Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/282/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Okresná

prokuratúra Čadca, Slovenských dobrovoľníkov č. 2749/12A, Čadca, v zastúpení

prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline JUDr. J., proti odporcovi: Mesto Čadca,

Námestie slobody č. 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -42 zo dňa 14.4.2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -42 zo dňa 14.4.2009 z r u š u j e .

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Čadci.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie Mesta Čadca

č. AA-13818126 zo dňa 12.3.2008 a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas podaným odvolaním navrhovateľ domáhal,

aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec postúpil na konanie Okresnému

riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Čadci na rozhodnutie o proteste

prokurátora. Dôvodil, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov orgánmi verejnej správy, ktorého obligatórnou

náležitosťou je aj návrh na zrušenie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Zdôraznil,

že súdy môžu preskúmať až rozhodnutia vydané na základe protestu prokurátora,

ale predmetom súdneho prieskumu nemôže byť samotný protest prokurátora. Namietal

nedostatok právomoci súdu, ktorý je neodstrániteľným nedostatkom konania a ktorý je

dôvodom pre zastavenie konania podľa . Uviedol, že preskúmanie správneho

rozhodnutia je prípustné len vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon a protest prokurátora

nemožno považovať za opravný prostriedok v zmysle . Ďalej poukázal na

ods. 3 písm. e/, a o priestupkoch (ďalej len „zákon

o priestupkoch“) a o obecnej polícii, z ktorých je

zrejmé, že pri ukladaní a vyberaní pokút v blokovom konaní za priestupky ide o prenesený

výkon štátnej správy a vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch

sa jedná o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, ktorý spadá do pôsobnosti štátu – Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

a orgánov Policajného zboru. Dodal, že doposiaľ sa nepodarilo vniesť interpretačné pravidlá

do všetkých právnych predpisov, ktoré by výslovne určili, že rozhodovanie obce v určitej

oblasti je preneseným výkonom štátnej správy alebo výkonom samosprávy, no napriek tomu

považoval za potrebné konštatovať, že každý orgán, ktorý je zákonom zmocnený

na rozhodovanie o vymedzených priestupkoch realizuje túto činnosť ako výkon štátnej správy

a teda v prípade obecnej polície ako prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky. Tiež poukázal na doterajšiu prax, kedy na protest prokurátora

posudzovali rozhodnutie mestskej polície o uložení blokovej pokuty vždy príslušné okresné

riaditeľstvá PZ, ODI.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny a zotrval na svojom názore, že právomoc krajského súdu je

založená podľa o prokuratúre (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), o obecnom zriadení a

. Poukázal aj na vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého

činnosť obecnej polície v blokovom konaní je výkonom samosprávy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania ( v spojení s )

a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu zistil, že Mesto Čadca

doručilo dňa 22.10.2008 krajskému súdu podanie označené ako „predloženie protestu

prokurátora č. Pd 97/08-3 na ďalšie konanie“ s tým, že s týmto protestom v celom rozsahu

nesúhlasí a predkladá ho súdu na rozhodnutie podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona

o prokuratúre, a .

Uvedený protest prokurátora zo dňa 8.9.2008 č. Pd 97/08-3 smeroval proti bloku

na pokutu na mieste nezaplatenú č. AA 1381826 zo dňa 12.3.2008 uloženú Mestskou políciou

Mesta Čadca JUDr. L. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §

22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie o blokovej

pokute potvrdil.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou (ods. 1).

Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba“) dbá o to,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté (ods. 3).

Podľa účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor,

účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4 (teda ako žalovaný vystupuje

správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúra je prokurátor oprávnený podať protest

proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho

orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil

na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy

3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny

predpis.

Podľa § 23 zákona o prokuratúre orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest

prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to

prokurátor požiada.

Podľa § 24 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné

konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný

všeobecne záväzný právny predpis (ods. 1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ods. 2).

Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu

prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní

od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie

svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému

osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora

na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

Podľa § 27 zákona o prokuratúre na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú

ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci

orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie

orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni,

ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu

vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest

prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním

ustanovenej komisie,

b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste,

prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval

bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a),

doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal

rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,

c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo

podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste

prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím

lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti

nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia

sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o proteste,

e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny

opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. (ods. 1)

Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený

v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd

žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon

(teda , a ) (ods. 2).

Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený

v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26

ods. 5, na účely osobitného zákon a sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená

právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci nepostupoval krajský súd v súlade

so zákonom, keď konal - ako to uviedol v rozsudku – o proteste prokurátora, na základe čoho

potvrdil rozhodnutie mestskej polúcie o uložení blokovej pokuty. Krajský súd v odôvodnení

konštatoval, že Mesto Čadca protestu prokurátora nevyhovelo, v zákonom stanovenej lehote

rozhodnutie o blokovej pokute nezrušilo a keďže obec nemá svoj nadriadený ani dozerajúci

orgán, ale má orgán, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam,

bola daná právomoc krajského súdu potom, čo starosta nevyhovel protestu prokurátora konať

a rozhodnúť o proteste prokurátora podľa tretej hlavy piatej časti .

Z citovaných zákonných ustanovení je však jednoznačne zrejmé, že podať žalobu proti

rozhodnutiu správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora, môže

len prokurátor. V predmetnej veci podal prokurátor protest Mestu Čadca, ktorý vec

nesprávne predložil krajskému súdu s poukazom na § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre

a Ustanovenie

Zb. však hovorí o opravnom prostriedku v zmysle tretej hlavy piatej časti , ktorým

sa môže domáhať ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

rozhodol pri výkone samosprávy starosta, aby toto rozhodnutie preskúmal súd. V žiadnom

prípade z týchto ustanovení nevyplýva taký postup, aký zvolil odporca. Ak mesto, teda jeho

starosta, protestu prokurátora nehodlal vyhovieť, v žiadnom prípade mu zákon nedával

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

z dôvodu nevyhovenia protestu prokurátora, pretože táto patrí len a výlučne prokurátorovi,

ktorý sám posúdi, či v takom prípade žalobu na súd podá alebo nie. Krajský súd tak konal

o proteste prokurátora a potvrdil právoplatné rozhodnutie o uložení blokovej pokuty, navyše

podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti , ktorý však nepodal prokurátor. V tomto

prípade však mohol rozhodnutie o blokovej pokute napadnúť prokurátor svojim protestom,

ktorý v prípade nevyhovenia tomuto protestu príslušným správnym orgánom, mohol toto

rozhodnutie správneho orgánu napadnúť žalobou podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom prokuratúry, že hoci to

zákon explicitne nestanovuje, s poukazom na § 52 ods. 1 písm. c/, § 58 ods. 3 písm. e/, § 84 a

§ 86 zákona o priestupkoch, vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona

o priestupkoch ide o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky spadajúci do pôsobnosti štátu a dozerajúcim orgánom mestskej či obecnej polície

vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky je ORPZ ODI. Preto odporca, ak s protestom prokurátora

nesúhlasil a nehodlal mu vyhovieť – teda zrušiť rozhodnutie o blokovej pokute, mal vec

podľa § 27 v spojení s § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre predložiť príslušnému orgánu, ktorým

je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Čadca.

Vzhľadom na uvedené, je jednoznačné, že krajský súd konal vo veci bez toho,

aby bola daná jeho právomoc a teda je daný dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového

rozsudku podľa . Keďže sa rozhodovalo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, odvolací súd zároveň rozhodol o postúpení veci príslušnému správnemu orgánu

na rozhodnutie o proteste prokurátora.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovení § 246c, § 224 ods. 1

a . Žalobca mal síce úspech, zo zákona mu však náhrada trov konania

nepatrí, žalovaný nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová