uviedol, že pokiaľ mal navrhovateľ aj napriek týmto nespochybniteľným
dôkazom strach o svoju bezpečnosť, mohol sa natrvalo presťahovať do inej časti Indie.
Skutočnosť, že navrhovateľ istú dobu žil bez problémov v Amritsare a Bombaji, kde však
nechcel zostať pre nedostatok pracovných príležitostí, nasvedčuje tomu, že hľadal
výhodnejšie ekonomické podmienky.
Navyše vo svojej výpovedi uviedol, že suseda sa už neobáva, pretože spory
o pozemky už pominuli.
Odporca poukázal na to, že právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej
chce žiadateľ toto právo uplatniť, z jeho výpovede je pritom podľa odporcu zrejmé, že údajné
problémy neriešil prostredníctvom polície a zo strany polície a štátnych orgánov nebol
vystavený žiadnemu prenasledovaniu či perzekúcii. Jeho problémy boli osobného charakteru
a nejavia známky perzekúcie alebo prenasledovania, na základe uvedeného odporca
navrhovateľovi azyl neudelil.
Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona
o azyle.
Odporca uviedol, že z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebolo proti nemu vedené
trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol
vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trest. V súčasnej
dobe taktiež podľa odporcu neprebieha žiaden medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt,
ktorý by pre navrhovateľa predstavoval individuálnu hrozbu podľa definície ujmy, a preto
dospel k záveru, že niet dôvodu na poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe
bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život pre majetkové
spory so susedom, ktoré napokon pominuli a z dôvodu strachu pred členmi politickej strany
Akali Dal a pozostalými, ktorí sa domnievali, že môže za smrť členov posádky, ktorá
zahynula pri dopravnej nehode, ktorú jediný on prežil.
Odporca venoval tomuto dôvodu jeho žiadosti o azyl náležitú pozornosť a vykonal
dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých
podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.
Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom
prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,
že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie
života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom
problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ
politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv pred štátnymi orgánmi.
Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto
i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o obavách o život zo strany členov Akali Dal
a pozostalých po obetiach dopravnej nehody, ktorí sa domnievali, že za nehodu je
zodpovedný navrhovateľ by boli pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa
dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že štátne orgány mu odopreli poskytnúť
pomoc potom, ako sa na ne so žiadosťou o ochranu obrátil. Podľa vyjadrení
navrhovateľa, polícia vyšetrila dopravnú nehodu so záverom, že navrhovateľ nie je
zodpovedný za nehodu, podľa vlastných vyjadrení sa na políciu so žiadosťou o pomoc
pre vyhrážky členov Akali Dal a pozostalých, ktorí ho vinili zo smrti obetí nehody vôbec
neobrátil.
Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie
azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok
mu odoprela poskytnúť ochranu pred osobami, ktoré sa mu vyhrážali za smrť
spolucestujúcich vo vozidle, ktorého nehodu navrhovateľ ako jediný prežil. Preto odvolacie
námietky navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia odporcu.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací
súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné
považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. marca 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová