Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/20/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: J., nar. X. v obci N., naposledy bytom v zahraničí: N., t. č. Pobytový T.,

zastúpený Mgr. J., S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu č. ČAS: MU-268-16/PO-Ž-2009 zo dňa 28. augusta 2009, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -32 zo dňa 18. novembra 2009

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -32 zo dňa 18. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-268-16/PO-Ž-2009 zo dňa 28. augusta 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13

ods. 1 a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území

Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení

doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom

udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.

Krajský súd uviedol, že na pojednávaní vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia odporcu v zmysle výsluchom navrhovateľa a táto

výpoveď ho utvrdila o správnosti záveru odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa, ktorý

postupne prispôsoboval ním uvádzané dôvody odchodu z krajiny pôvodu podmienkam

pre udelenie azylu účelovo už šiesty krát po jeho niekoľkonásobnom vrátení podľa

Dublinského dohovoru z Rakúska.

Skutočnosti uvádzané v priebehu azylového konania podľa krajského súdu sa javia

ako neopodstatnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa pri zotrvaní

v krajine a nasvedčujú iným pohnútkam, než na aké sú dôvody na udelenie azylu podľa § 8

alebo § 10 zákona o azyle. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu

prenasledovaný z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, naopak

podľa krajského súdu na pojednávaní navrhovateľ iba prehĺbil rozpory vo svojich tvrdeniach

ohľadne členstva v politických stranách, okolnostiach autonehody, ktorú dával do súvislosti

s členstvom pozostalých v strane Akali Dal. Naviac na pojednávaní dal do súvisu smrť

rodičov a brata s týmito pozostalými na základe údajnej správy od priateľa z Anglicka, ktorý

mu to mal oznámiť v marci tohto roku. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to,

že navrhovateľ bol pred odporcom vypočutý k Dotazníku žiadateľa zo dňa 5.6.2009, kedy

tvrdil, že o smrti otca v roku 2008 a matky a brata v januári 2009 sa dozvedel z telefonátu

od H. s tým, že nevie uviesť ako zomreli.

Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, krajský súd uviedol, že sa jedná o nenárokový právny

inštitút, a teda v medziach správnej úvahy odporcu je, aké konkrétne dôvody bude

za ne považovať.

Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona

o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol

navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia

v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi

neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že z Indie

odišiel, pretože jeho život bol v ohrození. Jeho problémy pramenili z problémov so susedmi,

ktoré však pominuli. Dôvody na strach pred návratom však nezmizli, keďže nastali ďalšie

skutočnosti ohrozujúce jeho život vyplývajúce z udalosti, ktorá sa stala už dávnejšie.

Autonehoda nebola predtým dôvodom jeho odchodu z krajiny, neskôr sa ukázalo,

že nasledujúce udalosti súvisiace s touto autonehodou a pozostalými obetí tejto nehody,

členmi Akali Dal sú natoľko závažné, že sa nebude môcť vrátiť do Indie pre obavy o svoj

život. Naviac správy o smrti jeho otca, matky a brata, ktorých mali na svedomí títo pozostalí

ho v tom, že sa nechce a nemôže vrátiť do Indie, len utvrdili.

Navrhovateľ poukázal na to, že v správnom konaní všetky skutočnosti uvádzal

pravdivo a vyčerpávajúco, prípadné nezrovnalosti v časovej následnosti toho, kedy a do akej

miery bol informovaný o smrti svojich príslušníkov, považuje za nepodstatné.

Navrhovateľ síce pripustil, že o azyl nežiadal z humanitných dôvodov, odporca mal

však podľa jeho názoru udelenie azylu z humanitných dôvodov zvážiť. V tejto súvislosti

uviedol, že podporu rodiny, ktorú v čase odchodu z krajiny mal, už stratil a po smrti otca,

matky a brata nemá nikoho, kto by mu mohol pomôcť. Nemá ľudí, ku ktorým by sa mohol

vrátiť, preto žiadal, aby odvolací súd na túto okolnosť prihliadol.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu o neudelení azylu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie

o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhol potvrdiť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol

ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný

z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine

pôvodu nebolo podľa odporcu preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Odporca poukázal na to, že v prípade navrhovateľa sa jedná o šiestu žiadosť o udelenie

azylu. Pozemkové spory, ktoré pôvodne uvádzal zmenil pri ostatnej žiadosti na politické

dôvody. Podľa odporcu nesúrodý popis udalostí, prezentovaný navrhovateľom v priebehu

azylového konania spochybňuje to, či k uvedeným skutočnostiam vôbec došlo.

Pred odchodom z Indie býval v Bombaji, kde nemal žiadne problémy, na otázku, prečo tam

neostal, odpovedal, že tam nie je práca a nemal z čoho žiť. Z územia SR sa po vstupe

do azylovej procedúry opakovane pokúsil dostať do Rakúska, odkiaľ bol vrátený na základe

nariadenia Rady EÚ č. 343/2003. Všetky tieto skutočnosti podľa odporcu poukazujú

na ekonomické dôvody jeho konania, ktoré nie sú dôvodom na udelenie azylu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. marca 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto

obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správa o krajine – prax v oblasti ľudských práv – 2007, vydaná Úradom

pre demokraciu, ľudské práva a prácu z 11.3.2008, z odpovedí na otázky, ktoré spracoval

Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MVSR zo dňa 14.4.2009, 28.1.2008),

z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine

pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu

a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 25.8.2009 navrhovateľ uviedol,

že sa v plnej miere pridržiava svojej výpovede z predchádzajúceho konania. Z Indie odišiel

pre obavy o svoj život pred susedom J., s ktorým mal pozemkové spory. Všetko, čo uviedol

v dotazníku zo dňa 29.11.2007 o svojich dôvodoch sa zakladá na pravde. V jeho živote sa nič

podstatné nezmenilo, od tej doby, ako prišiel na Slovensko. Niekedy začiatkom roka 2008

vycestoval nelegálne do Rakúska, odkiaľ bol vrátený. Má tam kamaráta, s ktorým sa chcel

stretnúť.

Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 5.6.2009 vyplynulo, že navrhovateľ doplnil

dôvody žiadosti o azyl o politické dôvody. Uviedol, že bol členom politickej strany Akali Dal

od roku 2006. V novembri 2005 cestoval autom s ďalšími tromi osobami, v nočných

hodinách, ktorí boli spolu s navrhovateľom členmi politickej strany Akali Dal. Na moste

ich vozidlo vrazilo do zábradlia, následne do ich vozidla vrazilo ďalšie vozidlo, pričom všetci

jeho spolucestujúci boli v bezvedomí a len on si zachránil život. Polícia to na druhý deň

vyšetrovala, vytiahla auto, mŕtvych a vyhlásila, že všetci mali v krvi alkohol, polícia

ho vypočula a po vypočutí ho už nekontaktovala.

Členovia Akali Dal sa domnievali, že ich zabil on. Následne asi o 15 dní k nim prišlo

asi 10 ľudí. Podľa navrhovateľa sa malo jednať o členov strany Akali Dal a pozostalých, ktorí

sa domnievali, že práve navrhovateľ je zodpovedný za smrť troch členov Akali Dal. Vyhrážali

sa mu, že ak nepovie pravdu, tak ho zabijú. Navrhovateľ sa preto z dôvodov obáv o svoju

bezpečnosť pred členmi Akali Dal a rodinami mŕtvych spolucestujúcich rozhodol krajinu

opustiť a vycestoval do Európy

Na otázku, či mal v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou alebo inými

štátnymi orgánmi, odpovedal, že osobne s nimi nemal žiadne problémy.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho

prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Podľa odporcu sa jedná o šiestu žiadosť o udelenie azylu, pričom dôvodom jeho poslednej

žiadosti bol strach pred susedom J., s ktorým mala jeho rodina spor ohľadne pozemku. Sused

chcel násilne zabrať rodinné pozemky, ktoré sú majetkom jeho otca ako aj navrhovateľa.

Počas práce na pozemku mal sused navrhovateľovi nadávať a vyhrážať sa zabitím, ak mu

pozemok nedajú.

Odporca uviedol, že tieto dôvody navrhovateľ uvádzal aj počas predchádzajúcich

dvoch výpovedí, pričom dňa 5.6.2009 doplnil svoju výpoveď o nové skutočnosti. Údajne

v novembri 2005 v nočných hodinách cestoval osobným vozidlom s ďalšími tromi osobami,

ktorí boli spolu s navrhovateľom členmi politickej strany Akali Dal. Na moste ich vozidlo

vrazilo do zábradlia, následne do ich vozidla vrazilo ďalšie vozidlo, pričom všetci jeho

spolucestujúci boli v bezvedomí a len on si zachránil život. Následne asi o 15 dní k nim prišlo

asi 10 ľudí hľadať navrhovateľa. Podľa navrhovateľa sa malo jednať o členov strany Akali

Dal a pozostalých, ktorí sa domnievali, že práve navrhovateľ je zodpovedný za smrť troch

členov Akali Dal. Navrhovateľ sa preto z dôvodov obáv o svoju bezpečnosť pred členmi

Akali Dal a rodinami mŕtvych spolucestujúcich rozhodol krajinu opustiť a vycestoval

do Európy.

Odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ v predchádzajúcich konaniach

uvádzal, že nebol členom žiadnej politickej strany a mal v krajine pozemkový spor

so susedom. O účelovosti jeho žiadosti nemal odporca pochýb. Navrhovateľ bol opakovane

vrátený na územie SR z Rakúska. Vzhľadom k tomu, že v jeho prípade bolo naposledy

rozhodnuté tak, že krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, jeho nová žiadosť o azyl

vzbudzuje podľa odporcu podozrenie, že navrhovateľ mal potrebu svoje predchádzajúce

dôvody pre odchod z krajiny pozmeniť, aby pôsobili závažnejšie. Jeho údajná autonehoda,

kedy ako jediný prežil a následná obava o svoju bezpečnosť zo strany Akali Dal a pozostalých

podľa odporcu vyznieva nedôveryhodne.

K tomuto záveru dospel odporca na základe výpovede navrhovateľa, ktorý tvrdil,

že vo veci prebehlo vyšetrovanie, potvrdil, že na polícii vypovedal, čo bolo zaznamenané

aj do zápisnice. Na polícii mu povedali, že môže ísť a ak ho budú potrebovať, tak sa mu ozvú.

Viac ho už polícia nekontaktovala: Situáciu mu mal podľa jeho tvrdení pomôcť riešiť člen

Akali Dal, mal navštíviť rodiny pozostalých a vysvetliť im, že nie je zodpovedný

za autonehodu a ukázať im aj správu z polície, ktorá k takémuto záveru dospela.

Odporca uviedol, že pokiaľ mal navrhovateľ aj napriek týmto nespochybniteľným

dôkazom strach o svoju bezpečnosť, mohol sa natrvalo presťahovať do inej časti Indie.

Skutočnosť, že navrhovateľ istú dobu žil bez problémov v Amritsare a Bombaji, kde však

nechcel zostať pre nedostatok pracovných príležitostí, nasvedčuje tomu, že hľadal

výhodnejšie ekonomické podmienky.

Navyše vo svojej výpovedi uviedol, že suseda sa už neobáva, pretože spory

o pozemky už pominuli.

Odporca poukázal na to, že právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej

chce žiadateľ toto právo uplatniť, z jeho výpovede je pritom podľa odporcu zrejmé, že údajné

problémy neriešil prostredníctvom polície a zo strany polície a štátnych orgánov nebol

vystavený žiadnemu prenasledovaniu či perzekúcii. Jeho problémy boli osobného charakteru

a nejavia známky perzekúcie alebo prenasledovania, na základe uvedeného odporca

navrhovateľovi azyl neudelil.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona

o azyle.

Odporca uviedol, že z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebolo proti nemu vedené

trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol

vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trest. V súčasnej

dobe taktiež podľa odporcu neprebieha žiaden medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt,

ktorý by pre navrhovateľa predstavoval individuálnu hrozbu podľa definície ujmy, a preto

dospel k záveru, že niet dôvodu na poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život pre majetkové

spory so susedom, ktoré napokon pominuli a z dôvodu strachu pred členmi politickej strany

Akali Dal a pozostalými, ktorí sa domnievali, že môže za smrť členov posádky, ktorá

zahynula pri dopravnej nehode, ktorú jediný on prežil.

Odporca venoval tomuto dôvodu jeho žiadosti o azyl náležitú pozornosť a vykonal

dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých

podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.

Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom

prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ

politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich

práv pred štátnymi orgánmi.

Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto

i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o obavách o život zo strany členov Akali Dal

a pozostalých po obetiach dopravnej nehody, ktorí sa domnievali, že za nehodu je

zodpovedný navrhovateľ by boli pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa

dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že štátne orgány mu odopreli poskytnúť

pomoc potom, ako sa na ne so žiadosťou o ochranu obrátil. Podľa vyjadrení

navrhovateľa, polícia vyšetrila dopravnú nehodu so záverom, že navrhovateľ nie je

zodpovedný za nehodu, podľa vlastných vyjadrení sa na políciu so žiadosťou o pomoc

pre vyhrážky členov Akali Dal a pozostalých, ktorí ho vinili zo smrti obetí nehody vôbec

neobrátil.

Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie

azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok

mu odoprela poskytnúť ochranu pred osobami, ktoré sa mu vyhrážali za smrť

spolucestujúcich vo vozidle, ktorého nehodu navrhovateľ ako jediný prežil. Preto odvolacie

námietky navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu neboli spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia odporcu.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová